Londýn, hlavné mesto Veľkej Británie, má 7 mil. obyvateľov a rozkladá sa na rieke Temža, na ploche 1.580m2. Typickú tvár mesta dotvárajú slávne pamiatky ako Big Ben, Houses Parlament, Tower Bridge.


Londýn sa nachádza medzi 0°30' západní dĺžky a 0°15´ východní dĺžky a medzi 51°20´a 51°40´severní šírky. Londýn bol priemyselným, obchodným a politickým centrom britského impéria, dnes je stále najväčším britským prístavom, kultúrnym, obchodným a administratívnym strediskom Veľkej Británie. Londýn je husto osídlené veľkomesto, ale nájdeme tu mnoho zelených priestorov, parkov, námestí aj lesov. Tých , ktoré majú väčší rozmer než 20 akrov (asi 8 ha) je takmer 400, z toho kráľovské parky predstavujú plochu viac ako 2400 ha a ostatná zeleň 13000 ha. Rastie tu celá rada stromov a rastlín , najrozšírenejšie sú platany .

História

Územie dnešného Londýna bolo osídlené Keltami už okolo roku 800 pred naším letopočtom. Asi roku 55 p.n.l. sa tu usadili rímske légie G. J. Caesara, neskôr strategicky dôležité mesto pri Temži osídlili vojaci cisára Claudia ( 10 p.n.l. - 54 n.l. ). Vojenský tábor nazývaný Londinium sa skoro začal rozvíjať a vyrástol na nádherný prístav, ktorý sa stal obchodným strediskom. Rimania si však boli vedomí nebezpečia nájazdov barbarských národov , a preto plochu o rozlohe asi 3 km2 opevnili ( dnešné City ). Ale ani to nepomohlo, aby pri jednom z prvých bojových konfliktov s pôvodnými obyvateľmi nebol Londýn dobytý kráľovnou východných oblastí - Boadiceou. Rimania stratené provincie získali však veľmi rýchlo späť a v roku 240 sa Londýn stal hlavným mestom štyroch rímskych provincií , ktoré boli na britských ostrovoch. Cisár Dioklecián rozvoju mesta veľmi pridal , čo sa skoro odrazilo v jeho výstavnosti. Keď Rimania v 5. storočí z ostrova odchádzali, stalo sa mesto sídlom pôvodných obyvateľov.

Trpelo však nájazdami bojovných Dánov a Vikingov. Bezpečnosť oblasti zaistil až anglosaský kráľ Alfréd veliký ( 848-901 ), ktorý nad Dánmi zvíťazil v roku 878 pri Edinburghu; do mesta však prišiel až o 8 rokov neskôr a Londýn sa stal opäť sídelným mestom panovníka. Vybrali si ho za svoju rezidenciu kráľovia Knut a Edward ( 1003-1066 ). Ďalší rozkvet nastal po roku 1066, keď sa v Westminsterskom opátstve ako prvý nechal korunovať Viliam Dobyvateľ ( po víťaznej bitke pri Hastingse ). Udelil mestu radu privilégií a zahájil stavbu svojej rezidencie ( white Tower ). Tá bola v roku 1157 natoľko dokončená, že sa sem mohol kráľovský dvor prisťahovať z Winchesteru.