Od roku 1996 je Trnava krajským mestom, v ktorom žije takmer 70 000 obyvateľov.



Trnava v súčasnosti



Zemepisné súradnice:

Zemepisná šírka 48'23'' východnej zemepisnej šírky

Zemepisná dĺžka 17'36'' východnej zemepisnej dĺžky


Nadmorská výška: 146 m

Najnižší bod 135,10 m

Najvyšší bod 174,50 m

Územná rozloha

k. ú. Trnava 2532 m2

k. ú. Modranka 2393 m2

Trnava 4925 m2


V súčasnosti má Trnava 69 800 obyvateľov. Z toho je 35 933 žien a 33 867 mužov. Hustota zaľudnenia je 976 obyvateľov na km2. Nezamestnanosť
Počet v %
Počet obyvateľov

Január 2001
13,3
9213

Február 2001
13,23
9138



Priemysel v Trnave

Najvýznamnejšie sú strojárske závody TAZ Sipox s výrobou úžitkových automobilov, Sachs (spojky do nákladných vozidiel), ŽOS (kontajnery pre nákladnú dopravu). V Skloplaste sa vyrábajú sklené vlákna. Potravinársky priemysel zastupujú Trnavský cukrovar, Figaro, GIM (výroba sladu), Kabát (spracovanie mäsa) a cukrovinky Trité. Trnava je centrom vzdelávania. Sídli tu Trnavská univerzita, Materiálovo-technologická fakulta STU a Fakulta odborných štúdií STU. Kultúrny život obohacuje Trnavské divadlo. Cestovný ruch sa orientuje na oblasť Malých Karpát (jaskyňa Driny, Dobrá Voda, Ostrý Kameň). V kaštieli v Dolnej Krupej je domov hudobných umelcov a Smolenický zámok slúži Slovenskej akadémii vied. Trnava - najstaršie mesto Slovenska má zachovalé mestské jadro, ktoré bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. V Trnave má sídlo Západoslovenské múzeum.



Známe osobnosti


Anton Bernolák (1762-1813)
jazykovedec a kodifikátor prvého spisovného jazyka Slovákov. V Trnave študoval a neskôr v Trnave pôsobil. Od roku 1792 vedúca osobnosť Slovenského učeného tovarišstva.

Mikuláš Schneider-Trnavský (1881-1958)
hudobný skladateľ. V Trnave sa narodil a tiež tu žil a tvoril. Na požiadanie Spolku sv. Vojtecha v Trnave zostavil Jednotný katolícky spevník, ktorý nemá v rámci strednej Európy obdobu. Zaradil doň 226 vlastných piesní. S jeho menom je spojená Medzinárodná spevácka súťaž, ktorá sa v Trnave uskutočňuje od roku 1972.

Peter Pázmáň (1570-1637)
kardinál, politik. V roku 1635 založil v Trnave Trnavskú univerzitu. Bol mecénom mesta, s jeho menom sa spája výstavba niektorých svetských stavieb v Trnave.




Ján Koniarek (1878-1952)
slovenský sochár, ktorý od roku 1924 žil a tvoril v Trnave. Pre mesto vytvoril Pomník padlých, sochu gen. M. R. Štefánika a pomník Antona Bernoláka.

Ľudovít I. z Anjou (1326-1382)
uhorsko-poľský kráľ, mecén mesta, ktorý sa zaslúžil o jeho rozkvet. V Trnave aj zomrel 10. 9. 1382. Kultúrne pamiatky




Radnica
Dnešná radnica je komplexom prinajmenej troch samostatných architektúr /vlastná radnica, barokový nárožný dom a kaplnka na nádvorí /. Pôvodne stredoveká stavba. Rok 1791 znamenal začiatok klasicistickej prestavby.