Rakúsko

2. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

oficiálny názov: Rakúska republika
rozloha: 83 000km
počet obyvateľov: 8 190 000
hlavné mesto: Viedeň
oficiálny jazyk: nemecký

Rakúsko je federácia 9 spolkových zemí, ktoré majú vlastné hlavné mestá:

-Burgenlandsko
-Korutánsko
-Dolné Rakúsko
-Horné Rakúsko
-Salzburgsko
-Štajersko
-Tirolsko
-Voralbergsko
-Viedeň
Rakúska republika leží v strednej Európe bez prístupu k moru, hraničí s Lichtenštajnskom, Švajčiarskom, Nemeckom, Českom, Slovenskom, Maďarskom, Talianskom, Slovinskom . Rakúsko je členom Európskej únie od roku 1995.

3. HISTÓRIA

Habsburská monarchia, označovaná aj ako Rakúska monarchia je historický útvar, ktorému vládla rakúska vetva dynastie Habsburgovcov a ich potomkovia z Habsbursko- Lotrinskej dynastie. Metropolou bola Viedeň. Vznikla v roku 1276 a 11.augusta 1805 zanikla. František II. Vyhlásil dedičnú monarchiu- Rakúske cisárstvo. František II bol posledným cisárom Svätej ríše rímskej a chcel tak chrániť záujmy v okamihu, keď sa Napoleon nechal korunovať francúzskym cisárom. František II sa stal aj cisárom mnoho národnostného štátu, ktorý siahal až do severného Talianska, Poľska a Ukrajiny. Po 2 rokoch dvojitého cisárstva zrušil František 6. augusta 1806 Svätú ríšu rímsku a zložil rímsku korunu. V dôsledku prusko rakúskej vojny a zlyhaním štátnej reformy bolo rakúske cisárstvo premenené Františkom Jozefom I na Rakúsko- Uhorsko, čím uhorské časti získali rovnoprávnosť. Rakúsko- Uhorsko ako štátny útvar vzniklo po prehranej rakúsko pruskej vojne v roku 1866. V roku 1867 vznikla reálna únia 2 štátnych celkov- dualizmus, ktoré malo 2 časti- Predlitavsko (Rakúsko- Kráľovstvo zemí na rišskej rade zastúpené) a Zalitavsko (Uhorsko). Tieto časti boli spojené panovníkom, h Habsbursko Lotrinskej dynastie, spoločným ministrom zahraničných vecí, vojny, ríšskych financií a spoločným účtovným dvorom. Každá časť mala svoj parlament- ríšska rada+ uhorký snem a vládu. Spoločné záležitosti prejednávali tzv. delegácie tvorené delegovanými poslancami rakúskej ríšskej rady a uhorského snemu. V oboch štátoch boli zachované historické štáto právne jednotky- korunné zeme s vlastnými autonómnymi zemskými snemmi- český, moravský.... Po 1. svetovej vojne, ktorú Rakúsko- Uhorsko prehralo, bolo mocenstvo rozdelené na menšie štáty. V roku 1938 bolo Rakúsko násilne obsadené Nemeckom a po roku 1945 Spojencami. Štátna zmluva z roku 1955 ukončila obdobie okupácie, uznala nezávislosť Rakúska a zakázala zjednotenie s Nemeckom. Ústavný zákon vyhlásil tzv večnú neutralitu Rakúska, čo bolo nevyhnutnou podmienkou pre stiahnutie sovietskych vojsk. Rakúsko sa v roku 1995 stalo členom EÚ.


