Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch 1860-1861 k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov (Južná Karolína, Mississippi, Florida, Alabama, Georgia, Louisiana, Texas, Virgínia, Arkansas, Severná Karolína, Tennessee), ktoré vyhlásili Konfederované štáty americké, a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku 1865 a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do 1. svetovej vojny tu vzniklo 15 ďalších štátov: Kansas (1861), Západná Virgínia (1863), Nevada (1864), Nebraska (1867), Colorado (1876), Severná Dakota, Južná Dakota, Montana, Washington (1889), Idaho, Wyoming (1890), Utah (1896), Oklahoma (1907), Arizona, Nové Mexiko (1912). V roku 1867 odkúpila americká vláda od Ruska Aljašku a od 80. rokov 19. storočia potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do karibskej oblasti a do Tichomoria (protektorát nad Portorikom a Kubou, ostrov Guam, Filipíny, anexia Havajských ostrovov roku 1898, rozdelenie ostrova Samoa s Nemeckom roku 1899, Prieplavové pásmo v Paname atď.).

Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po 2. svetovej vojne bolo USA zverené do správy správcovské územie OSN v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA (Marshallove ostrovy, Mariana, Mikronézia atď.). Roku 1959 boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie - Aljaška a Havaj. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri ZSSR rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku 1989 a následný rozpad ZSSR.

Geografia

Poloha
Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu Beringov prieliv. Medzi najznámejšie polostrovy patrí Florida na juhu USA, ktorý oddeľuje Mexický záliv od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s Kanadou a na juhu s Mexikom. Floridský prieliv oddeľuje USA od ostrovného štátu Bahamy a od Kuby.

Geológia
USA ležia v Severnej Amerike. Základom tohto kontinentu je kanadský štít, ktorého vek sa datuje od archaika. Rozprestiera sa v severovýchodnej časti kontinentu. Jeho stredná časť je preliačená a tvorí dno Hudsonovho zálivu. Je tvorený premenenými a vyvretými horninami. V súčasnosti sa pod Severoamerickú platňu podsúva tichooceánska, presnejšie sa podsúva pod jej západný okraj. Zároveň sa Juhoamerická platňa pohybuje smerom k Severnej.

V dôsledku týchto pohybov vznikla vysoká horská hradba sopečného pôvodu, ktorá sa tiahne od Aleutských ostrovov pri Aljašskom polostrove až po Ohňovú zem. Kordillery začínajú Aljašským chrbtom (najvyšší bod Mount McKinley  6194 m) a tiahnu sa na juh v dvoch výrazných pásmach. Pri pobreží Tichého oceánu sú to Pobrežné vrchy a vo vnútrozemí Skalnaté vrchy. Medzi jednotlivými pásami Kordiller sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, napr. Coloradská plošina, Veľká panva. Najnižšie položené miesto Ameriky leží v USA a je ním Údolie smrti (Death Valley). Táto preliačina je 86 m pod úrovňou hladiny mora. Svoje meno dostala podľa nehostinných podmienok pre život (púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 57°C). Pozdĺž východného pobrežia sa tiahne staré pohorie Apalačské vrchy. Medzi Apalačskými vrchmi a Atlantickým oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Mexický záliv lemuje Mississippská nížina. Medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami sa postupne od východu rozprestierajú Centrálne roviny a Veľké prérie.

Vodstvo
Väčšia časť územia USA patrí do úmoria Atlantického oceánu. Vlievajú sa doňho veľtoky ako Mississippi, s prítokom Missouri (najdlhšia riečna sústava USA -6212 km), Rieka svätého Vavrinca, Rio Grande. Tichý oceán prijíma väčšinou kratšie toky tečúce z Kordiller. Medzi významnejšie patria rieky Columbia a Colorado.Do Severného Ľadového oceánu sa vlievajú rieky Mackenzie,Yukon.

V USA nájdeme aj mnoho jazier. Ľadovcového pôvodu sú Veľké kanadské jazerá (Horné jazero, Michiganské jazero, Hurónske jazero a jazero Ontario), ktoré tvoria najväčšiu zásobáreň sladkej vody na svete a prírodnú hranicu medzi USA a Kanadou. Veľké soľné jazero sa rozprestiera v bezodtokovej oblasti medzi Skalnatými vrchmi a Pobrežnými vrchmi. V USA je množstvo vodopádov, no nesporne najznámejšie sú Niagarské vodopády, ktoré ležia medzi Erijským a Ontárijským jazerom.

Podnebie
Vďaka svojej veľkosti USA ležia v niekoľkých významných podnebných pásmach. Severná časť územia leží v miernom pásme, je však chladnejšie a vlhkejšie ako v Európe. Spôsobuje to studený Labradorský prúd, ktorý obmýva severovýchodné a východné pobrežie. Centrálne roviny a Veľké prérie majú v závislosti od vzdialenosti od Atlantického oceánu čím ďalej, tým menej zrážok. Južná časť USA leží v príjemnom subtropickom podnebnom pásme a Mexický záliv, polostrov Florida v tropickom pásme. Výnimku tvoria vysoko položené pohoria a plošiny, kde je podstatne chladnejšie, prejavuje sa tam výšková stupňovitosť. Aljaška leží v studenom pásme a Havajské ostrovy v tropickom pásme. Tvárnosť povrchu Ameriky umožňuje takmer bezprekážkový presun vzdušných más zo severu na juh a naopak. Preto sú časté najmä vpády arktického vzduchu z vyšších zemepisných šírok až do oblasti Mexického zálivu. Prúdeniu v rovnobežkovom smere prekážajú horské bariéry Kordiller. Preto vlaha, ktorá by sa s prúdiacim vzduchom dostávala do vnútrozemia Ameriky od Tichého oceánu, vyprší sa nad oceánom, úzkou pobrežnou nížinou a nad náveternými svahmi tichooceánskeho pásma.