Úvod:

Kréta je ostrov v Egejskom mori. More na severe Kréty sa označuje aj ako Krétske more. Kréta je najväčším gréckym ostrovom. Na Kréte žije asi 750.000 obyvateľov. Hlavným mestom je Iraklion (Heraklion).

Poloha a krajina:

Kréta sa rozprestiera medzi Európou, Áziou a Afrikou, medzi 34. a 35. stupňom severnej šírky. Jej satelitný ostrovček Gavdos je najjužnejším bodom Európy. Ostrov meria na dĺžku 275km, na šírku kolísa medzi 12km pri Ierapetre a 62km pri Heraklione. Krajine dominujú hory. Zo západu k východu sa zdvíhajú Lefka Ori - Biele hory a to až do výšky 2452 m. V strede ostrova leží pohorie Ida, ktorého najvyšší štít je o 4m vyšší ako Biele hory. Na východe sa rozprestierajú pohoria Dikti a Sitia. K zvláštnostiam krajiny patrí viac ako 3000 krasových jaskýň, z ktorých mnohé sú zasvätené, z hľadiska Kréťanov, významnemu bohovi, či svätcovi.

Na Kréte sú pomerne časté zemetrasenia nižšších stupňov Richterovej stupnice, čomu je aj prispôsobená nízka zástavba. Vplyvom pôsobenia pohybu litosferických dosiek sa Kréta na západe každoročne vynára z mora o niekoľko mm - cm a naopak na východe sa zasa ponára.

Podnebie:

Kréta je veľmi teplý ostrov, ktorý je vhodný k návšteve po celý rok. Prvé charterové lietadlá so zmrznutými severanmi pristávajú na Kréte už koncom marca. V období od konca mája až do začiatku októbra je na Kréte teplo s nízkym, resp. počas mesiacov jún-september, takmer žiadnym množstvom zrážok. Najvýhodnejšie obdobie na návštevu Kréty je v mesiaci jún a september - je teplo a slnečno, ale zároveň menej ľudí a nižšie ceny nakoľko nie je hlavná sezóna. Kým výhodou septembra je fakt, že more sa vyhrievalo celé leto, v júni je Kréta zelená, nespálená prudkým slnkom, dni sú dlhšie a i more je dostatočne teplé.

Rozloha:

Kréta je najväčší grécky ostrov. Svojou rozlohou 8.200 štvorcových kilometrov sa zaradila na piate miesto medzi ostrovmi v Stredozemnom mori. Kréta je rozľahlý podlhovastý ostrov. Jej šírka je síce v najužšom mieste len 12 kilometrov a v najširšom 62 kilometrov, ale jej dĺžka je až 254 kilometrov. Členitosť Kréty je daná horskými masívmi, ktoré Krétu delia na niekoľko častí. Mnoho turistov ani netuší, že najvyšší vrch Kréty je vysoký 2.456 metrov. Na západnej strane ostrova leží pohorie Lefká Ori, ktoré dostalo názov možno aj podľa snehu, ktorý zakrýva vrcholky snehom niekedy až do júna. Z pohľadu turistov je Kréta na severe plochá a preto príjemná hlavne v letoviskách. Pláže sú široké a vhodné hlavne pre rodiny s deťmi.

Medzi najznámejšie dovolenkové strediská ostrova Kréta patria: Chania, Heraklion, Amoudara, Stalis, Agia Marina, Platanias, Gouves, Malia, Stalis, Chersonissos, Bali a Mátala.

Stručné dejiny Kréty

Kréta bola v 3. a 2. storočí p.n.l. jedno z centier egejskej kultúry. Po polovici 3. st. p.n.l. bol ustanovený spolok krétskych miest. V 1. st. p.n.l. bola Kréta spolu s Kylikiou základňou námorných lupičov vo východnom Stredomorí. V roku 67 p.n.l. Krétu ovládli Rimania. V období 395 až 823 a 961 až 1204 bola na Kréte nadvláda Byzancie. V rokoch 823 až 961 bola Kréta obsadená Arabmi, ktorí nastolili veľkú porobu. V r. 1204 sa však Kréta opäť dostáva pod nadvládu, tentokrát Benátskej republiky. Obdobie odboja ale aj umeleckého obohatenia sa končí v r. 1669 kedy Krétu dobyli Turci. Turecké panstvo trvá neuveriteľne dlho aj napriek protestu domorodého obyvateľstva. Od roku 1897 mala Kréta autonómiu v rámci Osmanskej ríše. V roku 1913 bola Kréta pripojená ku Grécku

Heraklión:

Heraklión, ktorý sa tiež nazýva aj Iraklio, je najväčšie mesto ostrova Kréta. Heraklión leží na severnom pobreží tohto gréckeho ostrova neďaleko najväčšieho paláca starovekej Kréty -Knososu. Pri meste je aj letisko a námorný prístav s pravidelným lodným spojením s gréckou pevninou a ostatnými ostrovmi. Historicky je mesto omnoho mladšie ako Knóssos (vzniklo až za Dórov), aj keď sa na jeho území nachádzal jeho prístav. Vládu nad mestom postupne získali Arabi (9.st.), Benátky (13.st.) a Turci (17.st). V meste je veľa historických pamiatok, veľké percento z nich pochádza z benátskej doby. Sú to hlavne dobre zachovalé hradby chrániace staré mesto a pevnosť Koules chrániaca starý prístav. Zo strechy tejto pevnosti je pekný výhľad na východnú časť hradieb s benátskym arzenálom.