Pôda

Pôda je trojrozmerný prírodný útvar na Zemi, ktorý sa vyskytuje na pevninách a predstavuje povrchové vrstvy o hrúbke 0,2-3,0 m. Priestor ktorý pôda vyplňuje sa volá pedosféra. Pôda vznikla pôsobením pôdotvorných činiteľov: vody, vzduchu , organizmov a slnka na horniny. Zmena pôdy v dôsledku zmeny charakteru pôsobenia na pôdotvorných činiteľov, pričom túto zmenu môžu vyvolať nielen prirodzené procesy, ale aj zásah človeka sa nazýva metamorfóza. Podľa zrnitostného zloženia sa rozlišujú na pôdne druhy a podľa spôsobu vzniku a vlastností jednotlivých vrstiev pôdy sa určujú na pôdne typy

PÔDNE DRUHY

Podľa zrnitostného zloženia rozlišujeme pôdne druhy:

Piesočnaté pôdy (ľahké) – obsahujú veľa zŕn piesku, vznikli najmä v Záhorskej a Východoslovenskej nížine na naviatych pieskoch a riečnych náplavoch. Majú medzi zrnami piesku veľa vzduchu a ľahko vysychajú. Ľahko prepúšťajú vodu a odplavujú živiny do hlbších vrstiev a sú málo úrodné.

Hlinité pôdy (stredne ťažké) – obsahujú veľa prachových častíc. Vyvinuli sa predovšetkým na sprašiach Podunajskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny a Východoslovenskej nížiny. Vyskytujú sa a na sopečných horninách. Sú to najlepšie poľnohospodárske pôdy.

Ílovité pôdy (ťažké) – sa nachádzajú na ílovitých horninách, ktoré vznikli usadzovaním jemného bahna na dne morí a jazier v minulosti. Vyskytujú sa v podhorských častiach nížin a v kotlinách. Za sucha tvrdnú a pukajú, nasiaknuté vodou sú mazľavé. Ťažko sa obrábajú a sú menej úrodné.

Skeletnaté pôdy- nachádzajú sa v horských oblastiach, obsahujú mnoho kameňa, ktoré vznikli zvetraním materskej horniny. Zlé sa obrábajú a väč-šinou ich pokrývajú lesy.

PÔDNE TYPY

Pôdotvorné činitele, na základe ktorých vznikajú pôdy , sa od miesta k miestu menia a s nimi sa menia aj vlastnosti pôdy. V podobných podmienkach vznikajú podobné pôdy, ktoré sa nazývajú pôdne typy. Výskyt pôdnych typov je na Slovensku podmienený najmä polohou v nadmorskej výške.

Nivné pôdy- vznikli na nivách riek, sú ovplyvňované podzemnou i záplavovou vodou

Lužné pôdy- sú ďalej od koryta majú viac humusu, sú úrodné

Černozeme, hnedozeme – nachádzajú sa na sprašových pahorkatinách.

Spolu s lužnými pôdami sú to naše najúrodnejšie pôdy

Hnedé lesné pôdy- pokrývajú prevažne svahy pohorí najmä pod listnatými lesmi

Podzoly- ležia na miestach s vyššou nadmorskou výškou a s vyšším množstvom zrážok, pod ihličnatými lesmi a kosodrevinou

Rendzina - pôdny typ ktorý vznikol v častiach pohorí, ktoré sú budované vápencami

ZLOŽENIE PÔDY

Pôdu môžeme rozdeliť na: tvrdé čiastky, pôdna voda, vzduch, živá fáza (časť) pôdy

Tvrdé čiastky skladajú sa z minerálnych a organických látok


Minerálna časť pôdy: Základná časť väčšiny pôdy má minerálny základ. Vzniká rozpadom a zvetrávaním rôznych hornín a minerálov. Nachádzajú sa v nej hlavne: kremeň, kysličníky železa, alumínia, kysličníka uhličitého, sadry a iných.

