Nitriansky kraj

1. CHARAKTERISTIKA NITRIANSKEHO KRAJA

1.1 Prírodné pomery

Nitriansky kraj sa rozprestiera v juhozápadnej časti Slovenska a je hraničným krajom s Maďarskou republikou. Vnútroštátne hraničí s Trnavským, Trenčianskym a Banskobystrickým krajom.

Leží na juhu krajiny, v oblasti medzi riekami Váh a Ipeľ. Väčšina jeho územia spadá do Podunajskej nížiny, len severná a severovýchodná časť jeho územia je hornatá- Považský Inovec, Tríbeč, Štiavnické pohorie.

Nížinný charakter kraja predurčujú jeho klimatické vlastnosti - patrí do teplej oblasti s najteplejšími oblasťami Slovenska, prevládajúci hospodársky charakter vychádza z existencie najlepších poľnohospodárskych a orných pôd na Slovensku. Nachádzajú sa tu aj minerálne a termálne pramene, napr. Levická zlomová línia: Levice- Santovka- Dudince- Horné Túrovce.

Krajom preteká najväčšia slovenská rieka Váh, ktorá pri Komárne ústi do Dunaja, ďalej ním z najväčších slovenských riek pretekajú rieka Hron, ktorá ústi do Dunaja pri Štúrove a rieka Nitra.

Nitriansky kraj sa skladá zo siedmych okresov: Nitra, Komárno, Levice, Nové Zámky, Šaľa, Topoľčany a Zlaté Moravce.

1.2 PZI a ekono
mika

1.2.1 Ekonomická charakteristika

Z hľadiska hospodárskych charakteristík patrí kraj Nitra do poľnohospodársko-priemyselného typu. Rozhodujúcimi priemyselnými odvetviami kraja sú strojársky, chemický a potravinársky priemysel, ktorý je zároveň najstarším a najrozšírenejším priemyselným odvetvím kraja a nadväzuje na základnú poľnohospodársku výrobu. Potravinársky priemysel je rozmiestnený takmer homogénne po území celého kraja. Rozloženie ostatného priemyslu v kraji má špecifický charakter, pretože sa sústreďuje v mestách, ktoré tak získavajú homogénny charakter, napríklad Šaľa je centrom chemickej produkcie, Komárno je centrom lodiarstva, Tlmače sú centrom strojárstva, Štúrovo je centrom celulózovo-papierenského priemyslu. Jedine krajské mesto Nitra má výrazne diverzifikovaný priemysel.

Nitriansky kraj má najlepšie podmienky pre poľnohospodársku produkciu z celého Slovenska. Jeho mierna a suchá klíma a pôda tej najvyššej kvality dávajú vynikajúce predpoklady pre pestovanie obilnín a kukurice. Kraj Nitra je známy produkciou kvalitných vín.

Nitriansky kraj, ako ostatne takmer celý juh Slovenska, má veľmi dobre rozvinutý dopravný systém. Disponuje síce len lokálnym letiskom, vhodným najmä pre charterové lety, ale vzdialenosť od letísk medzinárodného významu , vo Viedni a Budapešti, nepresahuje 150 km. V meste Komárno sa tiež nachádza najväčší riečny prístav na Slovensku.

1.2.2 Priame zahraničné investície

Stav priamych zahraničných investícií k 31.12.2005 je 13 255 mil. Sk (šieste miesto spomedzi všetkých krajov Slovenska), 3,2 % - ný podiel priamych zahraničných investícií Nitrianskeho kraja na zahraničných investíciach SR, čo je najnižší prílev PZI. Medzi významných zahraničných investorov v nitrianskom kraji patria: Heineken, Kappa Štúrovo, Pal- Inalfa vo Vrábloch, Klein v Leviciach a Teleflex.

1.3 Vzdelávanie a školy

V kraji je 383 základných škôl, z ktorých vysoký podiel 25% tvoria školy s vyučovacím jazykom maďarským. Pôsobí tu tiež 94 stredných škôl a učilíšť, väčšina z nich špecializovaná (prevažne na poľnohospodárstvo a obchod).

