1. CHARAKTERISTIKA NITRIANSKEHO KRAJA
1.1 Prírodné pomery
Nitriansky kraj sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska a je hraničným krajom s Maďarskou republikou. Vnútroštátne hraničí s Trnavským, Trenčianskym a Banskobystrickým krajom.
Leží na juhu krajiny, v oblasti medzi riekami Váh a Ipeľ. Väčšina jeho územia spadá do Podunajskej nížiny, len severná a severovýchodná časť jeho územia je hornatá- Považský Inovec, Tríbeč, Štiavnické pohorie.
Nížinný charakter kraja predurčujú jeho klimatické vlastnosti - patrí do teplej oblasti s najteplejšími oblasťami Slovenska, prevládajúci hospodársky charakter vychádza z existencie najlepších poľnohospodárskych a orných pôd na Slovensku. Nachádzajú sa tu aj minerálne a termálne pramene, napr. Levická zlomová línia: Levice- Santovka- Dudince- Horné Túrovce.
Krajom preteká najväčšia slovenská rieka Váh, ktorá pri Komárne ústi do Dunaja, ďalej ním z najväčších slovenských riek pretekajú rieka Hron, ktorá ústi do Dunaja pri Štúrove a rieka Nitra.
Nitriansky kraj sa skladá zo siedmych okresov: Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.
1.2 PZI a ekono
mika
1.2.1 Ekonomická charakteristika
Z hľadiska hospodárskych charakteristík patrí kraj Nitra do poľnohospodársko-priemyselného typu. Rozhodujúcimi priemyselnými odvetviami kraja sú strojársky, chemický a potravinársky priemysel, ktorý je zároveň najstarším a najrozšírenejším priemyselným odvetvím kraja a nadväzuje na základnú poľnohospodársku výrobu. Potravinársky priemysel je rozmiestnený takmer homogénne po území celého kraja. Rozloženie ostatného priemyslu v kraji má špecifický charakter, pretože sa sústreďuje v mestách, ktoré tak získavajú homogénny charakter, napríklad Šaľa je centrom chemickej produkcie, Komárno je centrom lodiarstva, Tlmače sú centrom strojárstva, Štúrovo je centrom celulózovo-papierenského priemyslu. Jedine krajské mesto Nitra má výrazne diverzifikovaný priemysel.
Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu z celého Slovenska. Jeho mierna a suchá klíma a pôda tej najvyššej kvality dávajú vynikajúce predpoklady pre pestovanie obilnín a kukurice. Kraj Nitra je známy produkciou kvalitných vín.
Nitriansky kraj, ako ostatne takmer celý juh Slovenska, má veľmi dobre rozvinutý dopravný systém. Disponuje síce len lokálnym letiskom, vhodným najmä pre charterové lety, ale vzdialenosť od letísk medzinárodného významu , vo Viedni a Budapešti, nepresahuje 150 km. V meste Komárno sa tiež nachádza najväčší riečny prístav na Slovensku.
1.2.2 Priame zahraničné investície
Stav priamych zahraničných investícií k 31.12.2005 je 13 255 mil. Sk (šieste miesto spomedzi všetkých krajov Slovenska), 3,2 % - ný podiel priamych zahraničných investícií Nitrianskeho kraja na zahraničných investíciach SR, čo je najnižší prílev PZI. Medzi významných zahraničných investorov v nitrianskom kraji patria: Heineken, Kappa Štúrovo, Pal- Inalfa vo Vrábloch, Klein v Leviciach a Teleflex.
1.3 Vzdelávanie a školy
V kraji je 383 základných škôl, z ktorých vysoký podiel 25% tvoria školy s vyučovacím jazykom maďarským. Pôsobí tu tiež 94 stredných škôl a učilíšť, väčšina z nich špecializovaná (prevažne na poľnohospodárstvo a obchod).
