Bielorusko, dlhý tvar názvu Bieloruská republika, je štát vo východnej Európe, je to tiež bývalá republika ZSSR.
Náboženstvá: pravoslávni 75 %, iní vrátane Židov a Moslimov 25 %
Etnické zloženie: Bielorusi 78 %, Rusi 12 %, Ukrajinci 3 %, iní 10 %

Prírodné podmienky

Povrch Bieloruska je rovinatý, miestami mierne zvlnený, je súčasťou Východoeurópskej nížiny. Ráz krajiny je poznačený štvrtohorným zaľadnením. V krajine okolo 4000 jazier. Bielorusko patrí do mierneho klimatického pásma. Krajina tvorí rozvodie medzi Baltským a Čiernym morom. Najvýznamnejšie rieky sú: Dneper s prítokmi Pripiať, Berezina a Sož (tečiú do Čierneho mora) a rieky na severozápade: Západná Dvina, Neman s Vilijou a Západný Bug (tečú do Baltského mora). Väčšinu krajiny pokrývajú podzolové pôdy. Časť krajiny je zalesnená (Belovežský prales) alebo sa tam nachádzajú mokrade a močiare (Plesie). Na nerasty nie je krajina príliš bohatá. Významné sú ložiská draselnej a kamennej soli, rašeliny. Vyskytuje sa i ropa a stavebné suroviny (piesky, vápence).

Dejiny

Na území pôvodne žili staroslovanské kmene zaoberajúce sa roľníctvom. Tie sa spolu s okolitými kmeňmi spolu sformovali a vytvorili Kyjevskú Rus. Vznikli prvé mestá ako Polock, Pskov, Brest, Vitebsk, Minsk a iné. Po rozpade Kyjevskej Rusi sa v 14. storočí Bielorusko dostalo pod nadvládu Litovského štátu a neskôr Rzeczy Pospolitej. V jej područí zostalo až do 18. storočia, kedy bolo pripojené k Rusku. Počas 1. svetovej vojny krajina utrpela veľké škody. Západná časť krajiny bola r. 1920 okupovaná Poľskom. Bieloruská SSR sa roku 1922 stala členom ZSSR. Západné Bielorusko bolo pričlenené ku krajine roku 1939. 2. svetová vojna následne krajine spôsobila katastrofické škody. Bielorusi sa postavili nepriateľovi na odpor, v krajine bojovalo vyše 370 000 partizánov. Fašisti zavraždili 2 milióny obyvateľov Bieloruska. V povojnovom období sa začalo s rozvojom a obnovou krajiny. Z Bieloruska sa stal jeden z najprosperujúcejších regiónov ZSSR. Roku 1991 krajina vyhlásila nezávislosť a stala sa jedným zo zakladajúcich členov SNŠ. V krajine sa spomedzi všetkých krajín SNŠ najmenej prejavujú nacionalistické tendencie a krajina v decembri roku 1999 vytvorila s Ruskou federáciou úniu. Bielorusko má dlhdobo dobré vzťahy s Ruskom.

Hospodárstvo

V posledných rokoch dosahuje krajina hospodársky rast na úrovni okolo 6%, ekonomika je však poznačená infláciou a pretrvávajúcim obchodným deficitom. Krajina je hlavne energeticky závislá na Rusku, kde predáva prevažnú väčšinu svojej výroby. Krajina od roku 1995 zaviedla iba nepatrnú časť štrukturálnych reforiem. Pod vedením prezidenta Lukašenka existuje akýsi trhový socializmus. Vláda má pod kontrolou cenovú politiku, kurzy valút a zasahuje aj do súkromného sektora. Tie siahajú od zákonov namierených proti podnikaniu, cez časté štátne kontroly firiem, až po zatýkanie podnikateľov a majiteľov podnikov. Napriek tomu sa bieloruskej vláde darí držať mieru chudoby na nízkej úrovni. Prerozdelenie prostriedkov v krajine je výrazom Lukašenkovej sociálnej politiky. Bielorusko je však celkovo izolované od západných trhových ekonomík. Ekonomický rast v posledných rokoch bol podmienený dopytom po bieloruskom tovare v Rusku.

Totalita

Lukašenkov režim je obviňovaný z porušovania ľudských práv. Občania Bieloruska nemôžu slobodne cestovať do zahraničia, v krajine je systematicky cenzúrovaná tlač, ako aj ostatné masmédiá. Lukašenko sám sa drží pri moci od roku 1994, pričom si referendom nechal predĺžiť svoje volebné obdobie. Posledné prezidentské voľby roku 2001 boli podľa zahraničných pozorovateľov zmanipulované. Takisto aj referendum, ktoré oprávňovalo prezidenta kandidovať tretí krát. Vo voľbách do parlamentu boli Lukašenkovi stúpenci tiež nadmieru úspešní. Zahraničná nevôľa však nemôže nič zmeniť na tom, že Lukašenka v krajine podporuje a dôveruje mu väčšina obyvateľstva, určite aj vďaka tomu, že v krajine sa výrazne neprejavil nárast kriminality ani ostatných neduhov, ktoré postihli takmer všetky ostatné bývalé republiky ZSSR.