Inštitúcie poskytujúce vyššie odborné vzdelanie sú sústredené v meste Nitra. V kraji pôsobia tri univerzity: Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, ktorú tvorí 5 fakúlt (Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov, Mechanizačná fakulta, Fakulta ekonomiky a manažmentu, Fakulta záhradníctva a krajinného inžinierstva a Fakulta biotechnológie a potravinárstva) a Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre s fakultami: Fakulta prírodných vied, Filozofická fakulta, Fakulta sociálnych vied a Pedagogická fakulta). Nová Fakulta stredoeurópskych štúdií na SPU začala svoj prvý akademický rok 2004/2005 s viac ako 800 študentmi denného a externého štúdia.

V Komárne bola otvorená v školskom roku 2004/2005 Univerzita Jánosa Selyeho, ktorú tvoria 3 fakulty (ekonomická, pedagogická a teologická). Predpokladaný počet študentov je 300. Aj pod vplyvom vstupu SR do EÚ dochádza k formovaniu a akreditácii nových študijných odborov so zreteľom na predpokladané spoločenské potreby pre tretie tisícročie. Cieľom vzdelávania na stredných a vysokých školách je príprava absolventov s požadovanými vedomosťami a zručnosťami v súlade s požiadavkami trhu práce.

1.4 Doprava a infraštruktúra

Územie Nitrianskeho kraja má polohu, vďaka ktorej počas celého historického vývoja kraja zohrával dôležitú úlohu aj v medzinárodných súvislostiach. Cez Nitriansky kraj prebieha európsky multimodálny koridor č. IV. Berlín/Norimberg – Praha – Kúty – Bratislava – Nové Zámky – Štúrovo - Budapešť –Constanta/Thesaloniki/Istanbul, ako aj leží na ňom koridor č. VII Dunaj (vodná cesta). V spojení s kanálom Rýn – Mohan – Dunaj je aj Európskou úniou akceptovaná nielen ako komunikačná, ale aj ako významná sídelnotvorná os, predovšetkým transformujúcich sa krajín. Pre územie kraja je tiež dôležitá poloha v dotyku s európskym multimodálnym severojužným koridorom č. VII Gdansk – Grudziadz - Varšava – Katovice – Skalité – Žilina – Bratislava, ktorý je prepojený s koridorom č. IV.

1.5 Okresné mestá

•Nitra (87 558 obyvateľov)
•Nové Zámky (42 262 obyvateľov)
•Šaľa (24 767 obyvateľov)
•Levice (26 538 obyvateľov)
•Komárno (37 366 obyvateľov)
•Zlaté Moravce (15 618 obyvateľov)

2. CHARAKTERISTIKA OKRESOV

2.1 Nitra

Mesto Nitra je centrum celého kraja a nachádza sa tu množstvo dôležitých inštitúcií, ako vysoké školy, rôzne výskumné ústavy a výstavný areál - Agrokomplex. Zastúpených je tu veľa odvetví priemyslu, najmä potravinársky. História najstaršieho slovenského mesta siaha až do 9. storočia a čias Veľkej Moravy. Od roku 1288 bolo mesto sídlom biskupa.

Dominantou mesta je Nitriansky hrad, stojaci na vápencovom kopci nad mestom. Hradný komplex je obkolesený mohutným bastiónovým opevnením. Je tu románsky kostol sv. Štefana z 12. storočia, barokový kostol a kláštor piaristov z 18. storočia a známe Divadlo A. Bagara. Bývalé sídlo Nitrianskej župy z roku 1777 je dnes sídlom Nitrianskej galérie. Modernú architektúru môžeme vidieť v areáli Slovenskej Poľnohospodárskej univerzity.

V blízkosti Nitry je mnoho archeologických a architektonických pamiatok spred čias Veľkej Moravy, napr. v Zobore a nad Dražovciami – na starom románskom hradisku stojaci kostol sv. Michala Archanjela zo zač. 12. stor.

Je to okres s najvyšším počtom obyvateľov na Slovensku.

Nitriansky hrad
Sídlo nitrianskych kniežat a veľkomoravských panovníkov (Pribina a Svätopluk), vybudované v 9. - 11. stor., odolalo aj náporu Tatárov (1241), ale podľahlo tureckej ofenzíve (1663). Po nej hrad dostal v podstate dnešnú podobu s veľkolepým renesančno-barokovým opevnením. Bol a je sídlom nitrianskeho biskupstva (katedrála a biskupský palác).

