Švédsko

(Konungariket Sverige, Sverige)

Štátne zriadenie: kráľovstvo
Administratívne usporiadanie: 24 krajov (län)
Rozloha: 449 964 km2
Počet obyvateľov: 9 001 774 (2005)
Hustota zaľudnenia: 20 obyv./km2
Hlavné mesto: Stockholm 685 000 obyvateľov
Iné významné mestá: Göteborg 434 000 obyv., Malmö 237 000 obyv., Uppsala 175 000 ob.
Najvyšší bod: Kebnekaise, 2132 m
Najvýznamnejšie rieky: Götaälv, Dalälven, Umeälven
Úradný jazyk: švédčina
Mena: Švédska koruna
Štátny sviatok: 6.jún ("Deň zástavy", deň, kedy sa dynastia Vasovcov dostala k moci)
Rasové a národnostné zloženie: Švédi (90,8 %), Fíni (2,5 %), iné (6,7 % z toho 6000 Laponcov)
Náboženstvo: evanjelické (89 %), rím.-katolícke (2 %), ostatné – pravoslávne, islamské, židovské (9 %)
Urbanizácia: 83 %
Priemerná dĺžka života: muži 74 rokov, ženy 80 rokov

Orientačné ceny:

1l mlieka 3% tuku 22 Sk
1kg banánov 55 Sk
jogurt 250g 22 Sk
kvasnice 50g 7 Sk
2 kg múky 48 Sk
1 kg bravčových. kotliet 185 Sk
1 kg fašírky 148 Sk
18 vajec 100 Sk
1/2 kg kávy 111 Sk
1 kg zemiakov 22 Sk
1 kg chlieb 148 Sk

Školský systém

Predškolské vzdelanie – samospráva zriaďuje inštitúcie zaoberajúce sa predškolskými aktivitami pre deti vo veku 1-5 rokov, ktoré sú financované z jej rozpočtu a z rodičovských poplatkov. Rodičia sú však povinní svoje dieťa zapísať do týchto zariadení najneskôr na jeseň v roku, keď dieťa dosiahne 4 roky. Predškolské vzdelanie v rozsahu tri hodiny denne je potom v týchto prípadoch oslobodené od poplatkov. Samospráva tiež musí zriaďovať predškolské triedy pre deti vo veku 6 rokov, ktoré obyčajne fungujú v rámci základnej školy. Dochádzka do tejto školy je dobrovoľná a bez poplatkov.

Školská dochádzka je povinná 9 rokov, od 7. do 16. roku. Základné vzdelanie poskytuje deväťročná tzv. Grundskola. Stredoškolské vzdelanie poskytujú trojročné gymnáziá pre študentov vo veku 16 až 19 rokov. Okrem toho na tejto úrovni fungujú aj ľudové vyššie školy (Folkhögskola) a mestské školy pre dospelých (Komvux), ktoré zabezpečujú vzdelávanie pre dospelých. Vyššie stredné odborné vzdelanie poskytujú špecializované tréningy (Kvalifiderad yrkesutbilding).

Vysoké školstvo predstavujú univerzity (universitet) a kolégiá (högskola). Vo Švédsku existujú dve úrovne:

-všeobecná (2 až 4 roky)
-profesionálna (2 do 5 ½ roka), ide o špecializované profesie (napr. lekár, agronóm a pod.)Ekonomika

Základné ekonomické ukazovatele:

Hrubý domáci produkt (HDP): 353,9 mld. USD (odhad 2005)
Inflácia: 2,5 %
Rast HDP: 3,8 %
Podiel poľnohospodárstva na tvorbe HDP: 1,8 %
Podiel priemyslu na tvorbe HDP: 28,6 %
Podiel služieb na tvorbe HDP: 69,7 %
Podiel obyvateľstva pod hranicou chudoby: %
Práceschopné obyvateľstvo: 4,49 mil. ( r. 2005)
Zamestnanie:

poľnohospodárstvo 2 %
priemysel 24 %
služby 74 %

Nezamestnanosť: 5,6 %
Príjmy do štátneho rozpočtu: 210,5 mld. USD
Výdavky zo štátneho rozpočtu: 205,9 mld. USD ( r. 2005)

Export: 126,6 mld. USD ( r. 2005)
Partneri pre export:

