Austrália

Život na druhej strane zemegule



Na svete je mnoho štátov a miest, ktoré sú pre našinca neznáme a veľmi málo dostupné. Jedným z týchto miest je aj Austrália. Je tajuplným svetadielom, ktorý je v mysli mnohých spojený s klokanmi, rozsiahlymi púšťami, bušom a farmami. Ak si k tomu pridáme ešte neodmysliteľné pláže, more a oceán, vznikne neodolateľný kút sveta priťahujúci množstvo turistov a hlavne nadšencov vodných športov,pretože Austrália ponúka možnosť vodnej rekreácie takmer po celý rok.
Práve kvôli moru, teplému podnebiu a množstvu turistov sa život na tejto strane zemegule veľmi odlišuje od všetkého, na čo sme zvyknutí doma a v blízkom okolí našeho starého európskeho kontinentu.
Akoby práve toto podnebie dodávalo Austrálčanom optimizmus, úprimnosť, dobrú náladu a stály úsmev na perách, ktorý by mohli rozdávať snáď celému svetu.



„Čas snov“, alebo Z histórie Austrálie



Prví obyvatelia Austrálie sem prišli pravdepodobne z juhovýchodnej Ázie približne pred 40 000 rokmi. Európania, ktorí sa tu začali usadzovať na koncom 18. storočia, nazvali týchto pôvodných obyvateľov praobyvateľmi (aborigincami). V súčasnosti tu žije 230 000 domorodých austrálčanov. Aj napriek osídľovaniu a „poľudšťovaniu divokej Austrálie“ žije ešte mnoho pôvodných obyvateľov tradičným spôsobom života. Naďalej lovia pomocou bumerangu, putujú bušom (ktorého plocha sa pomaly zmenšuje), zbierajú rastliny a všetko, čo sa dá jesť. Moderným Austrálčanom by už asi mnoho druhov jedál z domorodého jedálneho lístku veľmi nechutilo.
Aboriginovia veria, že majú rastlinných zvieracích i ľudských predkov, ktorí stvorili svet a všetko, čo s ním súvisí. Tento proces vytvárania sveta nazývajú „Čas snov“, čo sa veľmi dobre hodí i pre dnešnú Austráliu s jej krásnym prírodným podnebím, teplým počasím a predstovou bezstarostného života, ktorý tak veľmi láka obrovské množstvo turistov.
O tomto čase sa medzi domorodcami traduje množstvo piesní a legiend prenášaných z pokolenia na pokolenie ako inak, než ústnou formou a zachránených len vďaka snahe domorodcov uchovať si svoju kultúru a identitu.Tento spôsob uchovávania prežíva už niekoľko storočí a hlavne funguje.
Napriek záľube v prírode môžete Aborigincov stretnúť aj v meste, tak ako Austrálčania sa radi bavia, zpievajú a popíjajú alkohol. Dokonca si pri parmlamente v Camberre zriadili vlastný parlament. Vytvorili ho síce len provyzórne, ale sami a patrí im.

Mnohých nájdete na ulici len tak posedávať, ale nájdu sa aj takí, ktorí tak isto ako ich otcovia, udržujú svoje tradície a piesne. Nájdete ich polonahých a pomalovaných tradičnými domorodými znakmi a farbami v rušných uliciach, kde sú živými exponátmi pre nekonečné zástupy turistov a taktiež častými a vďačnými objektami pre profesionálnych i amatérskych fotografov. Práve oni majú „na svedomí“ pestrosť a príťažlivosť týchto južanských teplých, príjemných a slnečných miest.



