Litosféra

Zem – zemskej kôry, plášťa, jadra

Zemská kôra – tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku

Litosféru – tvorí: zemská kôra s najtvrdším plášťom, kt. leží na astenosfére je
objektom štúdie geológie

Litogeografia – študuje vrchnú časť litosféry, zemskú kôru
–zameriava sa na priestorové rozloženie, vzťahy k ostatným
zložkám krajiny

Pevninová litosféra – 150 – 250km

• základ pevnín
• je staršia ako oceánska, má zložitú stavbu
• horniny: žula, čadič, peridotová vrstva

Oceánska litosféra – mladšia ako pevninová

• pod ňou rôzne premenené, vyvreté horniny
• žulová vrstva chýba

Litosferické dosky – litosféra nie je súvislá, je rozdelená na niekoľko lit. dosiek, kt. sa pohybujú po astenosfére

• pohyby: vzďaľovanie, približovanie, zrážanie, podsúvanie, nasúvanie
• rozhrania medzi nimi: pevninové rifty
  rifty v strede oceánskych chrbtov
  oceánske priekopy
  pásmové pohoria a transformované
  zlomy
  Oblasti kde vzniká a zaniká zemská kôra sa vyznačujú intenzívnou sopečnou a zemetrasnou činnosťou.

Na styku lit. dosiek sa prejavujú vnútorné (endogénne) procesy, - tektonické pohyby, magmatizmus a vulkanizmus.

Tektonické pohyby – mechanické pohyby vrchnej časti litosféry , vyvolané
ťahom, tlakom,. Gravitáciou, patria k nim horotvorné
pohyby

Pásmové pohoria – výsledkom horotvorných pohybov, vznikajú pri nich aj
rôzne tektonické, zlomovové poruchy
Príkrovy – masy hornín premiestnené na rôznu vzdialenosť z pôvodného miesta
na iné

Magmatizmus – súbor procesov suvisiacich s magmou

Vulkanizmus – vznik povrchových telies sopečných hornín

Lávy – kyslé – vyšší obsah SiO2, pomaly sa pohybujú, tuhnú ako vytlačené
kopy, homole, ihly

• bázické – menej plynov vodných pár, SiO2 , pohyblivejšie
• tvoria lávové prúdy, pokrovy, ploché štítové kužele

Lávové sopky – produkujú len lávu

• nahromadením sypkého sopečného materiálu vznikajú nasypané sopky

Startovulkány – najčastejší typ sopiek

• tvorené lávou, sopečným materiálom, popolom, pieskom i bombami

Zemetrasenia – krátkodobé otrasy a pohyby kôry

• so sopečnou činnosťou súvisia vulkanické zemetrasenia

Georeliéf – reliéf Zeme – súbor tvarov zemského povrchu

Geomorfologické procesy – procesy, kt. utvárajú georeliéf

• výsledkom sú formy georeliéfu

Geomorfológia – veda, kt. študuje geomorfologicé procesy

Vlastnosti georeliéfu – nadmorská výška

• sklon georeliéfu – meria sa v smere spádnice
• orientácia georeliéfu voči svetovým stranám
• vplyv majú aj geometrické formy georeliéfu

Geometrické formy reliéfu – spádnica – zrýchľuje tok hmoty a vyduté,
vpadnuté formy ho spomaľujú

• chrbátnica – čiara od, kt. sa tok na obe strany
  rozptyľuje a spája najvyššie časti
  chrbtov
• údolnica – čiara, na kt. sa sústreďuje tento tok
  a spája najnižšie časti údolí

Geomorfologické činitele – zdroje energie

Činitele vznikajúce v hlbokých častiach litosféry vytvárajú vnútorné (endogénne) procesy a formy, činitele vznikajúce pri zemskom povrchu vytvárajú vonkajšie (exogénne) procesy a formy.

Geomorfologické podmienky – vlastnosti krajiny, kt. vplývajú na
geomorfologicé činitele, procesy, formy

Vnútorne geomorfologicé procesy – zemetrasenia, vulkanizmus, zlomové,
príkrovové procesy – ich vplyvom sa
vytvárajú morfoštruktúry

Morfoštruktúry – kontinenty, oceánske panvy, pásmové a epiplatformové
pohoria, oceánske chrbty, priekopy, hráste, priekopové
prepadliny, sopky, lávové prúdy

Vonkajšie geomorfologicé procesy – rozrušujú povrch pričom sa tvoria menšie
formy georeliéfu – morfoskulptúry

Vonkajšie procesy pozostávajú z 3 častí –

1. oddeľovanie – častíc hornín a pôdy
2. prenos – oddeleného materiálu
3. usadenie materiálu
   - veľký vplyv na oddeľovanie materiálu má zvetrávanie
   - odnos materiálu denudácia
   - dlhodobé pôsobenie denudácie zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché
   zarovnané povrchy

Krasové procesy – vznikajú rozpúšťaním hornín vodou

Krasové javy – krasové jamy(závrty), škrapy, tiesňavy, kaňony, jaskyne