Poľsko

Rozloha: 312 681 km2
Počet obyvateľov: 39 mil. obyvateľov
Hl. mesto: - Varšava - 1 645 tis. obyv.
- sídlo prezidenta, poľského snemu a senátu, ministerstiev a Najvyššieho súdu
Poľským štátnym znakom je biely orol s hlavou obrátenou vpravo, so zlatým zobákom a drápami, v červenom, obdĺžnikovom poli, dole v prostriedku predĺžený.
Najvyšší vrch: Rysy ( Tatry ) 2499m
Najnižší bod: pri Gdaňskej zátoke - 10m
Úradný jazyk: Poľstina
Mena: 1 zloty = 100 grošov


1.1.Poloha

Poľsko sa nachádza vo východnej časti strednej Európy. Je rozmiestnené na južnom Pobreží Baltského mora. Na západe hraničí s Nemeckom, na juhu s Českou republikou a Slovenskom, jeho východnými susedmi je Bielorusko a Ukrajina. Na severovýchode susedí s Litvou a Ruskom.


1.2. Prírodné podmienky

Väčšinu Poľska tvorí monotónna krajina nížin, pahorkatín a plošín, ktoré sa rozkladajú na Stredoeurópskej pevninským ľadovcom vymodelovanej nížine obmedzenou iba sústavou izolovaných pohorí a dlhých horských pásiem na juhu.

1.2.a. Povrch

Ak by sme Poľsko zobrali od severu k juhu, tak by sme ho mohli rozdeliť na tieto geografické pásma:

1. Pobaltská nížina, ktorá lemuje pobrežie. Nachádzajú sa tu Lagúnové jazerá, duny a piesčité kosy ( Helská a Viselská ).

2. Južne od pobrežia Baltského mora sa rozprestiera Pomoranská jazerná plošina, ktorej vrchy siahajú až ku Gdaňsku.

3. Na severovýchode leží rozsiahlejšia Mazurská jazerná plošina na ktorej sa nachádza najväčšie Poľské jazero Sniardwy ktoré má rozlohu 114 km2.Všetky jazerá sú ľadovcového pôvodu a morénové pahorky medzi nimi sú vysoké maximálne 300m. Viac na juhu sa západnovýchodným smerom tiahnu široké miestami bažinaté údolia, ktoré sú súčasťou. Velkopoľské a Sliezske na západe a juhovýchode a Mazovskej na východe. Sú pokryté úrodnými sprašovými pôdami.

1.2.b. Podnebie

Klíma Poľska je na prechode medzi miernym zaoceánskym na západe a kontinentálnym na východe krajiny. Na severozápade sa uplatňuje zmierňujúci vplyv mora, čo spolu zo západnými vetrami znamená, že letá sú chladnejšie a zimy miernejšie a daždivejšie. Na juhu a na východe je vnútrozemské podnebie s teplými a daždivými letami a mrazivými suchými zimami. Väčšina území má vyrovnané zrážky 500 – 700 mm, smerom na juh počet zrážok vzrastá a v Tatrách presahuje 1500 mm. V horách sneží od septembra a sneh tam vydrží až do mája.

1.2.c. Rastlinstvo a živočíšstvo

Väčšina území Poľska sa dnes využíva poľnohospodársky, z pôvodného zalesnenia však zatiaľ zostala zachovaná značná rozloha.
Prevládajú smrekové a borovicové lesy, ktoré si zachovali pôvodný pralesný ráz na hranici s Bieloruskom, kde vznikol Belovezký národný park. Na tomto chránenom území žijú okrem losov a bobrov aj posledné európske zubry. V Karpatách sa vzácne vyskytuje medveď a vlk.
2 Dejiny a spoločnosť

Poľské dejiny sú veľmi dlhé a komplikované napriek tomu, že súčasná Poľská republika vznikla až po 2. Svetovej vojne. Poľsko bolo prvým európskym štátom, ktorý sa v roku 1989 oslobodil spod vlády komunizmu.


2.1. Dejiny

Poľsko bolo založené v roku 966, keď Mešek I. ( 930 – 992 ) knieža Polanov prijal kresťanstvo. Za vlády Boleslava Chrabrého ( 967 – 1025 ) dosiahol Poľský štát veľký rozmach. Neskôr bol oslabený feudálnymi spormi, nájazdmi Tatárov a výbojmi nemeckých rytierov. V roku 1386 sa Jagiello ( 1351 – 1434 ) Litovské veľkoknieža oženil s Jadwigou ( 1373 – 1399 ) poľskou kráľovnou a tým založil novú jagollonskú dynastiu. Roku 1466 si Jagelonci podrobili teutónskych rytierov, nemeckých vládcov Pruska, týmto sa Poľsku otvoril prístup k Baltskému moru. V polovici 17. storočia sa začal politický úpadok Poľska. Za 20 rokov vlády Jána II Kazimíra Vasy ( 1609 – 1672 ) bolo Poľsko dočasne okupované Švédskom a stratilo východ krajiny v prospech Ruska. Na sklonku 18. storočia bola oblasť na juhovýchode obsadená Turkami. Cez 1. svetovú vojnu bolo poľské územie napadnuté Rakúskom a Nemeckom. Po ruskej revolúcii v roku 1917 novozvolená boľševická strana uznala právo Poľska na nezávislosť a tak po skončení vojny v roku 1918 bola založená druhá Poľská republika.

