Trnava

Krajské mesto Trnava leží na 48° 23´ severnej zemepisnej šírky a 17° 36´ východnej zemepisnej dĺžky. Nachádza sa medzi riekou Váh a pohorím Malé Karpaty v oblasti Podunajskej nížiny. V rámci nej sa rozprestiera v geomorfologickom celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Trnavskej pahorkatiny a časti Trnavskej tabule. Trnavská tabuľa má tvar takmer rovnoramenného trojuholníka medzi Dudvážskou mokraďou, ktorá je súčasťou Dolnovážskej nivy a Podmalokarpatskou pahorkatinou. Mesto Trnava sa nachádza v ťažisku tohto trojuholníka.

Najvyšší bod sa nachádza v najzápadnejšej časti územia neďaleko hranice s obcou Zvončín, kde na plochom chrbte (hon Medziháje) dosahuje n. v. 188 m n. m. Najnižší bod – 138 m n. m. sa nachádza v najjužnejšej časti územia, v mieste, kde tok Trnávky opúšťa územie mesta. Trnava leží v n. v. 146 m. Do územia okresu Trnava zasahujú tri výrazné morfologické celky. Sú to Malé Karpaty, Považský Inovec a Podunajská nížina. Okrajovým a najzápadnejším výbežkom pohorí Karpatského oblúka sú Malé Karpaty, jadrové pohorie pretiahnuté v smere SV – JZ. Považský Inovec na východe susedí s Nitrianskou tabuľou, na západe s výbežkom Podunajskej nížiny. Trnavská pahorkatina zaberá severovýchodnú časť Podunajskej nížiny. Charakterizujú ju široké zaoblené chrbty, oddelené plytkými dolinami. Jej geologický podklad tvoria treťohorné (neogénne) sedimenty, ako sú pieskovce, íly, vápence, sliene, štrky a piesky.

V mladších treťohorách (pliocéne) ich prekryli spraše a sprašové hliny. Pre rozsiahle, vodorovne uložené sprašové pokryvy sa Trnavská pahorkatina nazýva aj Trnavskou sprašovou tabuľou.

Okolie Trnavy vyniká pestrou paletou pôd. Na území okresu sa nachádza 14 pôdnych typov. Trnava leží v centre černozemí. Obsah humusu je 1,5 – 2,5 %. Na Trnavskej tabuli tvoria pôdny kryt černozeme na sprašiach a černozeme erodované. V okolí Trnavy sa pestujú hlavne obilniny, cukrová repa, slnečnica, kukurica,... V záhradách, ovocných sadoch a záhradkárskych osadách vplyvom človeka vznikli kultizeme. Nachádzajú sa na sprašiach, ale majú kultiváciou pozmenené vlastnosti.
Trnava patrí do teplej klimatickej oblasti, sem patrí i väčšina územia okresu. Leží v teplom suchom okrsku s miernou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu sa pohybuje v hodnotách 9 – 10 °C. Najteplejší mesiac je júl (20,3 °C), najchladnejší január (-2,2 °C).

Priemerné mesačné a ročné teploty vzduchu v °C na území pozorované v r. 1931 – 1960 a 1951 – 1980.

Snehová pokrývka sa v Trnave udrží cca 3 mesiace, priemerné maximum snehu je 18 cm. Prevládajú vetry severozápadného smeru.

Trnava patrí do povodia Dolného Dudváhu. Odvodňovaná je tokmi Parná a Trnávka. Rieka Parná pramení v Malých Karpatoch pod Vápennou skalou. Dĺžka jej toku je 43 km. Najväčším prítokom Trnávky je rieka Parná. V plytkej kotlinke riečky Trnávky na sprašovej Trnavskej tabuli sa od praveku začali usádzať ľudia. Keď potom vzniklo stredoveké mesto, riečka pretekala cez jeho stred – pripomínajú to dodnes názvy niektorých ulíc (Hornopotočná, Dolnopotočná). Toky Trnávka a Parná odvádzajú vody územia prostredníctvom Dudváhu a Malého Dunaja do Váhu.

Flóra Trnavy a okolia je výsledkom dlhého historického vývoja a zmien, ktoré sa v minulosti odohrali na našom území. Trnavská pahorkatina bola pokrytá trávnatou stepou a suchomilnou vegetáciou. Časť Trnavskej pahorkatiny pokrývali listnaté dubové a dubovo-hrabové lesy.

Podľa vegetačných stupňov patrí Trnava do územia s rastlinstvom riečnych nív a teplomilných dubín. Najväčší podiel na zložení vegetácie územia Trnavy majú spoločenstvá, ktoré vznikli na umelo vytvorených stanovištiach – poliach, záhradách, okolí ciest a v parkoch.