USA 10,7 %,
Nemecko 10,2%,
Nórsko 8,6%,
Spojené kráľovstvo 7,8%,
Dánsko 6,7%,
Fínsko 5,7%,
Francúzsko 4,8%,
Holandsko 4,8%,
Belgicko 4,5% (r.2004)

Import: 104,4 mld. USD ( r. 2005)
Partneri pre import:

Nemecko 18,7 %,
Dánsko 9,2%,
Nórsko 7,6%,
Spojené kráľovstvo 7,5%,
Holandsko 6,8%,
Fínsko 6,4%,
Francúzsko 5,5%,
Belgicko 4% (r.2004)

Švédsko patrí k najvyspelejším štátom sveta s modernou a dynamickou priemyselnou výrobou, s výkonným i keď stagnujúcim poľnohospodárstvom a bohato rozvinutým, štrukturálne a kvalitatívne výborne vybaveným sektorom služieb. Švédska ekonomika je založená z 90% na súkromnom podnikaní. Ďalšia časť
pripadá na štát (cca 7%), družstevné a komunálne podniky tvoria zvyšok. Špecifickým rysom je značná účasť štátu na mnohých činnostiach, ktoré sú spojené s veľkými rozpočtovými výdavkami. Patria k nim najmä školstvo, zdravotníctvo, starostlivosť o starých ľudí, sociálne zabezpečenie, ochrana životného prostredia a ďalšie. Terciárna sféra má, podobne ako v iných hospodársky vyspelých krajinách, prevládajúci podiel na tvorbe HDP.

Švédsko má moderný distribučný systém, excelentné interné a externé komunikácie a vzdelanú pracovnú silu. Drevo, vodné elektrárne a železná ruda sú chrbticou hospodárstva, ktoré je silne orientované na zahraničný obchod. Privátne firmy tvoria približne 90 % priemyselnej produkcie a z toho je strojárenský sektor najdôležitejší. 50 % jeho produkcie sa exportuje. Poľnohospodársky sektor tvorí len 2,0% HDP a pracovných príležitostí.

Hlavné odvetvia hospodárstva:

Železo a oceľ, špičkové produkty ako ložiská, súčiastky pre rádiá a telefóny, zbrane, drevná masa a papierové produkty, lieky, potraviny a motorové vozidlá tvoria základ HDP. Najvýznamnejším odvetvím švédskeho priemyslu je strojárstvo, ktoré sa (včítane automobilového priemyslu) podieľa zhruba 45 percentami na celkovej priemyselnej výrobe krajiny. Toto odvetvie švédskeho spracovateľského priemyslu vykazuje tiež najväčšiu dynamiku svojho rozvoja. Za posledných dvadsať rokov
objem svojej produkcie zväčšilo takmer štyrikrát. Je tu zamestnaných asi 370 tisíc pracovníkov, čo predstavuje 50 % celkovej zamestnanosti v ťažobnom a spracovateľskom priemysle.

Dôležitým priemyslovým odvetvím je chemická výroba, ktorá má už vyše než storočnú tradíciu. V súčasnej dobe sa chemický priemysel podieľa na celkovom objeme spracovateľského priemyslu cca 10 % a zamestnáva viac ako 40 tisíc pracovníkov. Najvýznamnejším odborom chemického priemyslu je farmaceutická výroba, ktorej produkty sú z 80-90 % určené na export. Nemenej významné miesto pripadá tiež potravinárskemu priemyslu, ktorý sa podieľa dvanástimi percentami na celkovej priemyselnej výrobe.

Viac než polovica plochy Švédska je pokrytá lesmi. Produkcia lesného hospodárstva je tak dôležitým odvetvím priemyslu. Významné medzinárodné postavenie získal švédsky papierenský priemysel. Švédsko je tretím najväčším svetovým vývozcom papiera. Podiel papierenského priemyslu na celkovej priemyslovej výrobe predstavuje asi 11 %.Zahraničný obchod

Švédsko má dlhodobo aktívnu bilanciu. Švédsky export v roku 2004 dosiahol 898 600 mil. SEK, import 728 100 mil. SEK. Obrat bol 1 626 700 mil. SEK a saldo 170 500 mil. SEK.