Najmenší kontinent, alebo Z Austrálskeho zemepisu



O tomto najmenšom a najneskôr objavenom kontinente existuje v knižniciach len veľmi málo materiálov a väčšina z nich je aj ťažko dostupná, alebo nepostačujúca.
Keby ste chceli navštíviť tento kontinent, mali by ste o ňom vedieť aspoň niečo napríklad, že tento kontinent objavil anglický moreplavec James Cook v roku 1770. Avšak holanskí moreplavci tu boli už začiatkom 17. storočia. Tak ako aj pri objavovaní iných kontinentov, aj tu zomrelo množstvo ľudí, ktorí sa snažili preskúmať divoké a hlavne na dažde skúpe vnútrozemie tejto krajiny. Nakoniec sa to však predsa podarilo. V minulosti, keď tento kontinent ešte nebol obývaný, vďaka svojej odlúčenosťi a pustosti sa stal väzením. Napríklad dnešné Sydney v tých časoch slúžilo ako trestanecká väznica pre anglických zločincov. Austrália sa stala anglickou kolóniou a práve z tejto krajiny sem začali prichádzať i prví slobodní prisťahovalci, aj keď v dnešných časoch je už národnostné zloženie viac než pestré.
Dnes tu už farmári hospodária na stovkách štvorcových kilometrov a aj keď sú ich farmy rozsiahle navzájom sú vzdialené na stovky kilometrov, takže sa farmári medzi sebou dorozumievajú rádiami a vysielačkami.

Austráliu od Ázie, respektíve od Indonézie oddeľuje Arafurské a Koralové more. Pobrežie najmenšiejho kontinentu, aj keď je to neuveriteľné, je dlhé skoro 20 000 km a spoločnosť mu robí Indický a Tichý oceán. Z poloostrovov je najväčší Yorský a Arnhemská zem. Ostrov Tasmánia oddeľuje pomerne malý Bassov prieliv, pričom severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje Veľká útesová bariera, ktorá sa počas odlivu vznára z mora a je jednou z atrakcií Austrálie, vďaka bohatej a hlavne ojedinelej chránenej podmorskej faune a flóre, ktorá sa taktiež mimo iných prírodných útvarov stala jedným z hlavných lákadiel, ktoré využíva cestovný ruch. Územie tohto kontinentu pokrývajú zväčša nížiny s nadmorskou výškou od 300 do 600 metrov, ale nájdeme tu i pohoria, ak ich však chceme vidieť, musíme sa zatúlať až na východné pobrežie. Pobrežie je lemované Veľkým predelovým pohorím a Austrálskymi Alpami s najvyšším vrchom Mt.

Kosciusko (2234 m).
Nechýbajú tu ani púšte zaberajúce plochu medzi horskými pásmami v západnej polovoci Austrálie. Najznámejšie sú: Gibsonova, Veľká piesočná a Viktoriina púšť kde ešte stále možno nájsť bohatú a pre Európanov i zaujímavú faunu a flóru.



Sydney – ľudské výtvory a voda



Hneď po príchode do Sydney zistíte, že v tomto meste sa vyskytuje až prílišné množstvo vody, veď samotné mesto a jeho centrum sa rozkladá akolo veľkej a prirodzenej zátoky Port Jackson a je preklenuté známym mostom Sydney Harbour Bridge.
Vďaka rozvinutému cestovnému ruchu touto zátokou sa denne preplaví veľké množstvo turistických výletných lodí, jachiet a motorových člnov. A čo sem priťahuje také obrovské množstvo turistov? Miestne vody brázdia s cieľom uvidieť a pokochať sa zaujímavosťami rekreačných miesta pláží a predovšetkým modernou architektúrou, ktorá sa nachádza doslova všade. Z každého kúta tohto mesta na vás dýcha moderný štýl a tvary novodobých stavieb. Jednou z najimpozantnejších budov je vzsoká a štíhla výhliadková televízna veža, taktiež môžete priamo z vodnej hladiny pozorovať najdrahšiu a naslávnejšiu budovu opery na svete, ktorej náklady z plánovaných 10 miliónov dolárov stúpli behom výstavby na desaťnásobok. Autorom výťazného návrhu v medzinárodnej súťaži sa stal pred 40 rokmi dánsky architekt Jorn Utzon. Slávu tejto budove prináša neobyčajnosť a originalita, ktorá neutrpela ani uplynulými rokmi. Stala sa naozajstnou atrakciou, ale hneď na skok, v blízkom okolí je aj ďalšia atrakcia – známe akvárium. V tuneloch pod vodou je možnosťvidieť delfíny, žraloky a húfy pestrofarebných rýb. Fontány a iné rôznorodé vodné zázraky správadzajú každého, kto zavíta k zátoke Port Jackson, odkiaľ je do moderného centra – ako hovoria obyvatelia Sydney, City – na skok. Podľa Austrálčanov je vlastne všetko len na skok, a ak vám povedie tento výraz, znamená to takých 20 až 30 km a podľa hustoty cestnej premávky minimálne 40 minút cesty.
Našťastie aj počas tejto nútenej pomalej jazdy je tu možnosť obzrieť si tunajšie skovsty architektúry, železncu i vláčiky, ktoré sa rútia nad rušnými ulicami mesta. Na každom kroku je reštaurácia, kaviarničky a obchodné domy s podzemnými ale aj poschodovými parkoviskami. Ňapriek hustej premávke tu nepočujete nervózne trúbenie klaksónov – väčne telefonujúci, ohľaduplný a usmievajúci sa vodiči majú jednoducho čas.