V poľných kultúrach, okrem pestovaných druhov, nachádzame mnoho burinových druhov (mak vlčí, horčica roľná, pupenec roľný,...). Plošne najväčší porast trávobylinného spoločenstva sa nachádza na ploche letiska.
V katastrálnom území Trnavy patria k najbežnejším porastom s drevinnou vegetáciou agát biely, v krovinnom poschodí baza čierna, vtáčí zob, v bylinnom poschodí pŕhľava dvojdomá.
Počtom drevín je významný Park Janka Kráľa pri železničnej stanici. Najpočetnejšie je zastúpený javor, pagaštan, jaseň, lipa a topoľ.

Pestrosť a druhové zloženie živočíšstva ovplyvnili zmeny, ktoré nastali v treťohorách a vo štvrtohorách. Na katastrálnom území Trnavy sú najrozšírenejším biotopom kultúrne stepi, remízky a zachované lesíky pozdĺž potokov. Všetky druhy živočíšstva tu nachádzajú priaznivé podmienky.
V kultúrnej stepi žije: jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný, vrana túlavá, pipíška chochlatá, škovránok poľný. Vtáctvo hájov charakterizujú druhy: sýkorka veľká a belasá, brhlík obyčajný, pinka severská,... K hojne sa vyskytujúcim druhom stavovcov patrí: krt podzemný, myš domová, hraboš poľný.

Percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín stavovcov v intraviláne Trnavy

Chránené územia

Zaujímavým cieľom pre milovníkov prírody a oddychu uprostred ticha je chránený areál Trnavské rybníky. Predstavuje významný typ vodného a močiarneho biotopu na Trnavskej pahorkatine. Okolie rybníkov lemujú zvyšky lužného lesa. Prírodné bohatstvo Trnavských rybníkov je veľmi rozmanité. Najväčšiu pozornosť si zasluhujú vtáky. Ornitológovia doteraz na rybníkoch v lokalite Kamenný Mlyn zaznamenali výskyt 191 vtáčích druhov. Napr. kaňa močiarna, trsteniarik škriekavý, chriašteľ vodný, chriašteľ bodkovaný, cíbik chochlatý, potápka chochlatá,...
Veľký úspech zaznamenali Trnavskí ornitológovia 5. 5. 2003. Ako prví na Slovensku zaznamenali na Trnavských rybníkoch výskyt nového vtáčieho druhu trsteniarika krovinatého.
Chránené živočíchy: skokan zelený, hryzec vodný, hranostaj obyčajný,...
Z chránených rastlín sa tu vyskytuje: pálka širokolistá, pálka úzkolistá, kosatec žltý,...

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov mesta Trnava dosiahol k 8. marcu 2004 číslo 68 431. Viac žije v Trnave žien – 35 259, mužov 33 172. Najviac Trnavčanov – 6 801 – je vo veku 25 – 30 rokov, druhou najsilnejšou vekovou kategóriou sú 20- až 25-roční ľudia (viac ako 6 130). V 3. kategórii sú obyvatelia vo veku 45 – 50 rokov. Obyvatelia mladší ako 5 rokov sú zastúpení v počte 2 706, na druhej strane v Trnave žilo k 8. 3. 2004 aj 143 ľudí nad 90 rokov.

Najväčšie zastúpenie z pohľadu národností majú Slováci (98,5 %). Najväčšou národnostnou menšinou sú Česi (0,72 %), potom Maďari.

Najviac obyvateľov Trnavy sa hlási k rímskokatolíckemu vyznaniu, menej je obyvateľov evanjelického vierovyznania.
Trnava sa zaraďuje medzi slovenské mestá s nižším počtom nezamestnaných. Ku koncu roku 2003 predstavoval počet evidovaných nezamestnaných 9,37 %. Oproti roku 2002 je to pokles o 2,27 %.
K významnejšiemu zlepšeniu by malo prísť po začatí výroby automobilov v podniku Peugeot Citroën. V r. 2006 by v závode malo pracovať 3 500 ľudí.

V priemysle si podniky pôsobiace v Trnave vedú veľmi dobre. Medzi najvýznamnejšie patria: Johns Manvile, SACHS Slovakia, Sony, ŽOS, Tamilk, Pivovar Horden, Figaro Trnava.

Doprava

V meste premávajú autobusy MHD. Prístup do Trnavy je možný železnicou alebo autobusmi SAD.

