Koža bola v takom dobrom stave, že si spočiatku myslel, že ide o kožu zo živého zvieraťa. Ukázalo sa však, patrila mylodonovi, vyhynutému druhu leňochoda velkému ako slon, s obrovskými labami a dlhým jazykom.

Rossov pobrežný ľad
Rossov pobrežný ľad je obrovská trojuholníková kryha, ktorá takmer zapĺňa zátoku na antarktickom pobreží. Je okolo 800 kilometrov široký, zasahuje asi 970 kilometrovdo vnútrozemia, a je tada največším plávajúcim kusom ľadu , ktorý je veľký asi ako Francúzko Túto kryhu objavil v roku 1840 britský kapikán Sir James Clark Ross na expedícii, ktorej cielom bolo nájsť južný magnetický pól. Zvolili si cestu cez lad a vyšli na otvorenú vodu, kde narazili na zvislý ladový útes vystupujúci 50-60 metrov nad morskou hladinou, cez ktorý sa nedalo prejsť. Niektoré časti pobrežiasú súvislým pásmom útesov. Inde sú zátoky a mysy. Hrúbka ľadu sa kolíše medzi 185 a 762 metrov. Ľad ako vlne uviazaná plťje vytláčaný do mora rýchlostou1,5 až 3 metre denne, čiastočne pôsobením ľadovcovposúvajúcich sa zo zeme. Kusy z neho sa odlamujú a plávajú preč ako ľadové kryhy.

Zaujímavosť:Rossov pobrežný lad bol v roku 1911 miestom štátu Nórskej aj britskej expedície, keď sa pretekali, ktorá z ních dorazí skôr na južný pól. Skupina RoaldaAmundsena vyrážala z veľrybej zátoky, zatial, čo Róbert Falcon Scott štartoval z Rossovho ostrova, kde sa pobrežný ľad napája na pevninu, a toto miesto je takmer 100 kilometrov ďalej od pólu. Amundsen dosiahol južný pól o mesiac skôr ako Scott.