Život žijú a radujúsa z neho aj vo svojich, tak povediac druhých domovoch – autách.
Cestovný ruch je naozaj na vzsokej úrovni, naše európske krajiny môžu len závidieť tony propagačných katalógov a brožúr, ktoré sú ponúkané na každom kroku a navyše zadarmo. Dozviete sa z nich, že Sydney založili roku 1788 Britovia ako svoju trestaneckú kolóniu pre 1500 väzňov. V súčasnosti je toto najstaršie mesto Austrálie domovom takmer pre 4 milióny obyvateľov, pričom je 70 km dlhé a 50 km široké. Je živým priemyslovým strediskom, kde blížiaca sa olympiáda značnou mierou zasahuje do života všetkých obyvateľov Sydney.



Canberra - hlavné mesto Austrálie



Toto mesto Austálského zväzu leží v juhovýchodnej časti kontinentu, pri rieke Mologo, približne 121 km od Tichého oceánu. Založeniu mesta predchádzali dlhoročné neustále spory medzi Melbourne a Sydney o získanie štatútu hlavného mesta. Nakoniec dospeli ku kompromisu vybudovať hlavné mesto na „neutrálnom mieste“.
Pre jeho vznik vyčlenili územie s rozlohou zhruba 250 km štvorcových, ktoré zverili pod právomoc federálnej vlády.
Canberra pochádza od slova „kanberri“, čo v jazyku domorodcov znamená „zhromaždenie ľudí“. S výstavbou mesta yačali v roku 1913 podľa projektu amerického architekta W. B. Griffina, ktorý vzhral medzinárodnú súťaž.
Okrem prvých osídlencov – Angličanov, Škótov a Írov – žijú v meste, tak ako aj na celom kontinente prisťahovalci z celého sveta. Nechýbajú ani Česi a Slováci, ktorí tu žijú prevažne v zmiešaných manželstvách.
Z vyhliadkovej veže, ktorá podľa tunajších obyvateľov je najvýššia na južnej pologuli (to isté tvrdia i v Sydney a Melbourne), možno vydieť panorámu mesta ležiaceho v údolí, ktoré je obklopené nevysokými pahorkami.
Základom pôdorysu mesta je systém námestí a širokých prstencovo sa rozbiehajúcich ulíc. Na pahorku Capitol Hill je množstvo administratívnych budov a zastupiteľských úradov.
Centrom obchodu a služieb s vysokými budovami je na severe pahorku City Hill. Na západ od neho je univerzitné mestečko. Obytné štvrte sú v severnom a južnom smere mesta.
Canberra je typickým administratívnym stradiskom bez akéhokoľvek priemyslu, kde sídlia zastúpenia rôznych firiem a austrálskych monopolov. Sídli tu tiež vláda, parlament, Austrálska národná univerzita, Akadémia vied a najvyšší súd.
Panuje tu kľud a turistov často prekvapí ohľaduplnosť tunajších obyvateľov.
Veľkolepé zelené trávniky, okolie jazier a vodných plôch sú vždy plné odpočívajúcich „domácich“. Galéria prírody



