Veľkú časť povrchu Zeme pokrýva voda - svetový oceán. Z neho vystupujú jednotlivé kontinenty a ostrovy. Medzi výbežkami pevnín, polostrovmi a medzi ostrovmi sa rozkladajú moria. Moria sú teda okrajové časti svetového oceánu.
Na Zemi sú štyri oceány, a to Tichý, Atlantický, Indický a Severný ľadový oceán. Časti morí a oceánov, ktoré zasahujú do pevniny, sa nazývajú zálivy. Medzi ostrovmi alebo pevninou sú moria a oceány na niektorých miestach prepojené prielivmi. Tie prepojenia, ktoré vybudoval človek, sa nazývaju prieplavy. Využívajú sa na plavbu lodí.
Vodná hladina je málokedy v pokoji. Pravidelne sa na nej strieda príliv a odliv a čerí ju takmer neustále vlnenie. Pohyby morskej vody sústavne menia pobrežia pevnín. Vlny, ktoré spôsobuje vietor, neprestajne narážajú na pobrežie, a tak vzniká príboj. Ten rozdrobuje skaly na menšie kamienky. Takto sa postupne premieňajú kamenité pláže na piesočnaté.
V oceánoch a moriach vznikajú v dôsledku rôznych teplôt, vody a pravidelných vetrov mohutné prúdy vody. Mnohé sú oveľa väčšie ako najväčšie rieky. Napríklad v Atlantickom oceaáe je to teplý Golfský prúd. Ovplyvňujú podnebie okolitých pevnín. Námorníci ich už od dávna využívali pri plavbe.
Dno svetového oceána nie je jednotvárne. Pri brehu sa rozprestiera pevninový prah (šelf). More je tam plytké. Za ním naslednuje pevninový svah, ktorý sa zvažuje do oceánskych paniev. Z nich miestami vystupujú stredooceánske chrbty (pohoria) a pretínajú ich hlbokomorské priekopy. Najhlbsie miesto v oceánoch je 11 034 m pod hladinou Tichého oceánu.
Rastlinstvo a živočíšstvo oceánov a morí je pestré. Na hladine sa vznaša planktón - drobné rastliny a živočíchy. Sú potravou pre rôzne druhy rýb.