Hrad Gýmeš- zrúcanina
Slovenské poľnohospodárske múzeum v Nitre
Budova bývaleho žrebčína
ZOBOR-Svoradova jaskyňa
Veža strážna- turecká varta na vrchu Borina- Čermáň

Dokumentácia ľudového staviteľstva, bývania, tradičných postupov pri spracovaní poľnohospodárskych plodín. 36 objektov - včelíny, senníky, pekáreň, olejárne, konopná stupa, úzkokoľajná poľná železnica, mlyny, vinohradnícke búdy. Objekty a technológie funkčné s prezentáciou ukážok ich využitia.

Zobor (588 m) - vápencový vrchol v najjužnejšej časti pohoria , 4 km na sever od Nitry. V lesoch pod vrcholom sa nachádzajú zvyšky mohutného hradiska, dĺžka sypaného valu dosahuje skoro 3 kilometre. Zo skalného vrchola je výhľad na Požitavie, Ponitrie a strednú časť pohoria Tríbeč.

Zoborske jazierko

Pohorie Tríbeč
Tiahne sa severovýchodným smerom nad mesto Nitra. Na západnej strane ho ohraničuje rieka Nitra, na severovýchode susedí s pohorím Vtáčnik. Na západe ho oddeľuje od pohoria Pohronského Inovca rieka Žitava a severný okraj Žitavskej pahorkatiny.
Veľký Tríbeč (829 m)
- najvyšší vrchol pohoria.

Jelenecká gaštanica
-chránená študijná plocha na západnom svahu vrchu s hradom Gýmeš.

CHRANENÉ ÚZEMIA

Novovyhlásené chránené územia v CHKO Ponitrie
Chránený areál Údolie Huntáka

EÚ

Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja mesta Nitra.

Ide o strategický dokument koncepčného charakteru, ktorý vyjadruje predstavy a plány obyvateľov mesta a ďalších zainteresovaných subjektov o rozvoji mesta a jeho podobe. Bude slúžiť ako sprievodca pri plánovaní miestnych aktivít a je indikátorom komunikácie mesta s obyvateľmi a investormi. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja je dokument živý, je možné a potrebné ho priebežne dopĺňať a aktualizovať.
Povinnosť spracovať takýto strategický dokument vyplýva obciam priamo zo zákona o podpore regionálneho rozvoja.

Prehľad opatrení, ktoré navrhli členovia pracovných komisií. Sú rozdelené do troch kritických oblastí:
• samospráva a verejné služby
• hospodársky rozvoj a technická infraštruktúra
• sociálny rozvoj a kvalita života

SWOT analýza mesta Nitra - samospráva a verejné služby

SILNÉ STRÁNKY (S)

•fungovanie mestského informačného systému (NISYS)
•implementácia systémov e-governmentu zo strany mesta - informačne bohatá webstránka mesta
•zodpovedný prístup miestnej samosprávy
•aktivita miestnych mimovládnych organizácií-MMO
•sústredenie väčšieho počtu inštitúcií nadregionálneho významu v meste
•fungujúce komunálne služby
•zavádzanie separovaného zberu komunálneho odpadu

SLABÉ STRÁNKY (W)

•chýba detailná inventarizácia majetku vo vlastníctve mesta (pozemky, budovy, obchodné podiely v obchodných spoločnostiach atď.)
•absentuje verejnosti prístupný informačný systém o majetku v katastri mesta, vrátane vlastníckych vzťahov k pozemkom, budovám, prenájmom
•mesto nemá vlastné technické ani personálne kapacity na informovanie obyvateľov (najmä elektronické média a tlačené médiá s väčšou periodicitou)

PRÍLEŽITOSTI (O)

•opätovné zintenzívnenie väzieb s odčlenenými časťami mesta
•predpoklad koncepčného územného rozvoja mesta na základe aktuálneho územného plánu

OHROZENIA (T)

•časté zmeny legislatívy a neprehľadný právny systém
•nedostatok fin. zdrojov na realizáciu rozvojových zámerov
•nedostatočná alokácia zdrojov na výkon nových (prenesených) kompetencií
•nedostatočná starostlivosť mesta o rozvoj ľudských zdrojov v školstve a zavádzanie inovácií v pedagogickom procese

SWOT analýza mesta Nitra – Sociálna infraštruktúra

SILNÉ STRÁNKY (S)