4. POLITICKÝ SYSTÉM

Rakúsko je republikou, v ktorej je predsedom vlády tzv. kancelár. Vláda predstavuje vládnu moc v štáte, federálna legislatívna moc je reprezentovaná 2 komorovým parlamentom (Národné zhromaždenie), ktorý sa skladá z Národnej a Spolkovej rady. Od roku 1949 dominuje predovšetkým Sociálna demokratická strana a Rakúska ľudová strana. Súdy sú nezávislé ako od vládnej, tak aj legislatívnej moci.
Etnicky a kultúrne homogénny štát- Rakúsko, bolo malou, ale prosperujúcou časťou Rakúsko- Uhorska. Do jeho zániku sa toto zriadenie javilo ako autoritatívna monarchia s náznakmi ústavnosti. Po roku 1918 sa Rakúsko pokúšalo stať fungujúcou republikou. Tieto snahy boli čoskoro zmarené nástupom cirkevného fašistického režimu v roku 1933, ktorý postupne vyústil do totalitného režimu v roku 1938. Režim bol odvrátený v roku 1945, kedy sa Rakúsko začalo uberať skôr smerom liberálnej demokracie. 2. rakúska republika sa v 21. storočí javí ako stabilná federálna republika s písanou formou ústavy, ktorá sa riadi princípmi demokracie a písaným právom.
Prvé voľby sa konali v roku 1945, keď sa do vlády dostala Rakúska ľudová strana, Socialistická strana a Komunistická strana. Ako koalícia vládli do roku 1947, keď odišli komunisti. V roku 1966 Rakúska ľudová strana získala absolútnu väčšinu, 4 roky vládla sama. V roku 1970 bola Soiálno demokratická strana najsilnejšou stranou na čele s Brunom Kreiskym. Vládla v rokoch 1971-1999. Len v rokoch 1983-1986 bola v koalícii so Slobodnou stranou Rakúska, tá však padla, keď sa na čelo Strany dostal Jorg Heider. V roku 1999 robila vládu Rakúska ľudová strana, ktorá vládla aj napriek tomu, že vo voľbách skončila až na treťom mieste. V koalícii bola so Slobodnou stranou Rakúska. V opozícii v tom čase boli Sociálno demokratická strana a Strana zelených. V Apríli roku 2005 Jorg Heider založil novú stranu, do ktorej prešli všetci členovia Slobodnej strany Rakúska- Alianciu pre budúcnosť Rakúska. Táto strana vyvolala predčasné voľby v roku 2005.
5. ÚSTAVA

Napriek tomu, že Rakúsko je iba o niečo väčšie ako napríklad Škótsko e je domovom pre etnicky a kultúrne homogénne obyvateľstvo, rakúska ústava charakterizuje republiku ako federáciu pozostávajúcu z 9 autonómnych štátov. Všetky majú písanú ústavu, ktorá ich oprávňnuje byť samostatnými štátnymi jednotkami, ktoré sú spravované podľa princípov parlamentnej demokracie. Napriek týmto federálnym štátom s nezávislými súdmi je autonómia týchto štátnych jednotiek viac-menej teoretická a politický systém Rakúska sa podobá prekvapujúco na politické systémy neporovnateľne väčších federálnych štátov ako Nemecka alebo USA.

6. ZÁKONODARNÁ MOC

6.1. Spolkové zhromaždenie

Národná rada a Spolková rada sa schádzajú spolu ako Spolkové zhromaždenie na spoločných verejných zasadnutiach.
Ich kompetencie zahŕňajú príležitosti, ktoré sa týkajú spolkového prezidenta - sľub, nariadenie ľudového hlasovania k predčasnému odvolaniu, súhlas k úradnému stíhaniu, vyšetrovanie obvinenia pred Ústavným súdom kvôli porušovaniu Spolkovej Ústavy, a okrem toho je Spolkové zhromaždenie zmocnené k tomu, že môže vysloviť vyhlásenie vojny.
Predsedníctvo v Spolkovom zhromaždení je striedavo vedené prezidentom Národnej rady a predsedajúcim v Spolkovej rade.
Úradné stíhanie spolkového prezidenta je povolené len vtedy, ak s tým súhlasilo Spolkové zhromaždenie.