Inštitúcie poskytujúce vyššie odborné vzdelanie sú sústredené v meste Nitra. V kraji pôsobia tri univerzity: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorú tvorí 5 fakúlt (Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Mechanizačná fakulta, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva a Fakulta biotechnológie a potravinárstva) a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre s fakultami: Fakulta prírodných vied, Filozofická fakulta, Fakulta sociálnych vied a Pedagogická fakulta). Nová Fakulta stredoeurópskych štúdií na SPU začala svoj prvý akademický rok 2004/2005 s viac ako 800 študentmi denného a externého štúdia.
V Komárne bola otvorená v školskom roku 2004/2005 Univerzita Jánosa Selyeho, ktorú tvoria 3 fakulty (ekonomická, pedagogická a teologická). Predpokladaný počet študentov je 300. Aj pod vplyvom vstupu SR do EÚ dochádza k formovaniu a akreditácii nových študijných odborov so zreteľom na predpokladané spoločenské potreby pre tretie tisícročie. Cieľom vzdelávania na stredných a vysokých školách je príprava absolventov s požadovanými vedomosťami a zručnosťami v súlade s požiadavkami trhu práce.
1.4 Doprava a infraštruktúra
Územie Nitrianskeho kraja má polohu, vďaka ktorej počas celého historického vývoja kraja zohrával dôležitú úlohu aj v medzinárodných súvislostiach. Cez Nitriansky kraj prebieha európsky multimodálny koridor č. IV. Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo - Budapešť –Constanta/Thesaloniki/Istanbul, ako aj leží na ňom koridor č. VII Dunaj (vodná cesta). V spojení s kanálom Rýn – Mohan – Dunaj je aj Európskou úniou akceptovaná nielen ako komunikačná, ale aj ako významná sídelnotvorná os, predovšetkým transformujúcich sa krajín. Pre územie kraja je tiež dôležitá poloha v dotyku s európskym multimodálnym severojužným koridorom č. VII Gdansk – Grudziadz - Varšava – Katovice – Skalité – Žilina – Bratislava, ktorý je prepojený s koridorom č. IV.
1.5 Okresné mestá
•Nitra (87 558 obyvateľov)
•Nové Zámky (42 262 obyvateľov)
•Šaľa (24 767 obyvateľov)
•Levice (26 538 obyvateľov)
•Komárno (37 366 obyvateľov)
•Zlaté Moravce (15 618 obyvateľov)
2. CHARAKTERISTIKA OKRESOV
2.1 Nitra
Mesto Nitra je centrum celého kraja a nachádza sa tu množstvo dôležitých inštitúcií, ako vysoké školy, rôzne výskumné ústavy a výstavný areál - Agrokomplex. Zastúpených je tu veľa odvetví priemyslu, najmä potravinársky. História najstaršieho slovenského mesta siaha až do 9. storočia a čias Veľkej Moravy. Od roku 1288 bolo mesto sídlom biskupa.
Dominantou mesta je Nitriansky hrad, stojaci na vápencovom kopci nad mestom. Hradný komplex je obkolesený mohutným bastiónovým opevnením. Je tu románsky kostol sv. Štefana z 12. storočia, barokový kostol a kláštor piaristov z 18. storočia a známe Divadlo A. Bagara. Bývalé sídlo Nitrianskej župy z roku 1777 je dnes sídlom Nitrianskej galérie. Modernú architektúru môžeme vidieť v areáli Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity.
V blízkosti Nitry je mnoho archeologických a architektonických pamiatok spred čias Veľkej Moravy, napr. v Zobore a nad Dražovciami – na starom románskom hradisku stojaci kostol sv. Michala Archanjela zo zač. 12. stor.
Je to okres s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku.
Nitriansky hrad
Sídlo nitrianskych kniežat a veľkomoravských panovníkov (Pribina a Svätopluk), vybudované v 9. - 11. stor., odolalo aj náporu Tatárov (1241), ale podľahlo tureckej ofenzíve (1663). Po nej hrad dostal v podstate dnešnú podobu s veľkolepým renesančno-barokovým opevnením. Bol a je sídlom nitrianskeho biskupstva (katedrála a biskupský palác).