•dobrá dostupnosť všetkých druhov vzdelávania
•zastúpenie stredných škôl rôznych typov a odborných zameraní
•univerzitné vzdelávanie nadregionálneho významu
•možnosti pre celoživotné vzdelávanie

Kultúra
•osobitné postavenie NR v dejinách SR a snaha mesta o zachovanie kultúrneho dedičstva pre budúce generácie,
•vhodné podmienky ( kultúrne, prírodné, klimatické) pre život, bývanie, kultúrnu turistiku, pre pešiu turistiku, agroturistiku, cestovný ruch,
•významné archeologické nálezy, bohatá sieť kultúrnych pamiatok, existujúce zbierkové fondy múzeí a galérií,

Zdravotníctvo
•existencia fakultnej nemocnice a špecializovaných pracovísk

Bývanie
•existencia voľného bytového fondu (byty vyššieho štandardu)
Sociálna pomoc
•pestrá škála poskytovateľov sociálnych služieb

SLABÉ STRÁNKY (W)

Kultúra
•absencia dlhodobej koncepcie a stratégie rozvoja kultúry mesta,
•urbanizmus- nová zástavba esteticky znehodnocujúca verejné priestory, najmä v centre,
•nedostatočný marketing a propagácia kultúrnej ponuky a prezentácie kultúrneho dedičstva,

Bývanie
•nedostatok nájomných bytov

Sociálna pomoc
•nedostatočné finančné pokrytie sociálnych služieb
•málo rozvinuté dobrovoľníctvo
•chýbajúca sociálna politika mesta
•nízka miera zamestnanosti a nedostatok voľných pracovných miest pre zdravotne postihnutej minority
•absencia dostatočnej podpory rozvoja a kultúry zdravotne postihnutej minority

PRÍLEŽITOSTI (O)

Sociálna pomoc
•transformácia teoretických poznatkov do praxe( univerzita- sociálne služby)
•rozvoj dobrovoľníctva v sociálnej oblasti
•využitie zdrojov EÚ

Kultúra
•príjemné prostredie, poloha mesta, pohostinnosť obyvateľov a lokálny kolorit,
•využitie potenciálu podnikateľského prostredia na podporu kultúry,

OHROZENIA (T)

Sociálna pomoc
•prehlbujúca sa diskriminácia ohrozených skupín
• hrozba sociálnej exklúzie seniorov
•sociálna segregácia zdravotne postihnutých

Kultúra
•preferovanie rozvoja priemyselných parkov
•nedostatočne vyvinutý vzťah ku kultúrnej turistike a cestovnému ruchu,
•nízka kúpyschopnosť obyvateľstva,

Výzva k spolupráci na príprave projektu Európske hlavné mesto kultúry 2013

Projekt Európske hlavné mesto kultúry je obrovskou výzvou pre všetky slovenské mestá, príležitosťou na zviditeľnenie v Európe, vytvorenie podmienok pre rozvoj kultúrnych aktivít, cestovného ruchu, infraštruktúry, zlepšenie imidžu mesta, ako aj posilnenie kultúrnej spolupráce v rozmanitých kultúrnych oblastiach medzi kultúrnymi inštitúciami, operátormi, umelcami a občanmi na úrovni členských štátov, ktorá má vyzdvihnúť bohatstvo kultúrnej rozmanitosti v Európe a klásť dôraz na spoločné aspekty európskej kultúry.

2.2 Zlaté Moravce

Okres Zlaté Moravce leží v juhozápadnej časti Slovenskej republiky. Patrí do Nitrianskeho kraja. Na severe hraničí s Trenčianskym krajom (okres Partizánske), na východe s Banskobystrickým krajom (okres Žarnovica), na juhu a západe s okresmi Nitrianskeho kraja (okresy Levice, Nitra a Topoľčany). Územie okresu zaberá rozlohu 521 km2 a svojou rozlohou patrí v rámci Slovenskej republiky k menším okresom. Je presne o 100 km2 menší, ako je priemerná hodnota pre okres Slovenskej republiky. Územie okresu je situované v severnom výbežku Podunajskej nížiny po oboch stranách rieky Žitavy. Západnú časť okresu tvorí pohorie Tribeč a východnú časť Pohronský Inovec. Geografická poloha okresu je daná zemepisnými súradnicami 18° 12'–18° 33' východnej zemepisnej dĺžky a 48° 17'–48° 33' severnej zemepisnej šírky. Najvyšší bod okresu tvorí Veľký Inovec (901 m n. m.) v pohorí Pohronský Inovec. Najnižší bod je 150 m n. m. pri výtoku rieky Žitavy v obci Slepčany. Výškový rozdiel je 751 m.