6.2. Národná rada

Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spoločne so Spolkovou radou. Sídlo Národnej rady je hlavné mesto - Viedeň.
Národná rada je volená ľudom na základe rovných, priamych, tajných a osobných volebných práv mužov a žien, ktorí pred 1. januárom roku, v ktorom sa voľby konajú, dosiahli 18. rok života, na princípe voľby podľa pomerného zastúpenia. Územie Spolku je delené podľa priestorovo uzavretých volebných obvodov, ktorých hranice (hranice krajín) sa nesmú deliť. Tieto volebné obvody sú rozdelené v priestorovo uzavretých regionálnych volebných obvodov. Deň volieb musí byť stanovený v nedeľu alebo v iný verejne voľný deň. Voliteľní môžu byť všetci muži a ženy, ktorí v stanovenom dni majú rakúske štátne občianstvo a pred 1. januárom roku volieb dosiahli 19 rokov.
Zákonom stanovené obdobie Národnej rady trvá štyri roky. Spolkový prezident zvolá novozvolenú Národnú radu do 30 dní po voľbách. Prezident zvoláva Národnú radu v každom roku k pravidelným zasadnutiam, môže tiež zvolať Národnú radu k mimoriadnemu zasadnutiu. Spolkový prezident môže rozpustiť Národnú radu, avšak môže tak urobiť len raz z rovnakého dôvodu (príčiny).
Zasadnutia Národnej rady sú verejné. Národná rada ma 183 členov.

6.3. Spolková rada

Zákonodarstvo Spolku vykonáva Národná rada spoločne so Spolkovou radou. V Spolkovej rade sú zastúpené jednotlivé krajiny vo vzťahu k počtu občanov v krajine.
Krajina s najvyšším počtom občanov vysiela 12 členov, každá ďalšia krajina toľko členov, koľko zodpovedá vzťahu k počtu občanov a zároveň pomerne zodpovedá počtu občanov krajiny s najvyšším počtom občanov. Každej krajine prislúcha zastúpenie najmenej 3 zástupcov. Počet, ktorý vychádza z každej krajiny, čo sa týka vysielaných členov Spolkovej rady, je určovaný spolkovým prezidentom po každom všeobecnom sčítaní ľudu.
Členovia Spolkovej rady sú volení krajinským parlamentom na dobu ich zákonom stanoveného obdobia, na základe princípu volieb podľa pomerného zastúpenia. Najmenej jeden mandát musí pripadnúť strane, ktorá disponuje v krajinskom parlamente druhým najvyšším počtom sediacich. Členovia Spolkovej rady nemusia rešpektovať krajinský parlament, ktorý ich vyslal, avšak musia byť voliteľný do tohto parlamentu.
V predsedníctve Spolkovej rady sa menia krajiny polročne podľa abecedného poradia. Ako predsedajúci pôsobí ten, ktorý bol prvý vyslaný ako zástupca predsedajúcej krajiny. Predsedajúci nesie titul Prezident Spolkovej rady. Spolková rada sa zvolá predsedajúcim na schôdzi Národnej rady.
Krajinskí vodcovia sú oprávnení zúčastňovať sa na všetkých rokovaniach Spolkovej rady. Zasadnutia Spolkovej rady sú verejné. Spolková rada má 64 členov.


7. VÝKONNÁ MOC

7.1. Spolková vláda

Spolková vláda je poverená najvyššou správou vecí verejných v Spolkovom štáte. Spolkovú vládu tvoria spolkový kancelár, vicekancelár a ostatní spolkoví ministri. Vo svojom celku tvoria spolkovú vládu pod predsedníctvom spolkového kancelára. Spolková vláda ako kolektívny orgán vykonáva len niektoré úlohy, ktoré jej výslovne prináležia zo zákona (alebo cez rozhodnutie spolkového prezidenta). Všetky ostatné úlohy sú spracovávané príslušnými rezortnými ministrami alebo rezortnými ministerkami.
Zo zákonom daných kompetencií spolkovej vlády je záverečné rozhodnutie o predložených zákonoch najdôležitejšie. Spolková vláda prijíma rozhodnutia jednohlasne. Väčšinové rozhodnutia sa neberú do úvahy.
Spolkový kancelár a na jeho návrh ostatní členovia vlády sú menovaní spolkovým prezidentom. Odvolanie jednotlivých členov vlády nastáva na návrh spolkového kancelára. Členovia vlády sú pred vstupom do svojich úradov potvrdzovaní spolkovým prezidentom.
Vicekancelár je poverený k zastúpeniu kancelára vo všetkých oblastiach jeho právomoci.
Výslovné rozhodnutie Národnej rady o nedôvere spolkovej vláde alebo jej jednotlivým členom, znamená pozbavenie úradu (odvolanie) spolkovej vlády alebo príslušného ministra. Národná rada má tiež právo obviniť členov vlády, pred Ústavným súdom, z porušovania zákona. Odsúdenie vedie k strate úradu.
7.2. Spolkový kancelár

