Ľad pokrýva jednu desatinu povrchu našej Zeme. Všade, kde je studené podnebie a po celý rok mrzne, hromadí sa ľad a sneh. Vždy nová snehová vrstva stláča vrsty pod sebou, a tie sa postupne menia na ľad. Takto vznikajú ľadovce. Nachádzajú sa na pevnine pri póloch za polárnymi kružnicami a v pohoriach. Ľadovce preto možno rozdeliť na pevninové a horské.

Pevninové ľadovce sú v Grónsku a Antarktíde. Na niektorých miestach majú hrúbku až 3 km. Pohybujú sa, kĺžu. Spôsobujú to nové vrstvy ľadovca, ktoré vytláčajú do bokov staršie spodné vrstvy. Tie pritom berú so sebou kamene a balvany.

Pevninové ľadovce boli v minulosti, v dobe ľadovej, oveľa rozlahlejšie. Keď sa podnebie na Zemi oteplilo, roztopili sa. Zanechali po sebe valy z úlomkov skál a hliny, ktoré nazývame morény, a veľké balvany. Podľa nich vieme, pokiaľ ľadovce siahali. Na severe sa takmer dotýkali Slovenska.

Horské ľadovce sa tvoria v pohoriach, kde v priebehu roka nevystúpia teploty nad bod mrazu, čiže nad snežnou čiarou. Je to hranica, nad ktorou sa sneh neroztopí. Snežná čiara na rovníku je vo výške 4 500 m.n.m. Smerom k pólom sa jej výška znižuje. Za polárnym kruhom je už vo výške hladiny mora.

Nad snežnou čiarou ľadovec narastá. Jeho vrchné časti sa stále dopĺňajú novým snehom. Postupne sa okraje ľadovca kĺžu do údolia v podobe ľadovej rieky. Pomalým pohybom a svojou hmotnosťou obrusujú úbočia dolín, drvia pod sebou horniny a rozdrvené ich presúvajú. V nižších nadmorských výškach, pod snežnou čiarou, sa ľadovec pomaly topí. Po roztopenom ľadovci zostanú v krajine morény a v priehlbinách jazerá, ktoré sa nazývajú plesá. Ľadovcom vyhĺbená dolina má v priereze tvar písmena U.

V súčasnosti sa podnebie Zeme otepľuje, preto sa ľadovce zmenšujú, topia. Keby sa úplne roztopili, hladina oceanov by stúpla a zatopila nízko položené pobrežia pevnín.