Kaštieľ Pustý Chotár - Park Hotel Tartuf Beladice"
V neoklasicistickej podobe sa kaštieľ zachoval dodnes, ale v zmenšenej pôdorysnej dispozícii. Novým majiteľom sa po krátkej dobe stal vtedajší minister zahraničných vecí dr. Ján Ďurčanský. Kaštieľ vlastnil do roku 1945. V uplynulých rokoch bol celý areál kaštieľa zrekonštruovaný a bolo tu vybudované hotelové zariadenie.

Čierny hrad
Zvyšky hradu sa nachádzajú na vrchole kužeľovitého 568 m vysokého kopca na bočnom hrebeni Tríbeča nad obcou Zlatno. Zachoval sa iba malý múrik a nepatrné zvyšky kamenného hradu.

Hrad Hrušov

Národný žrebčín Topoľčianky
Žrebčín je národným centrom chovu a šľachtenia koní na Slovensku, okrem vedenia plemennej knihy lipicana je poverený vedením plemenných kníh plemena Hucul a Arab. Národný žrebčín Topoľčianky dnes patrí medzi najvýznamnejšie svetové žrebčíny a možno ho právom zaradiť za kultúrne dedičstvo národa

HYPOLOGICKÉ MÚZEUM
Je jediným svojho druhu na Slovensku. Bolo zriadené v r. 1989 v Topoľčiankach v budove bývalého obecného kultúrneho domu.

Kaštieľ - Topoľčianky
Jeden z najvýznamnejších klasicisticko-empírových kaštieľov na Slovensku, obklopený rozsiahlym anglickým parkom s množstvom vzácnych cudzokrajných drevín, patrí medzi najrozsiahlejšie a najzachovanejšie. Bol letným sídlom Habsburgovcov, ale aj československých prezidentov (1923 - 1950).

Arborétum Mlyňany SAV
Arborétum Mlyňany, nachádzajúce sa na severnom okraji Podunajskej nížiny, založil v roku 1892 Dr. Štefan Ambrózy Migazzi, s cieľom dokázať životaschopnosť vždyzelených drevín v našich podmienkach. Návštevníci si môžu prezrieť aj novovybudované rozárium.

Mauzóleum rodiny Migazzi
Mauzóleum dal v roku 1887 postaviť tekovský župan, gróf Viliam Migazzi pre svoju manželku Antóniu a pre seba. V interiéri hrobky sa zachoval ústredný oltár z bieleho mramoru a dva kamenné sarkofágy z čierneho mramoru.

Záhadné kruhy v obilí (2003)
V čase sviatku sv.Cyrila a Metoda sa v blízkosti Z.Moraviec objavili záhadné kruhy v obilí. Moravecké kruhy pozostávajú z troch cca 10 metrových kruhov dotýkajúcich sa obvodom, umiestnených na vrcholoch pomysleného trojuholníka

Príroda

Zubria obora
Zubria zvernica v Topoľčiankach bola založená v roku 1958. Jej poslaním bolo prispieť k záchrane Zubra hôrneho pred vyhynutím

Velky Lisec
- vrchol situovaný 2 km východne od obce Kostoľany pod Tríbečom. Na severnej a západnej vrcholovej časti sú rozsiahle skalné útvary so stenami, miestami vysokými až 50 metrov. Nachádza sa tu i v Tríbeči ojedinelý útvar - skalné okno, cvičné horolezecké terény. V svahoch kopca sú zvyšky hradiska keltského pôvodu.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Chránené stromy Velčické cery
Chránený areál Kostolianske lúky

2.3 Nové Zámky

Okres Nové Zámky je jedným z okresov Slovenska. Leží v Nitranskom kraji, v jeho strednej a južnej časti. Na severe hraničí s okresom Nitra a Levice, na juhu s okresom Komárno a s Maďarskom. Na západe hraničí s okresom Šaľa. Patrí k najväčším okresom Slovenska.

