Názov Poľsko sa odvodzuje od názvu kmeňa Poľana, ktorý žil vo Veľkopoľsku (časť Poľska). Slovo Polanie sa dá preložiť ako obývajúci otvorené polia. Je možné pripustiť, že hlavnou náplňou toho kmeňa bolo roľníctvo.

Národné symboly: Podľa Ústavy Poľska z 2. apríla 1997 národnými symbolmi sú:
Znak Poľskej republiky - podobizeň bieleho rola na červenom poli
Vlajka Poľskej republiky - biely a červený pruh
Hymna Poľskej republiky - Mazurek Dąbrowskiego

Poľsko nemá oficiálne motto. Namiesto toho sa na armádnych štandardách a tiež označeniach používajú slová: „Bóg, Honor, Ojczyzna“ (Boh, Česť, Vlasť), „Honor i Ojczyzna“ (Česť a Vlasť), „Żywią i bronią“ (Žijú a bránia) alebo „Za Waszą i naszą wolność“ (Za Vašu a našu slobodu). Za také tiež možno uznať prvé slová poľskej hymny: „Jeszcze Polska nie zginęła“ (Ešte Poľsko nezhynulo). Poľsko je parlamentná republika.

Demografia: V čase utvárania sa Poľska mala krajina okolo 250 000 km² a vyše 1 000 000 obyvateľov. V časoch Kazimíra Veľkého Poľsko obývalo 2,5 mil. ľudí (rozloha okolo 270 000 km²). Až spojenie s Litvou prinieslo radikálny nárast obyvateľstva aj rozlohy. Za časov Štefana Bátoriho bola rozloha krajiny až okolo 1 milióna km², počet obyvateľov koncom 16. storočia bol okolo 9 miliónov. V čase zániku poľskej samostatnosti (okolo roku 1772) dosahoval počet obyvateľov 13-14 miliónov, pričom väčšina obyvateľstva, okolo 60 %, nehovorila po poľsky, ale najmä po ukrajinsky a bielorusky. Po znovuzískaní nezávislosti roku 1918 v Poľsku viac ako 1/3 tvorili menšiny, najmä Židia, Ukrajinci, Bielorusi a Nemci. Počet obyvateľov v rokoch 1921 – 1938 vzrástol z 27,2 mil. na 35,2 mil. Zmena hraníc Poľska po 2. svetovej vojne a nasledujúca výmena obyvateľstva s Nemeckom a ZSSR spôsobila, že Poľsko je dnes takmer jednonárodnou krajinou, menšiny netvoria viac ako 5%. Poliaci sú Slovania, a spolu s Lužickými Srbmi, Čechmi a Slovákmi patria do západoslovanskej jazykovej skupiny. Úradným jazykom v Poľsku je poľština, aj keď Ústava garantuje menšinám právo používať ich jazyk v oblastiach, kde tvoria väčšinu. Podľa sčítania obyvateľstva (2002) 97,8 % obyvateľov používa ako materskú reč poľštinu. Menšinovými jazykmi sú najmä: nemčina, kašubčina, ukrajinčina, bieloruština, ruština, slovenčina, litovčina, ruština.
Najväčšie poľské mesto je Varšava. Iné významné mestá sú: Lodž, Krakov, Vroclav, Poznaň, Gdansk, Štetín, Bydhošť, Lublin, Katovice, Bialystok, Gdynia, Čenstochová, Rzeszów

Náboženstvo: Okolo 90% Poliakov je rímskokatolíckeho vierovyznania a 7,5% je bez vyznania. Ďalších 100 000 obyvateľov sú gréckokatolíckeho vierovyznania. Ďalšími kresťanskými náboženstvami v Poľsku sú pravoslávni (700 000) a evanjelici (250 000). Z veľkej, 3 miliónovej židovskej menšiny pred vojnou zostalo menej ako 10 000 židov.

Geografia: Územie Poľska takmer celé leží v nížinách (Severoeurópska nížina), priemerná výška krajiny je 173 m n.m., hory ležia len na juhu krajiny (Sudety zahrnujúce Krkonoše a Karpaty zahrnujúce Tatry s najvyšším poľským vrchom - Rysy 2,499 m n.m.) a tvoria južnú hranicu Poľska. Poľskom preteká niekoľko veľkých riek, napríklad Visla, Odra, Varta, Bug. V Poľsku je vyše 9,300 jazier, predovšetkým na severe krajiny. Mazúrsko tvorí najväčšie a najnavštevovanejšie územie Poľska s jazerami. V Poľsku sa taktiež zachovalo niekoľko pralesov, napríklad Bielovežský prales (po poľsky: Puszcza Białowieska), 50 km na východ od mesta Bialystok a 70 km na sever od mesta Brest na poľsko-bieloruských hraniciach. Poľsko leží v miernom podnebnom pásme.

Fauna a flóra: Poľsko sa vyznačuje stredoeurópskou lesnou vegetáciou na severe krajiny a v horských oblastiach a stepnou vegetáciou na východe krajiny. Lesy pokrývajú asi 29% územia krajiny, sú to najmä ihličnaté lesy (Tatry, Karpaty, Krkonoše). Listnaté lesy prevažujú najmä na severe (Pomoransko, Mazursko), v podkarpatských lesoch, brezové lesy a rašeliniská v nevyužívaných nížinách. Vo Vysokých Tatrách je vo vyšších vrstvách rozšírená aj alpská vegetácia. V Poľsku žijú najmä jelene, srnci, diviaky, v Tatrách aj medvede, vlci, chránené kamzíky, svište či rysy. Z vtáctva sú to chránené morské a skalnaté orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry. V Bielovežskom pralese žijú, donedávna ako v jedinom mieste v Európe, vo voľnej prírode zubry európske. Okrem nich tam žijú aj losy, medvede, rysy či bobry.

Dopravná sieť: Poľsko má málo rozvinutú dopravnú sieť. Dĺžka železníc je 23 420 km, dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest 364 656 km. V Poľsku je 9 283 000 registrovaných osobných automobilov a 1 762 000 nákladných automobilov (2000). Poľsko má 8 hlavných letísk, 122 letísk a 8 helikoptér. Dĺžka vodných ciest a kanálov je 3 812 km. Obchodné loďstvo zahrňuje 114 lodí a ďalších 100 registrovaných mimo krajinu. Poľské hlavné prístavy sú Gdansk, Gdyňa, Kolobrzeg, Štetín, Swinoujscie, Ustka, Varšava a Vroclav.