5. ÚSTAVA

Napriek tomu, že Rakúsko je iba o niečo väčšie ako napríklad Škótsko e je domovom pre etnicky a kultúrne homogénne obyvateľstvo, rakúska ústava charakterizuje republiku ako federáciu pozostávajúcu z 9 autonómnych štátov. Všetky majú písanú ústavu, ktorá ich oprávňnuje byť samostatnými štátnymi jednotkami, ktoré sú spravované podľa princípov parlamentnej demokracie. Napriek týmto federálnym štátom s nezávislými súdmi je autonómia týchto štátnych jednotiek viac-menej teoretická a politický systém Rakúska sa podobá prekvapujúco na politické systémy neporovnateľne väčších federálnych štátov ako Nemecka alebo USA.

6. ZÁKONODARNÁ MOC

6.1. Spolkové zhromaždenie

Národná rada a Spolková rada sa schádzajú spolu ako Spolkové zhromaždenie na spoločných verejných zasadnutiach.
Ich kompetencie zahŕňajú príležitosti, ktoré sa týkajú spolkového prezidenta - sľub, nariadenie ľudového hlasovania k predčasnému odvolaniu, súhlas k úradnému stíhaniu, vyšetrovanie obvinenia pred Ústavným súdom kvôli porušovaniu Spolkovej Ústavy, a okrem toho je Spolkové zhromaždenie zmocnené k tomu, že môže vysloviť vyhlásenie vojny.
Predsedníctvo v Spolkovom zhromaždení je striedavo vedené prezidentom Národnej rady a predsedajúcim v Spolkovej rade.
Úradné stíhanie spolkového prezidenta je povolené len vtedy, ak s tým súhlasilo Spolkové zhromaždenie.

6.2. Národná rada

Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spoločne so Spolkovou radou. Sídlo Národnej rady je hlavné mesto - Viedeň.
Národná rada je volená ľudom na základe rovných, priamych, tajných a osobných volebných práv mužov a žien, ktorí pred 1. januárom roku, v ktorom sa voľby konajú, dosiahli 18. rok života, na princípe voľby podľa pomerného zastúpenia. Územie Spolku je delené podľa priestorovo uzavretých volebných obvodov, ktorých hranice (hranice krajín) sa nesmú deliť. Tieto volebné obvody sú rozdelené v priestorovo uzavretých regionálnych volebných obvodov. Deň volieb musí byť stanovený v nedeľu alebo v iný verejne voľný deň. Voliteľní môžu byť všetci muži a ženy, ktorí v stanovenom dni majú rakúske štátne občianstvo a pred 1. januárom roku volieb dosiahli 19 rokov.
Zákonom stanovené obdobie Národnej rady trvá štyri roky. Spolkový prezident zvolá novozvolenú Národnú radu do 30 dní po voľbách. Prezident zvoláva Národnú radu v každom roku k pravidelným zasadnutiam, môže tiež zvolať Národnú radu k mimoriadnemu zasadnutiu. Spolkový prezident môže rozpustiť Národnú radu, avšak môže tak urobiť len raz z rovnakého dôvodu (príčiny).
Zasadnutia Národnej rady sú verejné. Národná rada ma 183 členov.

6.3. Spolková rada

Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spoločne so Spolkovou radou. V Spolkovej rade sú zastúpené jednotlivé krajiny vo vzťahu k počtu občanov v krajine.
Krajina s najvyšším počtom občanov vysiela 12 členov, každá ďalšia krajina toľko členov, koľko zodpovedá vzťahu k počtu občanov a zároveň pomerne zodpovedá počtu občanov krajiny s najvyšším počtom občanov. Každej krajine prislúcha zastúpenie najmenej 3 zástupcov. Počet, ktorý vychádza z každej krajiny, čo sa týka vysielaných členov Spolkovej rady, je určovaný spolkovým prezidentom po každom všeobecnom sčítaní ľudu.
Členovia Spolkovej rady sú volení krajinským parlamentom na dobu ich zákonom stanoveného obdobia, na základe princípu volieb podľa pomerného zastúpenia. Najmenej jeden mandát musí pripadnúť strane, ktorá disponuje v krajinskom parlamente druhým najvyšším počtom sediacich. Členovia Spolkovej rady nemusia rešpektovať krajinský parlament, ktorý ich vyslal, avšak musia byť voliteľný do tohto parlamentu.
V predsedníctve Spolkovej rady sa menia krajiny polročne podľa abecedného poradia. Ako predsedajúci pôsobí ten, ktorý bol prvý vyslaný ako zástupca predsedajúcej krajiny. Predsedajúci nesie titul Prezident Spolkovej rady. Spolková rada sa zvolá predsedajúcim na schôdzi Národnej rady.
Krajinskí vodcovia sú oprávnení zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach Spolkovej rady. Zasadnutia Spolkovej rady sú verejné. Spolková rada má 64 členov.


7. VÝKONNÁ MOC

7.1. Spolková vláda

Spolková vláda je poverená najvyššou správou vecí verejných v Spolkovom štáte. Spolkovú vládu tvoria spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri. Vo svojom celku tvoria spolkovú vládu pod predsedníctvom spolkového kancelára. Spolková vláda ako kolektívny orgán vykonáva len niektoré úlohy, ktoré jej výslovne prináležia zo zákona (alebo cez rozhodnutie spolkového prezidenta). Všetky ostatné úlohy sú spracovávané príslušnými rezortnými ministrami alebo rezortnými ministerkami.
Zo zákonom daných kompetencií spolkovej vlády je záverečné rozhodnutie o predložených zákonoch najdôležitejšie. Spolková vláda prijíma rozhodnutia jednohlasne. Väčšinové rozhodnutia sa neberú do úvahy.
Spolkový kancelár a na jeho návrh ostatní členovia vlády sú menovaní spolkovým prezidentom. Odvolanie jednotlivých členov vlády nastáva na návrh spolkového kancelára. Členovia vlády sú pred vstupom do svojich úradov potvrdzovaní spolkovým prezidentom.
Vicekancelár je poverený k zastúpeniu kancelára vo všetkých oblastiach jeho právomoci.
Výslovné rozhodnutie Národnej rady o nedôvere spolkovej vláde alebo jej jednotlivým členom, znamená pozbavenie úradu (odvolanie) spolkovej vlády alebo príslušného ministra. Národná rada má tiež právo obviniť členov vlády, pred Ústavným súdom, z porušovania zákona. Odsúdenie vedie k strate úradu.