Grécko leží v juhovýchodnej Európe. More obmýva Grécku pevninu z troch strán- na východe Egejské more, z južnej strany stredozemné more a zo západu Jónske more. Na severe vedie krátka hranica s Bulharskom, Albánskom, Macedónskom a Tureckom.

Pobrežná čiara lemuje pevninu a ostrovy s tisíckami zálivov, zátokami a dodáva Grécku zvláštny pôvab, ktorý je v stredomorí ojedinelý. Celková dĺžka Gréckeho pobrežia je viac ako 15 000 km.

Táto slnečná krajina má dve zemepisné časti: pevninskú a ostrovnú časť. Spolu majú rozlohu 132 000 km. Pred mnohými miliónmi rokov bola Egejda pevninou spájajúcou Grécko a Malú Áziu.

Pevnina sa prepadla do vôd dnešného Egejského mora a iba vrcholy hôr ostali čnieť z morskej krajiny ako ostrovy. Na otázku koľko má Grécko ostrovov a ostrovčekov sa úplne presnej odpovede nedopátrate. uspokojiť sa musíte s údajom, že ich je cez 3 000, z ktorých je 140 obývaných. Ich rozloha je 26 000 km. Najväčším ostrovom je Kréta. Ďalšími známymi sú Korfu, Zakynthos, Thassos, Lesbos, Kos...

Pevninská časť je značne hornatá, pre východ. Časť je charakteristické ploché pobrežie s prirodzenými prístavmi. Pohoria dosahujú výšku cez 1 000 m, často viac ako 2 000 m- pohorie Olymp (najvyšší vrch Mytikas- 2 917 m), Athos. Mesto Solún ( Tessaloniky ) obklopuje Macedónska vrchovina. V celej krajine prevláda horský reliéf, nížiny sú zanedbateľné. Táto geografická značka podnietila v antike vznik mnohých mestských štátov. K najväčším riekam patria Pinios, Axios, Strýmon.
V Grécku žije 10 300 000 obyvateľov. Z nich je až 98, 5 % gréckej národnosti. K menšinám patria Turci, Bulhari, Arméni a Valasi. Národným náboženstvom je ortodoxné vierovyznanie, menšiu skupinu tvoria mohamedáni a protestanti. Celé územie je rozdelené na 10 krajov, 51 okresov so 264 mestami.

Hlavným mestom krajiny sú Atény, ktoré tvoria spolu s predmestiami a najväčším prístavom v krajine- Pireus uzavretý celok s 3,5 miliardy obyvateľmi. Ďalším dôležitým prístavom je Patrás a Solún.