Mechanické zloženie pôdy: Čiastky v pôde sú rozličnej veľkosti. Kamene ostatky hornín a minerálov veľkosti orecha, jablka alebo ešte väčšie. V pôde mnoho malých častíc ktoré vidno aj voľným okom. Sú čiastočky, ktoré vidno iba drobnohľadom pri zväčšení tisíc aj viacej ráz, ale konečné sú čiastočky, ktoré nevidno ani drobnohľadom

Pôdny humus: Vznik pôd na Zemi sa začal vtedy, keď sa na nej zjavili živé organizmy vďaka ktorým sa tvorí humus. Humus vplýva na všetky vlastnosti pôdy. V rôznych pôdach je rozličné množstvo humusu. Humus vzniká zo zvyškov rastlín, živočíchov a mikroorganizmov po ich dokonalom rozklade, niekedy aj po novom zlúčení jednotlivých čiastok, ktoré vznikli pri rozklade rastlinných a živočíšnych organizmov. Čiastky humusu sa vytvárajú i z rozličných výlučkov živočíchov, rastlín a mikroorganizmov v procese ich životnej činnosti. Význam humusu je v tom, že s množstvom humusu rastie úrodnosť pôdy a vytvára lepšiu štruktúru (hrudkovitosť) pôdy

Pôdna voda: Každá pôda obsahuje väčšie alebo menšie množstvo vlahy, uchováva sa v pôdnych póroch. Voda sa dostáva do pôdy dažďami, snehom, ľadovcom, rosou, závlahami a z hlbokých vrstiev zeme (vzlínaním). Voda v pôde nikdy neostáva čistá. Rozpúšťajú sa v nej rôzne horniny i pôdny vzduch a s rôznymi mikroorganizmami ju nazývame pôdmim roztokom.

Pôdny vzduch: Vzduch sa nachádza v pôdnych póroch, čím viac vzduchu, tým menej vody. Tento vzduch sa veľmi líši od atmosferického, je veľmi bohatý na kysličník uhličitý. V pôde sa vytvára pri rozklade organických zvyškov, pri dýchaní mikroorganizmami, živočíchov a koreňmi rastlín.

Živá fáza pôdy: Pôda je veľmi husto obsadená mikroorganizmami. V jednom grame pôdy ich napočítame desiatky miliónov. Mnoho mikroorganizmov sa nachádza pri korienkoch rastlín kde sa živia odumierajúcimi koreňmi a koreňovými výlučkami. VLASTNOSTI PÔDY

Rastliny pri svojom vývoji potrebujú živné látky, vodu vzduch a teplo.

Pôda ktorá je schopná uspokojiť tieto požiadavky rastlín bude úrodnou pôdou.
Hlavnou a základnou vlastnosťou pôdy je – úrodnosť.
Ďalšie vlastnosti:
Vyživovacia schopnosť pôdy
Absorpčná schopnosť pôdy
Pôdna reakcia
Priepustnosť (pórovitosť) pôdy
Priepustnosť pôdy pre vodu
Prenikanie vody v štruktúrnej pôde
Schopnosť pôdy zadržiavať vodu a vodná kapacita pôdy
Zužitkovateľnosť vody v pôde
Pôdny vzduch
Pôdna teplota


PÔDNE DRUHY A PÔDNE TYPY NA SLOVENSKU

ZÁPADNÉ SLOVENSKO

V Podunajskej nížine z pôdnych druhov prevládajú ílovito- hlinité pôdy, ktoré na riečnych nánosoch Dunaja, Malého Dunaja, Váhu, Nitry, Žitavy a Hronu tvoria široké pruhy. Piesočnaté pôdy zaberajú veľké plochy v Záhorskej nížine. V menšej miere sa vyskytujú tiež v Podunajskej nížine, kde je veľa malých aj väčších lokalít piesočnatých pôd, niekde so zmesou štrkov ( západná časť Žitného ostrova). V podhorských oblastiach prevládajú pôdy piesočnato hlinité. Z pôdnych typov prevláda v tejto oblasti černozem. Väčšinou sú to stredne ťažké pôdy s veľmi dobrým vzdušným a vodným režimom a štruktúrou. Hlavne na sprašových pahorkatinách (Trnavskej, Nitrianskej, Žitavskej, Hronskej a Ipeľskej) vytvárajú plošne najväčšiu oblasť černozemných pôd na Slovensku.
Nivné a lužné pôdy, po černozemi najrozšírenejšie, pokrývajú širokú oblasť v Podunajskej nížine. Rašelinové pôdy sa vyskytujú na niekoľkých menších lokalitách medzi Sencom a Sereďou, a zvlášť na Žitnom ostrove, kde vyplňujú mŕtve ramená Dunaja.
Podzolové pôdy sú v malom množstve v Záhorskej nížine. Lesné hnedé pôdy a kamenité pôdy sú v najvyšších oblastiach Malých Karpát, Tríbča a Považského Inovca.