Austrália sa rozkladá v tropickom a subtropickom pásme, čo znamená, že tunajšia fauna je veľmi svojrázna. Môžete to zistiť priamo v buši. Počas dlhých hodín cesty po nekonečných dialniciach môžu byť vašou spoločnosťou najrôznejšie zvieratá.

Hlavný symbol Austrálie – klolana – môžete pozorovať takmer stále v jeho prirodzenom prostredí a s prirodzeným správaním.
Väčšinu austrálskych cicavcov predstavuje 150 druhov klokanov – kengúr. Najtypickejším zástupcom je veľká kengura. Niektoré druhy pre ich cenný vak lovci prenasledujú – takmer ich už vyhubili.
V Austrálií sa zachovali niektoré druhy, ktoré na iných kontinentoch už vyhubili. Príkladom je vajcorodý vtákopysk podivný, ktorý žije v riekach a brlohoch pri vodných tokoch.
Okrem klokanov zastupuje cicavce ešte divoký pes dingo, vlk, medvedík koala a šedobiela vačica opossum. Početné sú aj rôyne druhy vtáctva. Zastupuje ich predovšetkým pštros emu, čierny kakadu, kasuár, lyrochvost, čierna labuť a kivi. Kontinent protinožcov je známy aj svojimi jašterami a jedovatými hadmi. S týmito „potvorami“ majú svoje skúsenosti aj mnohí miestny farmári, ktorí nemôžu bez pušky urobiť ani krok, v opačnom prípade ide o život.
Odlúčenosť kontinentu zpôsobila, že v tunajšom rastlinstve je prevaha pôvodných druhov. Najroyšírenejšou drevinou sú eukalypty. Viac než 250 ich druhov vytvárajú súvislí lesný porast, vyskytujú sa však aj samostatne.
Rastú rýchlo a dosahujú výšku viac než 100 metrov. Majú kvalitné drevo a z ich kôry alistov sa lisuje aromatický olej. Využíva sa hlavne vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Vo vnútrozemí sú pravažne savany, stepi a púšte, kde sú royšírené nízké kernaté porasty – scrub, ktoré sa striedajú s porastami vysokosteblových tráv, tkroé sú tak tvrdé, že ich odmieta spásať nielen dobytok, ale i divoká zver.




Melbourne – kontrast starého a nového



Austrálske mestá sú od seba vzdialené stovky kilometrov. Spojenie medzi nimi je po zeležnici, leteckou dopravou a predovšetkým po nekonečných dialniciach. Z administratívnej Canberry prídete po šiestich hodinách jazdy do druhého najväčšieho mesta Austrálie. Jeho rozloha je takmer 2000 kilometrov štvorcových a žijú v ňom necelé 3 milióny obyvateľov. Melbourne založili r. 1835 osadníci z Tasmánie a dnešný názov je na počesť premiéra lorda Melbourna. Mestské práva získalo mesto v r. 1842.- V jeho okolí bola časom objavená bohaté náleziská zlata. Mesačne sa sem sťahovalo 10 až 20 tisíc osôb. Mesto sa vďaka výhodnej dopravnej polohe stalo významným obchodným, finančným a priemyslovým centrom.
Okrem významného medzinárodného letiska je vyhľadávaný tiež tunajší prístav, kde kotvia aj veľké zaoceánske lode.
V melbourne sa vhodne dopĺňa stará architektúra s modernou – súčasnou. Sva svety sa tu vzájomne nestretávajú, ale vyájomne sa vyvažujú.

