Flóra arktickej oblasti je vzhľadom na drsné klimatické podmienky veľmi chudobná. Tvoria ju iba riasy, machorasty a lišajníky. Väčšina života sa odohráva v mori. V arktickej oblasti žije len veľmi málo suchozemských cicavcov, napríklad pižmoň severský, medveď biely a líška polárna, ale až 17 druhov morských cicavcov a približne 150 druhov morských rýb.
Ľadové polárne oblasti sa vyznačujú krátkym letom a tmavou treskúcou zimou. Krajinou sa preháňajú kruté vetry, voda je zmrznutá a sneh a ľad bránia suchozemským živočíchom pri presunoch a hľadaní potravy. Zvieratá polárnych oblastí sú krutým podmienkam prispôsobené rozlične, napríklad hustou srsťou alebo nemrznúcou krvou. Dve polárne oblasti Zeme sa od seba výrazne líšia. Oblasť okolo južného pólu - Antarktída - je zmrznutý svetadiel, zatiaľ čo oblasť pri severnom póle - Arktída - je zmrznutý oceán.
Väčšinu územia Arktídy vrátane severného pólu tvorí rozľahlá ľadová kryha plávajúca v Severnom ľadovom oceáne. Okrajové časti Arktídy tvoria okraje Severnej Ameriky, Európy a Ázie, ako aj priľahlé ostrovy. Pre stromy je tamojšie podnebie príliš studené a pôda je trvalo zamrznutá až do hĺbky 50 cm. V lete rozmŕza len do hĺbky niekoľkých decimetrov, v zime ju pokrýva sneh. Teplota v zime klesá na -40 až -50 oC, v lete vystupuje iba na 0 až +2 oC, miestami na +10oC.
Ľadová pokrývka v polárnych oblastiach môže byť trvalá, prechodná a príbrežná. Trvalá ľadová pokrývka leží uprostred Severného ľadového oceánu a nikdy, ani v lete, sa nerozpúšťa. Príbrežná ľadová pokrývka sa tvorí už na jeseň na miestach s prevahou sladkej vody, najmä pri ústiach riek. Tento druh ľadu vzniká preto, lebo sladká voda zamŕza skôr ako slaná, ale s príchodom silných mrazov príbrežný ľad splýva s prechodným ľadom. Najpriaznivejšie podmienky pre život poskytuje tuleňom, a tým aj medveďom, prechodná ľadová pokrývka, pretože im ponúka aj obnaženú morskú hladinu s plávajúcimi kryhami, ktoré sa premiestňujú, rozdeľujú a opäť spájajú.
V drsnom prostredí Arktídy sa vtáky chránia pred chladom hustým perím a hrubou podkožnou vrstvou tuku, napriek tomu však celoročne žije v tamojších podmienkach iba niekoľko druhov. Najodolnejšie druhy cicavcov, medzi ktoré patria napríklad pižmoň severský, medveď biely či líška polárna, žijú v Arktíde po celý rok. Niektoré cicavce sa zahrabávajú pod sneh, kde je teplejšie a nefúka vietor, ktorý inak tiež odoberá veľa tepla. Niektoré druhy, napríklad tulene krúžkované, dokážu v zime prežiť dokonca aj pod ľadom. Pravda, z času na čas sa musia vynoriť, aby sa nadýchli. Preto si robia do ľadu dýchacie otvory, ktoré udržiavajú obnažené zubami.
Antarktickú oblasť tvorí svetadiel
Antarktída a priľahlé južné časti Atlantického, Indického a Tichého oceána. Antarktída je veľká približne ako Európa a USA dohromady. Pokrýva ju vrstva ľadu, ktorá miestami dosahuje hrúbku až 4,8 km. Životné podmienky sú v antarktickej oblasti sú ešte drsnejšie ako v Arktíde. V zime klesá teplota až na -87 oC, v lete dosahuje zväčša -25 až -35 oC.
Zrážky sú bohatšie ako v Arktíde, pričom ich ročný úhrn dosahuje 300 až 350 mm, v zóne cyklón až 800 mm, sú však prakticky výlučne vo forme snehu, iba nad oceánom môže byť aj dážď. Iba dve percentá povrchu Antarktídy sú bez ľadovej pokrývky, ani na tejto obnaženej súši však nie je pôda. Z rastlín prevládajú na súši lišajníky a machorasty, pričom jedinými stálymi živočíchmi Antarktídy sú určité druhy drobného hmyzu. Antarktída plní úlohu "chladničky", ktorá je pre zachovanie klimatickej rovnováhy nevyhnutná. Bez antarktického ľadu by sa život na rovníku premenil na peklo!
Polárne oblasti sa nachádzajú na južnom a severnom póle. Polárne oblasti pokrýva sneh a ľad, takže je tam veľmi chladno. Teploty tu môžu dosiahnuť až - 70°C. Pri takýchto teplotách človek prežije veľmi ťažko. Na Zemi práve prebieha globálne otepľovanie, takže ľadovce sa roztápajú. Za veľa rokov by sa mohli úplne roztopiť a potom by sa mohli polárne oblasti obývať.
Polárne oblasti - oblasť severného a južného pólu neoplýva prílišnou rozmanitosťou druhov, ale druhy, žijúce v týchto extrémnych podmienkach, sa inde nenachádzajú. V oceánoch plávajú obrovské množstvá niekoľkých druhov rýb, odolných voči mrazu, v ovzduší lietajú tisícky vtákov. Po dlhé obdobia neboli rušené žiadnym zásahom človeka, pretože sú tieto oblasti osídlené veľmi málo.
Polárne oblasti sú oblasti Zeme v okolí pólov. Na severe je to severný polárny kruh, na juhu južný polárny kruh. Polárne oblasti sú osídlené prevažne vodnými oceánskymi organizmami, prípadne na pobreží žijúcimi živočíchmi - ľadový medveď, vodné druhy vtáctva - alky, berenikle, tučniaky, v oceánoch žije niekoľko druhov chladu odolných rýb a veľrýb. Polárne oblasti sú charakteristické síce malou rozmanitosťou organizmov, ale veľkou početnosťou zástupcov jednotlivých druhov, ktoré okrem polárnych oblastí väčšinou už inde nenájdeme.
Severný polárny kruh je myslený kruh, ktorý pretína všetky najjužnějšie miesta na severnej pologuli. Slnko za letného slnovratu nezapadne za obzor, a Slnko za zimného slnovratu nevyjde nad obzor.