Cestovný ruch

Trnavu navštívi každoročne veľa turistov, v uliciach môžeme počuť angličtinu, nemčinu, francúzštinu, maďarčinu, češtinu,...
Spoznávanie mesta sa začína na starej železničnej stanici. Jej história sa začala písať v r. 1838, kedy bola vybudovaná trať medzi Prešporkom a Trnavou. O 6 rokov neskôr prišiel na trnavskú stanicu vlak ťahaný koňmi. Historické mestské jadro je mestskou pamiatkovou rezerváciou. Komplex univerzitných budov zo 17. – 18. storočia v barokovom slohu je národnou kultúrnou pamiatkou. Meštianske domy zo 16. a 17. storočia boli viackrát prefasádované. Návštevníci neobídu renesančnú budovu radnice a mestskú vežu postavenú v r. 1574.
Majetky a životy občanov malo chrániť mestské opevnenie vybudované v 13. storočí.
Trnava je známa svojimi kostolmi:

1. Dóm sv. Mikuláša
2. Katedrálny chrám sv. Jána Krstiteľa
3. Kostol sv. Heleny
4. Kostol sv. Jakuba
5. Kostol Najsvätejšej Trojice
6. Kotol sv. Anny
7. Kostol sv. Jozefa
8. Kostol Nanebovzatia Panny Márie
9. Kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho
10. Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov na Kopánke.

Kultúra

Trnava poskytuje široké kultúrne vyžitie:
Západoslovenské múzeum – sídli v budove bývalého klariského kláštora založeného v 13. storočí. Návštevníkom ponúka 11 expozícií, napr. archeologickú, historickú, expozíciu ľudového odevu, výstavu ľudových hrnčiarskych výrobkov a výber z keramickej zbierky Š. C. Parráka.

Dom hudby – je tu expozícia M. Š. Trnavského, venovaná životu a dielu hudobného skladateľa. Návštevníci môžu vidieť pôvodne zariadené miestnosti – pracovňu a jedáleň.
Ďalej treba navštíviť Divadlo J. Palárika, Galériu J. Koniarka, Synagógu, Dom kultúry, Knižnicu J. Fándlyho a kiná.
Niektoré kultúrne podujatia majú v Trnave už svoju tradíciu:
Trnavské kultúrne leto (koncerty, pouličné divadlá)
Trnavská brána (folklórny festival)
Trnavská hudobná jeseň (koncerty vážnej hudby)
Dobrofest – koná sa každoročne od r. 1992. Tento medzinárodný hudobný festival je venovaný pamiatke vynálezcu rezofonickej gitary dobro Johna Dopyeru. Detstvo strávil v Dolnej Krupej. Tento rok sa konal Dobrofest v dňoch 3. – 6. júna.

Zdravotníctvo

Zdravotnícku starostlivosť zabezpečujú obvodní a odborní lekári v poliklinike Družba a lekári v Nemocnici A. Žarnova.

Školstvo

V Trnave pôsobia 3 vysoké školy – Trnavská univerzita, UCM, MTF Slovenskej technickej univerzity, 3 gymnáziá, 6 stredných odborných škôl, 10 stredných odborných učilíšť, 13 základných škôl a jedna umelecká ZŠ.

Známe osobnosti Trnavy

V Trnave sa narodili alebo pôsobili mnohé významné osobnosti:
uhorský miestodržiteľ Mikuláš Oláh
kardinál Peter Pázmaň
Spisovatelia:
Viliam Turčány, František Hečko, Miroslav Válek, Jozef Nižňanský
Sochári:
Ján Koniarek, Fraňo Štefunko
Skladateľ:
M. Š. Trnavský
Medailér:
W. Schiffer
Maliar:
Teodor Tekel
Zberateľ starožitností:
Š. C. Parrák.

História Trojičného stĺpu

Koncom 17. storočia sa Trnavčania dožadovali, aby mestská rada dala na námestí postaviť sochu sv. Floriána. Svätec mal ochraňovať mesto pred ohňom, ktorý v roku 1666 a 1683 Trnavu takmer úplne zničil. Mesto preto uzatvorilo v r. 1695 zmluvu so sochárom J. K. Khienom a poverilo ho, aby do roka postavil na námestí súsošie svätcov – ochrancov proti ohňu a moru. Na stavbu prispeli svojimi peňažnými darmi viacerí mešťania. Sochárovi sa podarilo vytvoriť skutočnú dominantu námestia. Na štvorhrannom základe, ozdobenom erbami kráľovstva, mesta a zakladateľov, umiestnil do rohov sochy sv. Floriána, sv. Agáty, sv. Františka Xaverského a sv. Antona. Zo základu súsošia vyrastá ihlan zakončený sediacimi anjelmi. Do ihlanu je vložená kamenná socha ležiacej sv. Rozálie. Na vysokom stĺpe je súsošie sv. Trojice korunujúcej Pannu Máriu. Mesto sa o súsošie verne staralo a dalo ho zrenovovať. V r. 1949 sa vtedajší miestny správny orgán rozhodol súsošie odstrániť pod zámienkou poškodenia sôch a potreby ich reštaurovania dal súsošie sv. Trojice demontovať. Jednotlivé časti súsošia potom niekoľko desaťročí ležali na viacerých miestach v Trnave. Na svoje miesto sa trnavská Trojička vrátila po rozsiahlej rekonštrukcii v r. 1993.