Dr. Wolfgang Schüssel je 9. spolkovým kancelárom v 2. republike.
Spolkový kancelár je predsedom spolkovej vlády. Vedie rokovania vlády ako „primus inter pares“ (prvý medzi rovnými), nedisponuje právom príkazu voči ostatným členom vlády. Spolkový kancelár a na jeho návrh zvolení ostatní členovia spolkovej vlády sú menovaní a odvolávaní spolkovým prezidentom. Ani spolkový kancelár ani ostatní členovia spolkovej vlády nemusia byť schválení parlamentom. Parlament môže ale jednotlivým členom spolkovej vlády alebo vláde ako celku vysloviť nedôveru. Potom musí vláda alebo dotyčný minister odstúpiť.
Vicekancelár, vicekancelárka sú poverení zastupovaním kancelára v celom rozsahu jeho pôsobnosti. Spolkový kancelár preberá od spolkového prezidenta na podpis schválené spolkové zákony.
Ak je spolkový prezident neschopný vykonávať úrad prechádzajú jeho funkcie na dobu 20 dní na spolkového kancelára.

7.3. Spolkový prezident

Spolkový prezident patrí k najvyšším orgánom výkonnej moci. Spolkový prezident je volený na základe rovného, priameho, tajného a slobodného volebného práva. Zvolený je ten, kto získa viac ako polovicu všetkých platných hlasov. Ak nikto nezíska takúto väčšinu hlasov, uskutoční sa druhé kolo volieb, pri ktorom proti sebe stoja dvaja najsilnejší kandidáti z prvého kola. Prezidentský úrad trvá šesť rokov. Znovuzvolenie na ďalšie funkčné obdobie je prípustné len raz.
Spolkový prezident nesmie počas svojho funkčného obdobia patriť do žiadneho zastupiteľského telesa ani vykonávať žiade iné zamestnanie. Úradné stíhanie prezidenta je prípustné len so súhlasom spolkového zhromaždenia. Ak je prezident neschopný vykonávať svoj úrad prechádzajú všetky jeho funkcie najprv na spolkového kancelára. Ak jeho neschopnosť vykonávať úrad trvá dlhšie ako 20 dní, vykonávajú jeho funkcie ako kolégium prezident, druhý prezident a tretí prezident Národnej rady. Toto kolégium rozhoduje na základe väčšiny hlasov. Predsedom tohto kolégia ako aj zástupcom na verejnosti je prezident Národnej rady.
Spolkový prezident zastupuje republiku navonok, príjma a poveruje veľvyslancov, povoľuje zahraničné konzuláty, poveruje diplomatických zástupcov republiky v zahraničí a uzatvára štátne zmluvy. Spolkový prezident menuje spolkového kancelára a na jeho návrh ostatných členov spolkovej vlády. Členovia vlády sú pred nástupom do ich úradu schválený prezidentom. Ak je spolková vláda odvolaná z úradu, spolkový prezident poveruje členov odstupujúcej vlády vedením úradu až do zostavenia novej vlády. V prípade dočasnej neschopnosti niektorého spolkového ministra, poveruje spolkový prezident iného ministra alebo jedného z ministrových štátnych sekretárov zastupovaním.
Spolkový prezident zvoláva raz do roka Národnú radu k náležitému rokovaniu. Môže taktiež zvolať Národnú radu aj na výnimočné rokovanie. Spolkový prezident môže rozpusiť Národnú radu. Môže to urobiť len raz z toho istého dôvodu.
Spolkový prezident je vrchným veliteľom spolkových ozbrojených síl.
Ďalej mu prislúcha:
·Vymenovávanie spolkových úradníkov, dôstojníkov a ostatných spolkových funkcionárov, udeľovanie úradných titulov týmto ľuďom
·Udeľovanie a prepožičiavanie titulov
·V jednotlivých prípadoch omilostenie súdmi udelených rozsudkov
Spolkovým prezidentom je od roku 2004 Heinz Fischer.

