V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice. Žobrákov dom:

K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994. Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici. Erb a pečať ako osobitný historický prameň najhodnovernejšie odrážajú v symbolickej skratke stupeň dosiahnutého rozvoja mesta. Stav hospodárskeho, kultúrneho, ale najmä právneho postavenia v nich vystupuje a najkoncentrovanejšom obraze. Najmä v prvopočiatkoch je tento obraz istou sebareflexiou, snahou vyjadriť svoju identitu formou, ktorá je všeobecne poznateľná, jasne odlíšiteľná, ľahko identifikovateľná a pritom vo svojom obsahu má Košice ako prvé mesto v Európe získalo v roku 1369 erbovú listinMiklušova väznica:

Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16.storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17.storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942. V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočia


Opevnenie mesta:
Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh.