Úvod

Levoča, centrum Spiša, v ktorom po stáročia vytvárali citlivé ľudské ruky kamennú i drevenú nádheru, vkladajúc do nej svoj um, srdce a cit. Je zhmotnená v nespočetnom množstve umeleckohistorických pamiatok z obdobia gotiky a re-nesancie. Ich kvalita a bohatstvo kladie Levoču na čelné miesto medzi európsky-mi mestami. Scenériu mesta a jeho neopakovateľnú atmosféru vyhľadávajú nielen vnímaví návštevníci, turisti, ale aj umelci, fotografi a filmári. Natáčali tu napr. film Čierne mesto, ktorý sa mne veľmi páčil. Levoča sa rozprestiera vo výške 571 m nad morom, na južnom úpätí Levočských vrchov, obklopená vencom hôr, z ktorých najznámejšia je pútnická Mariánska hora. Umelecké a duchovné skvosty, pre ktoré bola vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu, a tiež prírodné bohatstvo nájdeme nielen v mes-te, ale aj v jeho okolí. Či sa vydáme východným smerom, kde leží prekrásna Spišská kapitula, známy Spišský hrad a ďalšie historické a prírodné vzácnosti, južným smerom do Národného parku Slovenský raj, či na západ do našich veľhôr Vysokých Tatier.
Je to až neuveriteľné, že v srdci Európy, v kraji nazývanom Spiš, sa zachovalo toľko umeleckých pamiatok a príroda nevídanej krásy, kde si každý návštevník nájde niečo srdcu blízke.











História mesta

Bolo dokázané, že mesto a jeho okolie bolo osídlené už v mladšej dobe kamennej. Stará Levoča ležala po ľavej strane cesty, ktorá vedie z Levoče do Spišskej Novej Vsi, kde archeológovia vykopali základy románskeho kostola úctyhodných rozmerov: jeho dĺžka je 23,5 m, šírka lode je 12 m a apsida má niečo vyše 8 m. Bol to kostol sv. Mikuláša z prelomu 11. a 12. storočia. Ďalšia veľká osada, či mestečko sa nachádzala pri dnešnej Košickej bráne spolu s rotundovitým kostolom z 11. storočia. Keď v 12. storočí a tiež po pustošivých nájazdoch Tatárov v roku 1241 prišli do Levoče nemeckí kolonialisti, našli tu pôvodné osady - mestečká, ktoré sa spolu s ich novými sídlami stali základom dnešného mesta.
Najstaršiu listinu, v ktorej sa po prvý raz stretávame s Levočou, vydal uhorský kráľ Belo IV. v roku 1249 a spísomnil v nej právny akt darovania pozemkov spišskému prepoštovi. Čítame v nej, že "hranica zeme zvanej Jablonov zostupuje k ceste, ktorá vedie do Levoče".