Nové Zámky ležia v rovinatej krajine úrodnej dunajskej nížiny na dôležitej dopravnej spojnici medzi Bratislavou a Budapešťou; vďaka týmto podmienkam tu postupom času vznikol potravinársky a konzervárenský priemysel, a tiež železničná stanica, ktorá odštartovala rast dnešného mesta - dnes sú Nové Zámky dôležitým železničným uzlom Slovenska.

REKREÁCIA A TURISTIKA

Okolie Nových Zámkov tiež poskytuje nepreberné množstvo zaujímavostí a možnosti k aktívnemu oddychu.

Štúrovo
Prvé zmienky o osade, pri ktorej ležal dôležitý brod cez Dunaj, pochádzajú z 11. storočia. Dnes je však Štúrovo známe najmä ako železničný a riečny prechod do Maďarskej republiky. Sú tu známe Juhoslovenské celulózky a papierne - jedna z najmodernejších tovární svojho druhu v strednej Európe. Štúrovo je len na skok od tisícročného Ostrihomu, kde je sústredené množstvo historických pamiatok našich južných susedov. Turistov preváža cez Dunaj za niekoľko minút, vrátane automobilov, kompa. Návštevníkov však najviac priťahuje areál termálneho kúpaliska Vadaš.

Podhájska
Na polceste medzi Novými Zámkami a Levicami sa nachádza obec Podhájska. Jedinečná svojho druhu v celej Európe je minerálna voda, ktorú využívajú v termálnom kúpalisko. Svojím zložením sa vyrovná kvalite vody v Mŕtvom mori. Slaná termálna voda liečivo pôsobí na ľudí, ktorí trpia prieduškovými chorobami a chorobami dýchacích ciest, reumatizmom, cievnymi a kĺbovými ochoreniami, pretrvávajúcimi bolesťami chrbtice, napomáha pri liečbe dny, na doliečenie zlomenín, pri liečbe ekzémových ochorení.

Palárikovo
Obec sa nachádza západne od Nových Zámkov. Nachádza sa tu pôvodne barokový kaštieľ z 18. storočia, neskôr prestavený v klasicistickom slohu, ktorý má vysokú umelecko-historickú hodnotu. Interiér je zariadený v poľovníckom štýle. V anglickom parku rastú vzácne dreviny. Okrem tohto skvostu je Palárikovo v celej strednej Európe známe rozsiahlou asi 3000 hektárovou bažantnicou.

Príroda
Územie regiónu leží na Podunajskej nížine vo výške 119 m. n. m.

Podunajská nížina sa tu rozdeľuje na Podunajskú rovinu a Podunajskú pahorkatinu. Podunajská rovina vypĺňa juhozápadnú časť regiónu, je takmer bez lesov. Nachádzame tu černozem. Súčasťou Podunajskej roviny je aj Martovská mokraď a Novozámocké pláňavy, na ktorých leží mesto Nové Zámky. Podunajská pahorkatina, súčasťou ktorej je Nitrianska, Žitavská, Ipeľská a Hronská pahorkatina, zaberá 5/6 územia regiónu. Tu prevládajú piesočnato - hlinité pôdy.

Regiónom Nové Zámky pretekajú rieky Dunaj, Hron, Nitra, Žitava, Ipeľ a okrajovo aj Váh. Keďže pretekajú cez toto územie dolnými tokmi, ovplyvňujú vodohospodárske pomery okresu len nevýrazne. Územie Podunajskej nížiny odvodňujú v okrese rieky Váh, Nitra, Žitava, Hron, Ipeľ a Dunaj. Okrem spomínaných riek je v okrese niekoľko menších vodných tokov, ako sú potoky Paríž, Chrenovka a Cabajský potok.

Chránená príroda

V meste sa nachádzajú jedinečné prírodné hodnoty. Ku dňu 1.1.1995 bolo na tomto území vyhlásených 6 národných prírodných rezervácií, 8 prírodných rezervácií, 8 prírodných pamiatok, 11 chránených areálov a 16 chránených stromov.