Hrad Gýmeš- zrúcanina
Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre
Budova bývaleho žrebčína
ZOBOR-Svoradova jaskyňa
Veža strážna- turecká varta na vrchu Borina- Čermáň
Dokumentácia ľudového staviteľstva, bývania, tradičných postupov pri spracovaní poľnohospodárskych plodín. 36 objektov - včelíny, senníky, pekáreň, olejárne, konopná stupa, úzkokoľajná poľná železnica, mlyny, vinohradnícke búdy. Objekty a technológie funkčné s prezentáciou ukážok ich využitia.
Zobor (588 m) - vápencový vrchol v najjužnejšej časti pohoria , 4 km na sever od Nitry. V lesoch pod vrcholom sa nachádzajú zvyšky mohutného hradiska, dĺžka sypaného valu dosahuje skoro 3 kilometre. Zo skalného vrchola je výhľad na Požitavie, Ponitrie a strednú časť pohoria Tríbeč.
Zoborske jazierko
Pohorie Tríbeč
Tiahne sa severovýchodným smerom nad mesto Nitra. Na západnej strane ho ohraničuje rieka Nitra, na severovýchode susedí s pohorím Vtáčnik. Na západe ho oddeľuje od pohoria Pohronského Inovca rieka Žitava a severný okraj Žitavskej pahorkatiny.
Veľký Tríbeč (829 m)
- najvyšší vrchol pohoria.
Jelenecká gaštanica
-chránená študijná plocha na západnom svahu vrchu s hradom Gýmeš.
CHRANENÉ ÚZEMIA
Novovyhlásené chránené územia v CHKO Ponitrie
Chránený areál Údolie Huntáka
EÚ
Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitra.
Ide o strategický dokument koncepčného charakteru, ktorý vyjadruje predstavy a plány obyvateľov mesta a ďalších zainteresovaných subjektov o rozvoji mesta a jeho podobe. Bude slúžiť ako sprievodca pri plánovaní miestnych aktivít a je indikátorom komunikácie mesta s obyvateľmi a investormi. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja je dokument živý, je možné a potrebné ho priebežne dopĺňať a aktualizovať.
Povinnosť spracovať takýto strategický dokument vyplýva obciam priamo zo zákona o podpore regionálneho rozvoja.
Prehľad opatrení, ktoré navrhli členovia pracovných komisií. Sú rozdelené do troch kritických oblastí:
• samospráva a verejné služby
• hospodársky rozvoj a technická infraštruktúra
• sociálny rozvoj a kvalita života
SWOT analýza mesta Nitra - samospráva a verejné služby
SILNÉ STRÁNKY (S)
•fungovanie mestského informačného systému (NISYS)
•implementácia systémov e-governmentu zo strany mesta - informačne bohatá webstránka mesta
•zodpovedný prístup miestnej samosprávy
•aktivita miestnych mimovládnych organizácií-MMO
•sústredenie väčšieho počtu inštitúcií nadregionálneho významu v meste
•fungujúce komunálne služby
•zavádzanie separovaného zberu komunálneho odpadu
SLABÉ STRÁNKY (W)
•chýba detailná inventarizácia majetku vo vlastníctve mesta (pozemky, budovy, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach atď.)
