Nórsko

(Kongeriket Norge, Norge)

Štátne zriadenie: kráľovstvo
Administratívne usporiadanie: 18 krajov (fylke) a Oslo, resp. 3 pridružené územia
Rozloha: 323 758 km2
Počet obyvateľov: 4 593 041 (2005)
Hustota zaľudnenia: 14 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Oslo 459 000 obyv.
Iné významnejšie sídla: Bergen 213 000 obyv., Trondheim 138 000 obyv., Stavanger 101 000 obyv.
Najvyšší bod: Glittertind, 2470 m
Najvýznamnejšia rieka: Glomma
Úradný jazyk: nórčina
Mena: nórska koruna (1 koruna = 100 ore)
Štátny sviatok: 17. máj (Sviatok ústavy), vznik štátu 7.6.1905
Rasové a národnostné zloženie: Nóri (96,6%), Dáni (0,4%), Briti, Švédi, Fíni a i.
Náboženstvo: evanjelické (88%), iné (4%)
Urbanizácia: 73%
Priemerná dĺžka života: muži 73 rokov, ženy 80 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 0,6%
Analfabeti: menej ako 1%
Nezamestnanosť: 4,9%
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 3%, priemysel 36%, služby 61%
HDP: 34 510 USD/obyvateľ

Orientačné ceny:

Nórsko je jednou znajdrahších krajín na svete:

chlieb 21- 85 Sk
jablká 80 Sk/kg
rajčiny 127 Sk/kg
zmrzlina 42- 80 Sk
pohľadnica od 21 Sk
známka 38 Sk
vstupné do múzea sa pohybuje okolo 212 Sk

Školský systém

Predprimárne vzdelanie – pozostáva z inštitúcií verejného a súkromného charakteru. Stará sa o deti od narodenia do 5 rokov. Dochádzka do materskej školy je dobrovoľná.

Povinné vzdelanie sa realizuje na takzvanej Grunnskole. Tá sa vnútorne člení na tri stupne:

Barnetrinnet (základný stupeň) – pre deti vo veku 6-9 rokov,
Mellomtrinnet (stupeň pre pokročilých)- pre deti vo veku od 10-12 rokov,
Ungdomstrinnet (nižšia sekundárna úroveň)- pre vekovú kategóriu 13-16 rokov.

Stredoškolskej úrovni zodpovedá Videregående skole (vyššia stredná škola) pre mládež vo veku 16-19 rokov. Táto úroveň vzdelania zahŕňa všeobecnú teoretickú časť a praktickú časť.

Vysoké školstvo tvorí v Nórsku šesť univerzít, 6 špecializovaných univerzitných inštitúcií, 25 fakúlt, 2 fakulty umenia a 32 súkromných vyšších vzdelávacích inštitúcií, ktoré realizujú terciárne vzdelávanie.

Ekonomika

Základné ekonomické ukazovatele:
Hrubý domáci produkt (HDP): 194,7 mld. USD (2005)
Inflácia: 2,1% (2005)
Rast HDP: 3,7% (2005)
Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP: 2,2%
Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 37,2%
Podiel služieb na tvorbe HDP: 60,6% (2005)
Práceschopné obyvateľstvo: 2,4 mil. (2005)
Zamestnanie:

poľnohospodárstvo 4%,
priemysel 22%,
služby 74% (2005),

Nezamestnanosť: 4,2% (2005)
Príjmy do štátneho rozpočtu: 176,1 mld. USD (2005)
Výdavky zo štátneho rozpočtu: 131,3 mld. USD (2005)

Export: 111,2 mld. USD (2005)
Partneri pre export:

Veľká Británia 22,3%,
Nemecko 12,9%,
Holandsko 9,9%,
Francúzsko 9,6%,
USA 8,4%,
Švédsko 6,7% (2004),

Import: 58,12 mld. USD (2005)
Partneri pre import:

Švédsko 15,7%,
Nemecko 13,6%,
Dánsko 7,3%,
Veľká Británia 6,5%,
Čína 5%,
USA 4,9%,
Holandsko 4,4%,
Francúzsko 4,3%,
Fínsko 4,1% (2004)Priemysel, odvetvia:

Priemyselná výroba spolu s ťažobným priemyslom sa podieľa 39,6% na tvorbe HDP v krajine. V poslednom období prešiel nórsky priemysel značnou modernizáciou, ktorá súvisí s rozvojom ťažobných aktivít v pobrežných vodách, bohatých na zásoby ropy a zemného plynu. Jedná sa najmä o výrobu technológií pre ropný priemysel, výrobu lodí a lodných zariadení a širokú oblasť kompletizačných odborov. Nórska obchodná flotila patrí stále medzi jednu z najväčších na svete. Výroba lodí všetkých kategórií je významnou zložkou nórskeho strojárenstva.

Najrýchlejšie sa rozvíjajúcim priemyselným odvetvím s dopadom na ekonomiku Nórska je ťažba ropy, zemného plynu, nadväzujúci petrochemický priemysel a doprava produktov týchto odvetví ku konečným spotrebiteľom. V tejto oblasti si ponecháva rozhodujúce právomoci nórska vláda, ktorá koncipuje plány rozvoja a udeľuje licencie k ťažbe a predaji ropy a plynu. Na tvorbe HDP sa ťažba ropy a plynu podieľa 24%.

Významnou oblasťou priemyslu, aj vo svetovom merítku, je výroba a spracovanie hliníka (využíva lacnú elektrickú energiu z vodných elektrární). Vďaka realizovaným investíciám najmä do rozvoja nových technológií sa Nórsko zaradilo medzi popredných svetových výrobcov ferokremičitanov a ich zliatin. Posilnila sa pozícia Nórska na svetovom trhu komponentov pre automobilový priemysel. Spoločnosť Kongsberg Automotive a Hydro Automotive Structures patria medzi najväčších svetových subdodávateľov.

Poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov

Nórsko má vzhľadom na svoju geografickú polohu a hornatý terén obtiažne podmienky pre rozvoj poľnohospodárskej, zvlášť rastlinnej výroby. Len 3% územia, prevažne v južnej časti krajiny, je možné využívať k bežnej poľnohospodárskej činnosti. Značná časť územia sa nachádza v arktickom pásme za severným polárnym kruhom. Aj južná časť Nórska má kratšie vegetačné obdobie. V dôsledku nepriaznivých klimatických podmienok poľnohospodárstvo dosahuje len podpriemerné európske výnosy.

Asi 25 % územia pokrývajú lesy, ktoré sú dostatočnou surovinovou základňou pre papierenský, nábytkársky a drevársky priemysel. Na tvorbe HDP sa poľnohospodárstvo spolu s lesníctvom a rybolovom podieľajú len 1,8 % a zamestnávajú 3,8 % ekonomicky činného obyvateľstva.

Nórsko je v produkcii hlavných rastlinných potravinárskych položiek sebestačné. Pozitívny vplyv má subvenčná politika vlády, ktorá kompenzuje sťažené podmienky v náročných klimatických podmienkach. Nórske subvencie do poľnohospodárstva sú najvyššie v Európe. Podobne aj v produkcii živočíšnej výroby je plne sebestačné. Ochrana nórskych farmárov je predmetom kritiky EÚ, pretože je v rozpore s politikou liberalizácie európskeho trhu. Optimálne podmienky existujú v rybolove, najmä na otvorenom mori. Produkcia rýb patrí k najvýznamnejším vo svetovej ekonomike a ryby spolu s produktmi rýb sú po rope druhou najväčšou exportnou komoditou.

Služby

Sektor služieb predstavuje v nórskej ekonomike významnú zložku, ktorá sa podieľa na tvorbe HDP 38,5%. Štrukturálne sú zastúpené všetky štandardné oblasti okrem štátnej služby a najrozvinutejšími sú finančné služby (bankovníctvo, investičné bankovníctvo, poisťovníctvo) a telekomunikácie. Nórsko patrí do svetovej špičky, čo do rozsahu a kvality telefónnej mobilnej siete, satelitného spojenia a dátovej služby. Najvýznamnejšou je spoločnosť TELENOR, ktorej aktivity siahajú aj na Slovensko.Zahraničný obchod

K najvýznamnejším položkám vývozu patrili (v mld. NOK):

Ropa a ropné produkty 275,4    295,7
Lode a ropné plošiny 7,9    9,2
Ryby morské produkty 26,1    26,8

K najvýznamnejším položkám dovozu patrili (mld. NOK):

Stroje a prepravné zariadenia (SITC 7) 101,5    108,7
Lode a ropné plošiny 5,2    6,5
Rôzne priemyselné výrobky (SITC 8) 47,6    48,7

Najvýznamnejším obchodným partnerom Nórska bola a zostáva Európska únia, ktorá sa na celkovom dovoze Nórska podieľala 63,4% a na celkovom vývoze 76,6%. Spomedzi krajín EÚ najvýznamnejšie postavenie mali Švédsko, Nemecko, Veľká Británia, Dánsko, Holandsko, Francúzsko a Fínsko, z čoho vyplýva dominantné postavenie samotných škandinávskych krajín.

Ďalšími významnými partnermi okrem EÚ boli USA, Kanada, Brazília, Turecko, Grécko, Ukrajina, baltické štáty, Švajčiarsko a Mexiko. Podobne stredoázijské štáty nadobúdajú významné postavenie v teritoriálnej štruktúre zahraničného obchodu. Z nových členských štátov EÚ majú výsostné postavenie v zahraničnoobchodných
vzťahoch Nórska baltické štáty a Poľsko, vzhľadom na ich geografickú polohu.

Zahraničný obchod medzi Nórskom a SR

V roku 2004 vzrástol dovoz z NK do SR na 1 297,5 mil. Sk, čo predstavuje oproti roku 2003 nárast o 14% a export vzrástol dokonca o 32% a dosiahol hodnotu 2 486,0 tis Sk. Nórsko tvorilo na celkovom dovoze SR 0,14% a na celkovom exporte 0,28%.

Je predpoklad, že bude naďalej dochádzať k zvyšovaniu vzájomného obratu krajín aj v ďalších rokoch. Doposiaľ veľmi zanedbávanou oblasťou vzájomnej výmeny je cestovný ruch. Najdôležitejšími položkami vývozu Slovenska do Nórska boli v roku 2003 ako aj 2004: Motorové vozidlá, papier, nákladné vagóny železničné, elektrické transformátory a meniče, nepremokavá obuv, uhlíkové elektródy, motúzy a laná, ploché valcované výrobky a kartón a lepenka.

Najdôležitejšími položkami dovozu Slovenska z Nórska boli v roku 2004: Ferozliatiny, chemická drevná buničina, nenatieraný papier a lepenka, elektrické stroje a zariadenia, jadrové reaktory, soľ, síra, hliník, ryby a kôrovce.

Zahranično-obchodná spolupráca SR s NK je priaznivá a vyvíja sa v prospech slovenského exportu. Celkový obrat (2004) dosiahol takmer 3,8 mld. SK a zaznamenali sme opätovne kladnú bilanciu zahraničného obchodu, a to vo výške 1,19 mld. SK.