Mapa - nahradzuje vlastný zemský povrch a preto ju môžeme považovať za
model zemského povrchu.

Mierka mapy

Mapa zobrazuje zemský povrch v zmenšenej podobe. Toto zmenšenie vyjadrujeme určitým pomerom, ktorý sa nazýva mierka mapy. Napr. mierka mapy 1 : 2 000 000 znamená, že 1 milimeter na mape odpovedá na zemskom povrchu 2 000 000 milimetrov, čiže 2 kilometrom. Vernejšie zobrazenie než je zobrazenie pomocou mapy, je zobrazenie pomocou glóbusu.


Mierka glóbusu

Znamená pomer dĺžok na glóbuse k dĺžkam na Zemi. Ak Zem nahradíme referenčnou guľou ( s polomerom r = 6371 km) potom napr. dĺžka rovníka je 2PIr, kým na glóbuse s polomerom R je 2PIr tak, že mierka 2PIR : 2PIr = R : r.
Mierku môžeme zaznačiť aj vo forme zlomku 1 a platí, že čím je menovateľ väčší, tým menšie sú vzdialenosti na mape v porovnaní so vzdialenosťami na zemskom povrchu a tým menšia je aj plocha mapy zobrazujúca tú istú časť zemského povrchu.

Čím je mierka mapy menšia, tým menej podrobne sú na nej zobrazené objekty alebo javy na zemskom povrchu a naopak. Číselnú mierku mapy často dopĺňa aj grafická mierka. Rozdelená je na dieliky a tie odpovedajú skutočnej dĺžke
( v metroch alebo v kilometroch ).

Podľa mierky sa mapy delia do 3 skupín :
Mapy veľkej mierky : do 1 : 200 000 ( často aj topografické mapy ).
Mapy strednej mierky : od 1 : 200 000 do 1 : 1 000 000
Mapy malej mierky : od 1 : 1 000 000 a nad


Kartografické zobrazenia ( projekcie )

Sú to spôsoby, ktorými sa zobrazuje zemský povrch do roviny.
Azimutálne zobrazenie - je to zobrazenie priamo na rovnú plochu. Dotyková
rovina sa dotýka Zeme v jednom bode ( na póloch,
rovníku alebo v niektorom inom ľubovolnom bode ).
Valcové zobrazenie - plášť valca sa dotýka Zeme v hlavnej kružnici.
Kužeľovité zobrazenie - plášť sa dotýka vo vedľajšej kružnici.

Stereografické premietanie - keď je premietací bod umiestnený na Zemi
v protiľahlom bode premietacej roviny.
Gnomonická projekcia - keď je premietací bod umiestnený v strede Zeme.
Ortografická projekcia - keď je premietací bod umiestnený v nekonečne.

Súbor poludníkov a rovnobežiek zobrazených na mape sa nazýva geografická sieť. Je to matematický základ mapy. Pri každom zobrazení dochádza ku skresleniu napr. dĺžok, uhlov, plôch . . .
Dĺžkojavné zobrazenia - dochádza ku skresleniu dĺžok v určitom smere.
Plochojavné zobrazenia - dochádza ku skresleniu plôch.
Uhlojavné zobrazenia - dochádza ku skresleniu uhlov.

Obsah mapy

Súbor objektov a javov zemského povrchu zobrazených na mape, t.j. jeho celková členitosť spolu s geografickou sieťou, tvorí obsah mapy. Obsah mapy môžeme rozdeliť do dvoch skupín. Podľa polohopisu a podľa výškopisu.
Výškopis - slúži na zobrazenie vertikálnej členitosti mapy.
Polohopis ( situácia ) - slúži na zobrazovanie horizontálnej členitosti zemského
povrchu.

Základným prvkom pre zobrazovanie vertikálnej členitosti je nadmorská výška.
Podľa nej rozdeľujeme tvary zemského povrchu na vypuklé ( kladná nadmorská výška ) a hlbinné ( záporná nadmorská výška ). Čiary, ktoré na zemskom reliéfe spájajú body s rovnakou kladnou nadmorskou výškou sa nazývajú izohypsy
( vrstevnice ) a so zápornou nadmorskou výškou zase izobaty ( hĺbnice ). Taktiež sa členitosť znázorňuje aj farebnými vrstvami - hypsometria. Niekedy sa dopĺňajú aj šrafovaním alebo tieňovaním.

Generalizácia mapy - prechod z mapy väčšej mierky na mapu menšej mierky.
Obsah mapy je potrebné zužovať a zjednodušovať.

Mapy delíme podľa obsahu na :

• Všeobecnogeografické - poskytujú základné informácie o zemskom povrchu ( pohoria, toky, jazerá, lesy, sídla . . . ).
• Špeciálne - alebo tiež aj tematické mapy, zobrazujú niektoré osobitné, vybrané stránky alebo črty javov a objektov zemského povrchu.
• Fyzické
• Politicko - administratívne