Lesopark Berek
Zúgov - prírodná rezervácia
Drieňová hora - prírodná rezervácia
Parížske močiare - národná prírodná rezervácia
Kamenínske slanisko - národná prírodná rezervácia.
Čenkovská step - národná prírodná rezervácia
Čenkovská lesostep - národná prírodná rezervácia
Vŕšok - prírodná rezervácia
Kováčovské kopce - juh - národná prírodná rezervácia
Kováčovské kopce - sever - národná prírodná rezervácia
Žitavský luh - prírodná rezervácia
Čierna voda - prírodná rezervácia

2.4 Topoľčany

Okres Topoľčany je jedným z okresov Slovenska. Leží v Nitranskom kraji, v jeho severnej časti. Na severe hraničí s okresom Nové Mesto nad Váhom a Bánovce nad Bebravou v Trnavskom kraji, na západe s okresom Piešťany a Hlohovec, na východe s okresom Partizánske a na juhu s okresom Nitra a okresom Zlaté Moravce.

Zrúcaniny Topoľčianskeho hradu
Malebné zrúcaniny hradu sa nachádzajú na mohutnom dolomitickom brale hlboko v pohorí Považského Inovca nad Podhradím. Hrad je známy charakteristickou stupňovito ukončenou vežou.

Hrad Oponice

Rekreačné stredisko Duchonka
Nachádza sa tu lovecký kaštieľ, autokemping a je tu vybudovaná aj vodná nádrž na ploche 17 ha. Kaštieľ pochádza z 30-tych rokov minulého storočia a pôvodne slúžil ako nemecký lovecký kaštieľ. Svoje ubytovacie kapacity poskytuje aj pre verejnosť.

Prírodná rezervácia Kulháň na Duchonke

2.5 Komárno

Okres Komárno je jedným z okresov Slovenska. Leží v Nitrianskom kraji, v jeho najjužnejšej časti. Na severe hraničí s okresom Šaľa a Nové Zámky, na juhu s Maďarskom a na západe s okresom Dunajská Streda v Trnavskom kraji. Pretekajú ním rieky Dunaj a Váh. V meste Komárno sa tiež nachádza najväčší riečny prístav na Slovensku.

Nádvorie Európy
Komárno na svojom Nádvorí Európy umiestnilo viac ako štyri desiatky budov, postavených v mierke jedna ku jednej, ktoré reprezentujú architektúru a stavebné slohy typické pre rôzne európske štáty.(Fínsko, Wales, Vatikán, Island či Grónsko). Tvorcom sa podarilo vytvoriť harmonickú súhru niekedy absolútne odlišných architektonických znakov.

Pevnosť Komárno
Komárno je najväčším, najvýznamnejším a najzachovanejším pevnostným komplexom na Slovensku. Komárňanská pevnosť je jedinečnou ukážkou fortifikačnej architektúry 16. až 19. storočia.

Rímska pevnosť pri obci Iža
Pozdĺž Dunaja budovaný obranný systém – Limes Romanus je dnes len spomienkou na minulé storočia rímskej expanzie.

Lodný mlyn Kolárovo
Prírodný areál - plávajúceho vodného mlyna sa nachádza neďaleko mesta Kolárovo v juhozápadnej časti Žitného ostrova.

Termálne kúpalisko - Komárno
Na okraji mesta Komárno sa nachádza na ploche 2,5 ha kúpalisko s využitím termálnej vody. Kúpalisko je rozdelené na dve časti – s celoročnou prevádzkou a s letnou prevádzkou. Termálna voda má liečivé účinky na reumatické, kĺbové a ženské choroby.

Príroda

NPR Číčovské mŕtve rameno
Zvyšok mŕtveho ramena Dunaja - biotop vodného vtáctva, rýb (výskyt pôvodnej formy divého dunajského kapra), obojživelníkov, plazov a vzácnych a chránených druhov rastlín.

2.6 Levice

Okres Levice je jedným z okresov Slovenska. Leží v Nitranskom kraji, v jeho východnej časti. Na severe hraničí s okresom Zlaté Moravce, v banskobystrickom kraji s okresmi Žarnovica, Banská Štiavnica a Krupina, na východe ešte s okresom Veľký Krtíš a s Maďarskom. Južnú hranicu zdieľa s okresom Nové Zámky a okresom Nitra.

Levický okres patrí k tým väčším a veľmi zaľudneným na Slovensku.