Je to viditeľné namjmä v centre, kde budova nádražia, starý most, budova opery, mrakodrpy a budovy najroyličnejších škôl a obchodných centier vytvárajú návštevníkom i miestnym ľuďom príjemnú atmostéru. Presvedčiť sa o tom môžete aj pri troch – viac než storočných – univerzít, Štátnej knižnice a múzeí.
Keby ste náhodou do tohto mesta zavítalištíviť Národné Múzeum a Národnú galériu, ktorá sa hrdí najcennejšími zbierkami europského, ázijského a austrálskeho umenia na južnej pologuli. Množstvo historických stavieb se postavených vo viktoriánskom štýle, Austrálčania neradi búrajú a ybavujú sa starých budov. Príkladom je nový moderný obchodný dom, uprostred ktorého stojí stará továreň, ktorá slúži ako kaváreň a tiež tu môžete nájsť malé butiky.
Mesto má šachocnicový pôdorys so širokými ulicami a množstvom zelene.
Z parkov sú najväčšie Royal Park, Yarra Park a Albert Park. Z mestského centra vedú výpadové cesty, pozdĺž ktorých sa rozkladajú mnohé štvrte a premestia. Niektoré z nich sú vplyvom veľkej emigrácie tvorené uzavretými skupinami prisťahovalcov s navzájom blízkych štátov národov.
Austrálania majú dokonca aj svoj Zbojnícky záliv neďaleko Melbourne v Port Phillipe. Sem prichádzajú za odpočinskom a vodou a hlavne sem utekajú pred 40 stupňovými teplotami. V okolí zálivu je množstvo zákutí, kde chladné kamene a more človeka príjemne osviežia.



Odpočinok .. sen .. skutočnosť



Každý, kto len raz navštívil Austráliu si myslí, že sa mu práve zdal ten najkrajší, najfarebnejší a najfantastickejší sen. Realita však zostáva. Na pobreží oceánu či morí stretnete nespočetné zástupy opálených mladých ľudí, ktorí sa venuju surfingu. Tento zaujímavý šport vymysleli Polynézania pred mnohými storočiami. V Austálii sa však surfing rozšíril a zhŕňa niekoľko disciplín, na ktorých sa milovníci tohto športu môžu do sýtosti vyblázniť.
Ak by ste navštívili Murramarangský národný park, konkrétne vyhlásenú pláž Pebby Beach, môže sa vám znovu stať, že neuveríte vlastným očiam.Tu, v blíykosti Tasmánskeho mora, prestávajú na návštevníkov šíky pestrofarebných papagájov. Stačí len chvíľu postáť, roypažiť ruky, a papagáje si vám sadnú hneď na hlavu, dlane, plecia. Zanedlho vyzeráte ako farebná dekoratívna figurína, aj keď trochu ako gýč.
Kľud nie je ani o niekoľko metrov ďalej, kde sú papagáje vystriedané klokanmi. Samozrejme sú vďačným objektom pre fotografov.
V Austrálií je obľúbený a veľmi rozšírený rybolov. Stačí do vody ponoriť akúkoľvek šnúrku s primitívnou návnadou a háčikom.

A za chvíľu sa môžete pochváliť celkom pekným úlovkom.
Potom môžete navštíviť niektorý z lunaparkov či zábavných centier.Originálne sú krčmičky okolo diaľnic, ktoré sa snažia udržovať starobylý vzhľad, aby upútali okoloidúcich, podobne ako všetky motoresty a motely.

No a o tomto všetkom a ešte mnohých iných veciach môžete snívať počas takmer 20-hodinovej cesty späť na starý kontinent. Určite vám bude táto krajina svojím spôsobom chýbať, potichu sa počas pobytu vkradla do duší a teraz ich tak rýchlo neopustí.



