Pedosféra

Pedosféra je samostatný prírodný útvar, ktorý vznikol premenou vrchnej časti litosféry, pôsobením organizmov, slnka, vzduchu, vody.

Pôda – ľubovolný trojrozmerný výrez s pedosféry od jej povrchu až po materskú horninu
Pre vznik pôd je dôložité: materská hornina, podnebie, činnosť organizmov, človeka, vody. Dôležitú úlohu zohráva čas.
Význam pôdy – základný výrobný prostriedok v poľnohospodárstve a lesníctve.
Zadržiava zrážkovú vodu, vytvára zásoby podzemnej vody s vegetačným krytom, regeneruje ovzdušie. Správnym spôsobom hospodárenia sa môžu dobré vlastnosti pôdy, ktoré vznikali a vyvíjali sa po tisícročia, udržovať a zlepšovať. Neuváženými zásahmi ich môže človek ľahko poškodiť alebo zničiť.

Zloženie pôdy: má neživú a živú zložku.

• A) neživá zložka sa delí na organickú a anorganickú časť
  anorganická časť - má podiel pevný, kvapalný a plynný
  pevné zložky pochádzajú z materskej horniny :
  podľa veľkosti sa vyčleňujú pôdne druhy:
  skelet – častice väčšie ako 2 mm
  jemnozem – častice menšie ako 2 mm
  podľa zrnitosti sú tri druhy pôd:
  pôdy ťažké – ílovité – ťažko sa obrábajú, ale prepúšťajú vodu
  pôdy stredne ťažké – hlinité – sú najúrodnejšie
  pôdy ľahké – piesočnaté - ľahko sa obrábajú, ľahko prepúšťajú vodu
  organická časť – humus - vzniká premenou odumretých častíc rastlín a živočíchov
• B) živá zložka pôdy – koreňový systém a pôdné organizmi ( červy, plesne, huby, hlodavce, baktérie......)

Vlastnosti pôdy :

• a) fyzikálna vlastnosť – schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať sa alebo sa rozpadávať na štrukturálne agregáty. Najcennejšia je drobnohrudková štruktúra.
• b) chemická vlastnosť – hlavným ukazovaťeľom je reakcia pôdy. Reakcia pôdy určuje obsah vodíkových iónov v pôdnom roztoku (kyslá, zásaditá a neutrálna pôda) dôležitú úlohu majú koloidné častice – chránia rastlinné živiny pred vyplavením pôdou.
  dôležité živiny: K, Ca, N, F, Mg, S
  Najcennejšia vlastnosť pôdy je úrodnosť – schopnosť pôdy poskytovať rastlinám živiny vodu, vzduch počas celej vegetácie, môže byť prirodzená (bez zásahu človeka) alebo kultúrna.
  Pôdne činiteľe a procesy
  Pôdotvorné činiteľe – všetko čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnostné rozšírenie pôdy
  Pôdotvorný proces – súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pôdnej hmote.
  Pôdne horizonty – vrstvy odlišujúce sa farbou vlastnosťami a sú usporiadané v pôdnom profile
  Pôdny typ – veľká skupina pôd, ktorá vznikla pôsobením približne rovnakých pôdotvorných činiteľov.
  Zákonitosti rozšírenia pôd na Zemi:
  Pôdne typy Zeme sa menia s geografickou šírkou od rovníka k pólu a s nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom.
  Geografické zonálnosti: horizontálna a vertikálna
  Horizontálna: rozsiahle územia mimo pohorí. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry priestorovou zmenou makroklimatických podmienok.
  Vertikálna: v pohoriach a v horských sústavach. Je to zákonité rozčlenenie pedosféry vplyvom priestorovej zmeny klimatických činiteľov.
  Výnimku tvoria zóny nivné, ktoré sa vyskytujú pozdĺž vodných tokov vo všetkých pásmach- sú azonálne.

Pôdne typy Zeme:

• zóna červeno-žltých pôd stále vlhkých ekvatoriálnych a tropických lesov:
  Nachádza sa v rovníkových oblastiach.V horúcom vlhkom podnebí prebieha pôdotvorný proces- feralitizácia, pri ktorom sa pôdna hmota obohacuje o voľné Fe2O3 a voľné Al.
• zóna červených pôd saván:
  Najväčšie plochy sa nachádzajú v Afrike a J. Amerike.Tiež tu prebieha proces feralitizácie, hlavne v období dažďov.
• púšťové pôdy tropického, subtropického a mierneho pásma:
  Pre nedostatok zrážok sa v nich hromadia soli a majú nepatrný obsah humusu (pod 1%).
  Rozlišujeme pôdy na piesočnatých, kamenistých, hlinitých, štrkovitých púští.
• žltozeme a červenozeme vlhkých subtropických lesov:
  Nachádzajú sa hlavne na juhovýchode USA, v strednej a juhovýchodnej Číne, v južnom Japonsku.Pri chem. zvetrávaní sa obohacujú o oxidy Fe- oželeznenie. Po použití hnojív sa tu pestujú subtropické plodiny.
• gaštanové pôdy:
  Nachádzajú sa v suchej nízkotrávnatej stepi.Sú plytšie a obsahujú menej humusu, sú suchšie a často bývajú i zasolené.
• černozeme:
  Nachádzajú sa vo vlhšej vysokotrávnatej stepi a lesostepi mierneho pásma.
  Černozemný proces- hromadením kvalitného humusu z koreňov stepných tráv a bylín sa vytvoril hlboký (60-100cm) tmavosivý až sivočierny humusový horizont.
• hnedozeme:
  Nachádzajú sa na sprašiach a v nížinných dubových lesoch mierneho pásma.
  Proces ilimerizácie- presakujúca voda premiestňuje ílové častice z hornej do spodnej časti, kde sa hromadia. Pod humusovým horizontom, ktorý väčšinou nepresahuje 30cm, leží mocný hrdzavohnedý iluviálny horizont obohatený o íl.
• hnedé lesné pôdy:
  Nachádzajú sa v listnatých lesoch kontinentálneho pásma a na silikátových horninách.
  Prebieha tu proces zaílenia- sialitizácie. Väčšina týchto pôd je zalesnená.
• podzolové pôdy:
  Na územiach s chladným podnebím a s vysokými zrážkami, Európa, Euroázia, Kanada. Majú malú úrodnosť, preto sú väčšinou zalesnené.Podzolizačný proces- chemický rozklad minerálov (okrem SiO2) silnými org. kyselinami.
• tundrové pôdy:
  Vyskytujú sa v polárnych krajinách s riedkou vegetáciou a v lete sa rozmočia vodou z roztopeného snehu. Nízka teplota redukuje biotické i chemické procesy. Org. hmota sa rozkladá pomaly a vytvára mocnú vrstvu rašelinového humusu, ktorý sa hromadí na tvrdej nerozloženej hornine alebo na dlhodobo zamrznutej vrstve (permafroste).

Členenie pedosféry na malom území:
-ovplyvňujú zákonitosti podmienené miestnymi hydrologickými a geomorfologickými činiteľmi