8. POLITICKÉ STRANY

Zákon o stranách z 2. júla 1975 hovorí: Existencia a rozmanitosť politických strán sú základnou súčasťou demokratického usporiadania Rakúskej republiky. Zakladanie politických strán je slobodné, pokiaľ Spolkový Ústavný zákon nestanoví niečo iné. Ich činnosť nesmie byť podrobená obmedzeniu ani cez zvláštne úradné predpisy.
V rakúskom parlamente sú v súčasnosti zastúpené štyri strany:
Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ), ktorej prívržencami sú hlavne úradníci
Rakúska ľudová strana (ÖVP),ktorej veľkú časť voličov tvoria farmári, drobní podnikatelia a náboženské skupiny
Slobodná strana Rakúska (FPÖ), od roku 2005 Aliancia pre budúcnosť Rakúska -populisti
Zelení (Die Grünen)- venujú sa hlavne sociálnym otázkam a otázkam životného prostredia, ich voličmi sú hlavne občania väčších miest- napr. Viedne

9. ZAHRANIČNÁ POLITIKA RAKÚSKA

Koniec studenej vojny znamenal pre Rakúsko nové smerovanie v medzinárodnom mocenskom systéme. Namiesto konfliktu Východ – Západ, ktorý bol až do rozpadu Sovietskeho zväzu a do demoktratizácie vtedajších komunistických krajín rozhodujúcim faktorom, rozvíjajú sa v Európe nové formy partnerskej spolupráce.
Na tomto pozadí uskutočnilo Rakúsko v roku 1995 podstatné míľniky: od 1. januára je členom Európskej únie (EÚ) ako aj pozorovateľom pri Západoeurópskej únii (ZEÚ). Vo februári 1995 prijalo Rakúsko pozvánku na účasť v NATO – Partnerstvo za mier. Týmito krokmi sa Rakúsko napojilo na dlhoročné aktívne členstvo v Organizácii spojených národov, v Rade Európy a v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.V hlavnom mieste Viedni, ako v jednom z úradných sídel OSN, majú svoje sídlo Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu, UNIDO a viaceré oddelenia OSN: Viedeň je rovnako sídlom Sekretariátu a Stálej rady OBSE. Rakúsko v roku 2000 zastávalo úrad predsedu v OBSE. Viedeň bola tiež opakovane miestom dôležitých vrcholných konferencií veľmocí ako aj miestom pre iné dôležité medzinárodné rokovania. V rámci OSN sa Rakúsko už veľa rokov aktívne spolupodieľa na mierových operáciách.
Rakúsko získalo nové a ďalekosiahle možnosti, ako si upevniť svoje postavenie vo svete. Toto sa zhoduje s prostriedkami v oblasti politiky stability, prevencie a krízového manažmentu. K tomu treba prirátať aj medzinárodné úsilia v oblasti životného prostredia, ktoré má pre Rakúsko prioritný význam. Rakúsko tak kooperuje so svojimi susedmi na “strednej Európe bez atómovej energie”, a taktiež sa zasadzuje za vytvorenie európskeho bezpečnostného systému, ktorý by mal viesť k ďalšiemu posilneniu bezpečnosti v Európe.
Aj za zmenených podmienok môže Rakúsko pokračovať vo svojej tradícii a prispievať k udržaniu mieru a bezpečnosti v Európe.