Martin je najväčšie mesto Turčianskej kotliny. Táto malebná kotlina je zo všetkých strán obkolesená pohoriami, cez ktoré sa do nej prechádza iba niekoľkými úzkymi priesmykmi.

Osada Svätý Martin sa prvýkrát spomína v roku 1284. V roku 1340 ju kráľ Karol Róbert povýšil na mesto. Martin až do 19. storočia zostal malým mestečkom. Hlavnou ulicou tiekol jarok a do dvorov sa prechádzalo mostíkmi. Väčšina domov bola z dreva. V roku 1843 zničil Martin požiar. Potom začali domy stavať z tehly.

Dňa 4. augusta 1863 otvorili v Martine prvý celonárodný kultúrny spolok Maticu slovenskú. Bola jediným slovenským kultúrnym spolkom. Jej prvým predsedom bol katolícky biskup Štefan Moyzes. Mala vyše 1100 členov. Pretože bola najväčšou prekážkou maďarizátorom, v roku 1875 ju vláda násilne zatvorila. Obnovená bola po vzniku Československa 1. januára 1919.
V roku 1872 sa začala premávka na železničnej trati Zvolen – Vrútky. Vtedy postavili martinskú železničnú stanicu.
Medzi významné závody patrila tzv. stoličková továreň, neskôr Tatra nábytok. V rokoch 1950 – 1958 bol najväčším nábytkárskym podnikom na Slovensku.

4. augusta 1869 vznikol v Martine spolok Živena. Činnosť Živeny nebola prerušená vojnou ani maďarizáciou. Kým do roku 1918 v popredí jej účinkovania bolo národnobuditeľské poslanie, potom do popredia prenikol výchovno-vzdelávací program.
Dňa 25. novembra 1933 bola otvorená Galéria slovenského výtvarného umenia pri Slovenskom národnom múzeu. Predstavovala usporiadané dejiny slovenského umenia od gotiky, renesancie, baroka, až po súčasnosť reprezentovanú dielami Martina Benku, Bazovského, Galandu a iných. Táto galéria bola predchodkyňou Slovenskej národnej galérie.

Martinskou raritou je cintorín, od roku 1967 nazývaný Národný cintorín. Je v ňom pochovaných okolo tristo významných slovenských osobností – spisovateľov, umelcov, vedcov, politikov, napr. Karol Kuzmány, Ján Kalinčiak, Ján Francisci, Svetozár Hurban Vajanský, Elena Maróthy-Šoltésová.

Priemysel: Stredoslovenský pivovar (od roku 1974 sa začalo martinské pivo vyvážať do zahraničia), Tlačiarne, Turčianske celulózky a papierne, Biotika, Turčianske strojárne (výroba lokomotív a traktorov) boli začlenené do ZŤS.