Austrália z praktickej stránky – Základné informácie



Oficiálny názov krajiny: Austrálsky zväz
Štátne zriadenie: federácia
- členský štát Veľkej Británie

Rozloha: 7 682 300 km štvorcových
Počet obyvateľov: 17 086 000
Úradný jazyk: angličtina
Mena: austrálsky dolár
(na jednej strane mince je portrét anglickej kráľovny)
Hlavné mesto: Canberra

Významnejšie mestá: Sydney, Melbourne, Brisbane, Perth, Adelaide
Rozdelenie krajiny: 6 štátov –
Viktória, Nový Južný Walles,Queensland,Západná Austrália, Južná Austrália, Tasmánia + dve teritória – Severná Austália a Canberra

Najvyššia hora: Mount Kosciusko – 2230 m
Najdlhšia rieka: Murray – Darling – 3490 m

Vývoz tovaru: vlna, cukor, hovädzie mäso, pšenica, dopravné prostriedky, papier
Dovoz tovaru: spotrebný tovar

Náboženstvá: sú tu zastúpené skoro všetky náboženstvá

Politický systém

Austrália je podľa ústavy z r. 1891 (platnosť nadobudla r. 1901) britským domíniom. Hlavou štátu je britská kráľovna, tkroá zastupuje generálny guvernér. Zákonodarnu moc predstavuje dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá zo senátu a poslaneckej snemovne, v ktorej sa počet poslancov odvodyuje od počtu obzvateľov každého členského štátu. Výkonná moc je v rukách vlád jednotlivých štátov, kľúčové rezorty spravuje federálna vláda. Všetky členské štáty majú značnú autonómiu tak ako v zákonodarnej, tak i vo výkonnej moci.

Klíma, more, oceán

Austrália sa rozkladá v tropickom a subtropiskom pásme. Prevažná časť pevninz má suché kontinentálne podnebíe. Po dlhých suchých obdobiach prichádzajú silné dažde, ktoré často spôsobia povodne. Priemerná ročná teplota je 14.5 stupňov Celzia. Avšak behom roku teplota kolísa – v zime klesa pod bod mrazu, zatiaľ čo v letnom období dosahuje v niektorých miestach až 40 stupňov.
Pláže pri moriach sú väčšinou piesočné. Všetky sú pre prípad extrémnych podmienok zabezpečené – pokiaľ prichádza búrka, sú návštivníci pláži informovaní. Vzhľadom k tomu, že tunajšia slnko je dosť ostré nielen na pravé poludnie, ale behom celého dňa, nemožno zabudnúť na ochranné opaľovacie krémy s vysokým faktorom.

Čas, pošta, telefón

Ako je u protinožcov zvykom, všetko je naopak. Ak ide o čas, v Austrálii je zhruba o 8 až 9 hodín viac než u nás. Pošty a telefóny sú v Austrálií sústredené v najrušnejších miestach, v centrách.

Telefónne búdky nechýbjú ani v ostatných odľahlejších miestach. Stačí vedieť anglicky a vo všetkom ostatnom vám už Austrálčania poradia.

Fotografovanie a obliekanie

Tu môžete fotografovať a filmovať, ako sa vám ráči a kde sa vám páči. Spolu s vami budú pózovať aj všetci okoloidúci.
Môžete tu v zime chodiť bez kožuchov, stačí hrubší sveter, sako alebo hrubší kostým. V lete platí zásada, že čím toho máte na sebe menej, tým lepšie.
Bavlnené veci prídu vhod a do spoločnosti sa oblieka podobne ako u nás.

Jedlo a pitie

Najviac rozšírené sú zeleninové jedlá. Pochutnáte si tu na veľkom množstve šalátov, v ktorých pláva zelenina len vo vlastnej šťave a s pár kvapkami olivového oleja. Na každom kroku môžete nájsť jedlá, na aké si len spomeniete. Pečené a restované mäso, kurence, ryby, čínske a ázijské špeciality. Nechýbajú ani sladkosti, zákusky, alko i nealko nápoje, predovšetkým však pivo v plechovkách.

Suveníry

Tie môžete zohnať na každom mieste a nie je ťažké zohnať suveníry od pohľadníc s klokanmi, s motívom opery v Sydney,....
Nájdete všetko, na čo si len spomeniete. Vyviezť môžete všetko, až na niektoré potraviny, ktoré podliehajú skaze.