Švédsko je tradične, veľa rokov, krajinou s otvoreným hospodárstvom s vysokým zahraničným obchodom. Napriek tomu v niektorých oblastiach, ako napríklad poľnohospodárstvo, je stále ešte dosť uzavreté a prienik na tento trh je veľmi komplikovaný, niekedy až nemožný. Tradičným produktom sú strojárske výrobky, stroje a dopravné zariadenia. Okrem ťažkých stavebných mechanizmov a osobných automobilov je dôležitá aj produkcia zbrojárskeho priemyslu. V posledných rokoch bol významný podiel telekomunikačných zariadení, ktoré však z roka na rok významne strácajú svoj podiel. Významná je produkcia chemických látok a liekov. Vo švédskom dovoze dominujú štáty EÚ so 73%- ným podielom (z toho Nemecko 19%, Dánsko 9,1%, Nórsko 7,7, V. Británia 7,6%). Vo švédskom vývoze tvoria štáty EÚ 58,8% (z toho Nemecko 10,1%, Nórsko 8,6%, V. Británia 7,7%).

Švédsko disponuje bohatými zdrojmi železnej rudy, ihličnatého dreva, vodnej energie a ďalších nerastov. Nemá však dostatočné zásoby uhlia a ropy. Dva najdôležitejšie prírodné zdroje, drevo a železná ruda zohrávajú stále dôležitú úlohu, avšak ich význam sa v dôsledku zreteľnejšieho prechodu k progresívnym technológiám v mnohých strojárenských odboroch stále postupne znižuje.

Rozsiahle lesy sú bohatými zdrojmi zásob pre priemyselnú ťažbu dreva, výrobu papiera a ďalších drevárskych produktov. Aj keď je domáca spotreba vysoká, viac ako 60% výrobkov je určených na export. Zdroje vodnej energie sú stále jedným z faktorov priemyselného rozvoja štátu. V súčasnej dobe pochádza okolo 15% energetických zdrojov z hydroelektrární, 40% z importovanej ropy a 7% z dovážaného uhlia a koksu. Dvanásť švédskych jadrových reaktorov poskytuje takmer 50% potrebnej elektrickej energie, čo tvorí asi 15% celkovej energetickej spotreby. Podľa výsledkov referenda v roku 1980 a podľa rozhodnutia parlamentu sa má do
roku 2010 prevádzkovanie jadrových elektrární ukončiť. Doposiaľ však nie je vyriešená otázka vhodnej alternatívnej náhrady.

Dĺžka železničných tratí presahuje 10 000 km, z toho 80% je elektrifikovaných. Cestná sieť dosahuje celkovú dĺžku 400 000 km, z toho asi 1 100 km diaľnic, pričom na ich rozšírení sa intenzívne pracuje. Všeobecne možno konštatovať, že povrch ciest je kvalitný.

Zahraničný obchod medzi Švédskom a Slovenskom

Saldo vzájomného obchodu sa v roku 2004 znížilo viac ako dvojnásobne vďaka zvýšeniu slovenského exportu o 31,7 % oproti minulému roku aj pri zvýšení dovozu o 11,2%. Vzájomný obrat pri tom narástol o 20,7%. Tento trend pokračoval aj v prvej polovici roku 2005, kde bol zaznamenaný nárast slovenského vývozu o 53,1 % a bolo zaznamenané po prvý krát od roku 2000 aktívne saldo vzájomného obchodu vo výške 753 mil. Sk.

Zvyklosti

Okrem úradného styku je vo Švédsku bežné tykanie. Nedochvílnosť je považovaná za veľmi neslušnú. Pri vstupe do domu sa vyzúvajú topánky. Považuje sa za slušné počkať s pitím, kým hostiteľ pozdvihne pohár a vysloví prípitok. Na zdravie sa povie "Skĺl". Po jedle sa poďakujete tomu, kto pripravil jedlo so slovami »Tack för maten«. Pohodlné oblečenie na volný čas je všade normálne, len v lepších reštauráciách sa očakáva elegantnejšie oblečenie. Vo verejných budovách a dopravných prostriedkoch je fajčenie zakázané.

Sprepitné

V reštauračných a hotelových účtoch je zarátaný poplatok za obsluhu, takže extra sprepitné sa neočakáva. Cez noc je tento poplatok vyšší. Taxikári očakávajú minimálne 10%.

Komunikácia so Švédmi v angličtine je veľmi jednoduchá, 80% obyvateľstva je bilingválnych, teda s angličtinou sa dá dohovoriť všade.