STREDNÉ SLOVENSKO

Z pôdnych druhov sú tu pôdy hlinité a ílovito-hlinité na druhohorných útvaroch Strážovských vrchov a na sedimentoch v Lučeneckej a Rimavskej kotline. Hlinitopiesočné pôdy sa nachádzajú na zvetralinách treťohorných sopečných hornín Slovenského stredohoria. Pôdy piesočno-hlinité tvoria menšie ostrovy v Žiarskej a Zvolenskej kotline a na Krupskej planine. Skeletové pôdy sú vo vyšších polohách Nízkych Tatier a Slovenského Rudohoria.
Najrozšírenejším pôdnym typom tejto oblasti sú hnedé lesné pôdy. Do 700 m n. m. sú hnedé pôdy nasýtené, nad 1 000 m n. m. sú hnedé pôdy podzolové. V kotlinách Hornej Nitry, Ždiarskej, Zvolenskej, Liptovskej, Žilinskej, a Turčianskej veľké plochy zaberajú hnedé lesné pôdy. Na zvetralinách karbonátových hornín vo Veľkej Fatre, Chočských a Strážovských vrchoch sú rozšírené redziny.
Na sprašových hlinách v Ipeľskej a Rimavskej kotline tvorí menšie ostrovy hnedozem, v Rimavskej kotline sa nachádzajú černozeme. Pozdĺž hlavných tokov (Váh, Hron, Slaná, Ipeľ) sa rozprestierajú nivné pôdy. Vo vyšších polohách vystupujú ostrovy humusovo-železitých podzolov.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO

Vo Východoslovenskej nížine prevládajú z pôdnych druhov ílovito-hlinité pôdy. Sú aj v nižších kotlinách na nivních sedimentoch a sprašových hlinách, v Popradskej a Hornádskej kotline, Spišskej Magure a v Nízkych Beskydách na zvetralinách mäkkých flyšových súvrství.

Veľké plochy zaberajú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine a Slovenskom Krasu na zvetralinách. Prevažne hlinité až ílovito- hlinité pôdy sa vyskytujú na vulkanických zvetralinách v Slanských vrchoch a Vihorlate. Zvlášť veľké plochy piesočnato-hlinitých a hlinito-piesočnatých pôd vznikli na zvetralinách kryštalických bridlíc v Slovenskom Rudohorí a na pieskovcových zvetralinách Spišskej Magury, Levočských vrchov, Čergova, a Nízkych Beskýd.
Piesčité pôdy sa vyskytujú v južnej časti Východoslovenskej nížiny. Vo Vysokých Tatrách sú skeletové pôdy kamenité s plochami kamenných morí a sutín.
Z pôdnych typov sú neveľké areály vylúhovaných černozemí okolo Trebišova a Malčíc vo Východoslovenskej nížine a v južnej časti Košickej kotliny. Veľkú plochu Košickej kotliny a juhozápadnú časť Východoslovenskej nížiny zaberajú hnedozeme. V popradskej a Hornádskej kotline sú rozšírené hnedé pôdy. Tie sa vyskytujú tiež na rozsiahlych plochách v pohoriach východného Slovenska. Nivné pôdy zaberajú väčšinu Východoslovenskej nížiny a tvoria súvislé pruhy v kotlinách pozdĺž Popradu, Hornádu a Bodvy. Menšie ostrovy lužných pôd sú vo Východoslovenskej nížine.
Redzimy sa vyskytujú v Belanských Tatrách, Slovenskom raji, Muránskej planine, Slovenskom krase a Humenských vrchoch. Podzoly a alpínske surové pôdy sú vo vysokých polohách Tatier. Ostrovčeky slaných pôd sa vyskytujú v teplej a južnej časti Východoslovenskej nížiny.
Pôdy Východoslovenskej nížiny a Košickej kotliny sú postihnuté vodnou a veternou eróziou. Pahorkatiny stredných a vyšších kotlín a horské oblasti, hlavne pohorie Karpát sú zasiahnuté stredne silnou vodnou eróziou.