V ovzduší vznikajú rôzne deje, ktoré sa menia od miesta k miestu. Mení sa teplota vzduchu, vlhkosť i rýchlosť jeho prúdenia. Aj voda v ovzduší sa mení. Raz ju vidíme ako oblaky, inokedy ako dážd, sneženie alebo hmlu. Všetky zmeny ovzdušia - čiže jeho okamžitý stav - nazývame počasie.

K charakteristikám počasia patrí teplota vzduchu. Meria sa na meteorologických staniciach. Mení sa nielen počas roka, ale aj v priebehu dňa a noci. Najvyššia teplota je napoludnie, keď je slnko najvyššie. Potom postupne klesá. Najnižšia je v noci.

Miesta s najvyššou teplotou na svete sa nachádzajú v tropickom pásme. Smerom od rovníka k pólom teplota vzduchu klesá. Znižuje sa aj s rastúcou nadmorskou výškou. U nás na každých 100 m výšky klesá o polovicu stupňa. Preto sa sneh udrží na najvyšších vrcholoch pohorí niekedy až do leta.

Dážď, sneh, aj krupobitie a rosu označujeme spoločne ako zrážky. Je to vlastne voda, ktorá sa v týchto podobách dostáva z ovzdušia na zemský povrch. Množstvo zrážok sa zaznamenáva na meteorologických staniciach. Meria sa tam množstvo vody (v mm), ktoré naprší. Pravidelene sa potom udáva, koľko zrážok spadlo za deň, mesiac a rok. Mesačné zrážky dostaneme sčítaním zrážok za všetky dni mesiaca, ročné zrážky sčítaním zrážok za všetky dni roka.

Zrážky sú na Zemi rozdelené veľmi nerovnomerne. Najviac zrážok na svete spadne v Čerápundží v Indii, až 12 000 mm za rok. Najsuchšie oblasti sveta sú púšte. V nich spadne za rok len niekoľko desiatok milimetrov zrážok.