V roku 1926 prvý poľský prezident Jozef Pilosudsky ( 1867 – 1935 ) urobil prevrat a nastolil takzvaný sanačný režim. V roku 1939 bolo Poľsko napadnuté nacistickým Nemeckom a rozdelené medzi ZSSR a Nemecko na základe paktu Molotovov – Ribbentrop. Keď Nemecko v roku 1941 zaútočilo na ZSSR tak sa množstvo Poliakov pridalo k sovietskemu vojsku. Poľský odboj bol významný na všetkých frontoch okupovanej zeme, pokus o oslobodenie v rámci Varšavského povstania bol kruto potlačený. Vo vojne Poľsko utrpelo relatívne najväčšie škody a v dôsledku povojnových zmien hraníc stratilo celkom 11 miliónov obyvateľov.

Po vojne sa Poľsko stalo satelitom Sovietskeho Zväzu po tom, ako ústava v roku 1952 ustanovila komunistický režim. Nádej ožila v roku 1978, keď bol za pápeža zvolený poľský kardinál Karol Wojtyla a bol premenovaný na Jána Pavla II. V júni 1989 sa v Poľsku konali prvé aspoň čiastočne slobodné voľby. Tadeusz Mazowiecky sa stal prvým nekomunistickým premiérom v sovietskom bloku. V priamych prezidentských voľbách v roku 1990 sa stal prezidentom Lech Walesa.

2.2. Štátne zriadenie

Hlavou štátu je prezident vybavený rozsiahlymi právomocami volený obyvateľmi na obdobie piatich rokov. Zákonodarným orgánom je podľa ústavy z roku 1989 dvojkomorové Národné zhromaždenie volené na štyri roky. Dolná komora Sejm má 460 poslancov a horná komora Senát má 100 poslancov Výkonnú moc má vláda na čele s ministerským predsedom.

2.3. Obyvateľstvo

Druhá svetová vojna drasticky obmedzila národnostnú rozmanitosť Poľska. Po 1. svetovej vojne tvorili Poliaci 69% populácie Poľska. V dnešnej dobe je to skoro 99%. Bol to výsledok deportácií a vyhladzovania židov, ako aj masového exodu Nemcov a rozsiahlych zmien hraníc. Tesne po vojne žilo v Poľsku na vidieku 2/3 obyvateľstva, v dnešnej dobe je tento pomer opačný. V posledných rokoch bol zaznamenaný veľký pokles pôrodnosti. Aj napriek tomu, že Poliaci boli storočia pod cudzou nadvládou majú bohaté kultúrne dedičstvo, najmä v oblasti literatúry, hudby, filmu a dokonca aj vo vede. K známym a uznávaným osobnostiam patrí astronóm Mikuláš Kopernik, ktorý definoval model heliocentrickej sústavy ( 1473 – 1543 ), skladateľ Fryderik Chopin (1810 – 1849), románopisec Henryk Sienkiewicz a filmový režisér Andrzej Wajda ( 1926)

3. Hospodárstvo

V roku 1989 Poľsko zahájilo zložitý a nutný prechod k trhovému hospodárstvu. Došlo k liberalizácii cien a miezd a boli zrušené štátne dotácie. Vysoká inflácia si vyžiadala tvrdé reštriktívne opatrenia, ktoré viedli k vysokej nezamestnanosti a vo svojich dôsledkoch k víťazstvu ľavicových síl vo voľbách ale aj k obnoveniu hospodárskeho rastu začínajúc rokom 1992.
3.1. poľnohospodárstvo

Skoro polovicu územia Poľska zaberá orná pôda a preto je v poľnohospodárstve zamestnaných 30% všetkých pracujúcich. Hlavnými plodinami sú zemiaky ( 2. miesto v pestovaní na svete ), obilniny a cukrová repa. Nezanedbateľnými plodinami je aj zelenina, chmeľ, repka a ľan. V živočíšnej výrobe prevláda chov ošípaných a dobytka, ktorý sa ale v poslednej dobe začal znižovať. Vysoký je stále počet koní.

3.2. Priemysel

Poľsko má veľké zásoby nerastných surovín.V ťažbe čierneho uhlia zaujíma 4. miesto vo svete (Hornosliezska panva ). Svetovo významná je aj ťažba rúd medi ( Legnica ) a síry na juhovýchode. Ďalej má Poľsko zásoby zinku, olova, striebra, soli a zemný plyn. Väčšinu elektrickej energie vyrábajú tepelné elektrárne na uhlie ( Belchátow v strede Poľska zo svojou kapacitou 4300 MW je najväčšia tepelná elektráreň v Európe ). V priemysle klesá význam hutníctva železa ( Katowice, Kraków ) a farebných kovov, rastie produkcia dopravných prostriedkov ( Varšava, Bielsko – Biala, Tychy ). Najväčšia rafinéria je v Plocku. Veľmi rozsiahla je ťažká chémia a výroba cementu. Tradíciu v Poľsku má textilný a potravinársky priemysel. Najdôležitejšiu priemyselnú základňu predstavuje Katowická Konurbácia v Hornosliezskej panve s troma miliónmi obyvateľov.


3.3 Doprava a spoje

Železnice rozsiahle využívané na prepravu osôb a surovín, sú skoro z polovice elektrifikované. Cestná sieť nie je príliš kvalitná ( iba 240 km starých diaľnic ) a viac ako 1/3 ciest nie je spevnená. Významná je námorná doprava s významnými prístavmi ako Štetín, Gdaňsk a Gdyne. Pravidelné letecké spojenie má viac než 12 miest.


3.4. Zdravotníctvo a školstvo

Zdravotná starostlivosť je na systéme bezplatného poistenia pre všetkých pracujúcich a ich rodiny, vzťahuje sa aj na súkromných poľnohospodárov, dôchodcov, invalidov a študentov. Od 7 do 14 rokov je povinná a bezplatná školská dochádzka. Bezplatné je tiež vzdelávanie na všeobecných a odborných školách, na polytechnikách, a na univerzitách.