•absentuje verejnosti prístupný informačný systém o majetku v katastri mesta, vrátane vlastníckych vzťahov k pozemkom, budovám, prenájmom
•mesto nemá vlastné technické ani personálne kapacity na informovanie obyvateľov (najmä elektronické média a tlačené médiá s väčšou periodicitou)
PRÍLEŽITOSTI (O)
•opätovné zintenzívnenie väzieb s odčlenenými časťami mesta
•predpoklad koncepčného územného rozvoja mesta na základe aktuálneho územného plánu
OHROZENIA (T)
•časté zmeny legislatívy a neprehľadný právny systém
•nedostatok fin. zdrojov na realizáciu rozvojových zámerov
•nedostatočná alokácia zdrojov na výkon nových (prenesených) kompetencií
•nedostatočná starostlivosť mesta o rozvoj ľudských zdrojov v školstve a zavádzanie inovácií v pedagogickom procese
SWOT analýza mesta Nitra – Sociálna infraštruktúra
SILNÉ STRÁNKY (S)
•dobrá dostupnosť všetkých druhov vzdelávania
•zastúpenie stredných škôl rôznych typov a odborných zameraní
•univerzitné vzdelávanie nadregionálneho významu
•možnosti pre celoživotné vzdelávanie
Kultúra
•osobitné postavenie NR v dejinách SR a snaha mesta o zachovanie kultúrneho dedičstva pre budúce generácie,
•vhodné podmienky ( kultúrne, prírodné, klimatické) pre život, bývanie, kultúrnu turistiku, pre pešiu turistiku, agroturistiku, cestovný ruch,
•významné archeologické nálezy, bohatá sieť kultúrnych pamiatok, existujúce zbierkové fondy múzeí a galérií,
Zdravotníctvo
•existencia fakultnej nemocnice a špecializovaných pracovísk
Bývanie
•existencia voľného bytového fondu (byty vyššieho štandardu)
Sociálna pomoc
•pestrá škála poskytovateľov sociálnych služieb
SLABÉ STRÁNKY (W)
Kultúra
•absencia dlhodobej koncepcie a stratégie rozvoja kultúry mesta,
•urbanizmus- nová zástavba esteticky znehodnocujúca verejné priestory, najmä v centre,
•nedostatočný marketing a propagácia kultúrnej ponuky a prezentácie kultúrneho dedičstva,
Bývanie
•nedostatok nájomných bytov
Sociálna pomoc
•nedostatočné finančné pokrytie sociálnych služieb
•málo rozvinuté dobrovoľníctvo
•chýbajúca sociálna politika mesta
•nízka miera zamestnanosti a nedostatok voľných pracovných miest pre zdravotne postihnutej minority
•absencia dostatočnej podpory rozvoja a kultúry zdravotne postihnutej minority
PRÍLEŽITOSTI (O)
Sociálna pomoc
•transformácia teoretických poznatkov do praxe( univerzita- sociálne služby)
•rozvoj dobrovoľníctva v sociálnej oblasti
•využitie zdrojov EÚ
Kultúra
•príjemné prostredie, poloha mesta, pohostinnosť obyvateľov a lokálny kolorit,
•využitie potenciálu podnikateľského prostredia na podporu kultúry,
OHROZENIA (T)
Sociálna pomoc
•prehlbujúca sa diskriminácia ohrozených skupín
• hrozba sociálnej exklúzie seniorov
•sociálna segregácia zdravotne postihnutých
Kultúra
•preferovanie rozvoja priemyselných parkov
•nedostatočne vyvinutý vzťah ku kultúrnej turistike a cestovnému ruchu,
•nízka kúpyschopnosť obyvateľstva,
Výzva k spolupráci na príprave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013
Projekt Európske hlavné mesto kultúry je obrovskou výzvou pre všetky slovenské mestá, príležitosťou na zviditeľnenie v Európe, vytvorenie podmienok pre rozvoj kultúrnych aktivít, cestovného ruchu, infraštruktúry, zlepšenie imidžu mesta, ako aj posilnenie kultúrnej spolupráce v rozmanitých kultúrnych oblastiach medzi kultúrnymi inštitúciami, operátormi, umelcami a občanmi na úrovni členských štátov, ktorá má vyzdvihnúť bohatstvo kultúrnej rozmanitosti v Európe a klásť dôraz na spoločné aspekty európskej kultúry.