Priemyselná zóna v lokalite Levice – Géňa

Levicky hrad
Z pôvodného gotického hradu zostali ruiny, zachovala sa len gotická kruhová bašta, v ktorej sa v súčasnosti nachádza čajovňa. Z neskoršie pristavaného dolného hradu sa dochoval Dobóovský renesančný kaštieľ a "Kapitánsky dom" pristavaný k hradbe, v ktorom je umiestnené Tekovské múzeum.

Kamenné obydlia v obci Brhlovce
V obci sa nachádza jedinečný komplex jaskynných obydlí vytesaných do tufu zo 17.-18. storočia. Boli obývané v čase tureckých nájazdov. Potom slúžili ako sklady a pivnice. Jeden objekt je upravený na muzeálnu expozíciu ľudového bývania, ktorá je súčasťou Tekovského múzea.

Vodný mlyn – Bohunice
Vodný mlyn Bohunice je vysunutá expozícia Tekovského múzea v Leviciach.

Pamätná izba Franza Schuberta Želiezovce

MARGITA-ILONA, LEVICE (kemping - kúpalisko - športoviská - relax)
Rekreačné zariadenie Margita - Ilona leží na rozhraní Podunajskej nížiny a Štiavnických vrchov.

Príroda

Slovenská brána
Na hranici úrodných rovín a hlbokých hôr, v prietore kde rieka Hron vychádza z venca Pohronského Inovca a Štiavnického pohoria sa nachádza prírodná kamenná brána. Je tvorená obojstranne 100 až 150 m vysokými kamennými bralami. Tento prírodný úkaz starší historici nazvali "Porta Slovenica", čo v preklade znamená "Slovenská brána". Nachádza sa medzi obcami Tlmače a Psiare. Ide o prelom Hrona medzi Pohronským Inovcom a Štiavnickými vrchmi dlhý asi 10 kilometrov. V minulosti to bol strategicky dôležitý priechod z Podunajskej nížiny do bohatých banských miest. Slovenská brána bola kedysi iná, užšia a krajšia. V rokoch 1895 a 1896 ju vyhodili do vzduchu, aby uvoľnila miesto železničnej trati.

CHRÁNENÉ ÚZEMIA

Národná prírodná rezervácia Horšianska dolina
- je v levickom okrese najväčším chráneným územím o rozlohe 326 ha, ktoré sa nachádza v katastrálnych územiach obcí Horša, Krškany, Kmeťovce ( Drženice ) a Žemberovce.

Levické rybníky
Táto významná lokalita bola vybudovaná v 50-tych rokoch, ako sústava umelých rybníkov. Geologický podklad tvoria aluviálne náplavy rieky Hron ( štrky a piesok ).

Štátna prírodná rezervácia Jabloňovský Roháč
- bola vyhlásená v roku 1988. Jej rozloha je 64,64 ha. Leží v katastrálnych územiach obcí Jabloňovce a Dekýš.

Štátna prírodná rezervácia Patianska cerina- Biocentrum nadregionálneho významu
- bola vyhlásená v roku 1983. Jej rozloha je 26,50 ha. Leží v katastrálnom území obce Veľký Ďur. Štátna prírodná rezervácia Vozokanský luh
- bola vyhlásená v roku 1953. Jej rozloha je 6,63 ha. Leží v katastrálnom území obce Hronovce.

Chránený prírodný výtvor Park Franza Schuberta v Želiezovciach
- má významnú historickú, architektonickú a vedeckú hodnotu. Jeho rozloha je 8 ha. Patrí medzi najvýznamnejšie historické parky na Slovensku.

Chránený prírodný výtvor Travertínová kopa
- sa nachádza v obci Santovka a bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor už v roku 1958.

2.7 Šaľa

Okres Šaľa je jedným z okresov Slovenska. Leží v Nitrianskom kraji, v jeho západnej časti. Na severe hraničí s okresom Nitra, na západe s Trnavským krajom a okresom Galanta, na východe s okresom Nové Zámky a na juhu s okresom Komárno.
Leží na rieke Váh.

Duslo, a.s. Šaľa
Chemický podnik - výroba priemyselných hnojív, chemikálií a PVAC disperzií

Dom ľudového bývania Šaľa
Najstaršie časti pamiatkovo chráneného obytného domu pochádzajú z prvej polovice 19.-teho storočia.