Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Egypt
Dátum pridania: | 18.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | tombraider | ||
Jazyk: | Počet slov: | 5 131 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 19.8 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 33m 0s |
Pomalé čítanie: | 49m 30s |
Od pozemkovej reformy G.A.Násira je vlastníctvo pôdy obmedzené na 42 ha. Väčšina usadlostí však hospodári na ploche zriedka väčšej ako je 0,4 ha.
V nílskej delte (v bažinách a lagúnach) žijú kanci, líšky, volavky, hyeny, šakaly a množstvo hlodavcov, škorpiónov a hmyzu.
Nerastné bohatstvo
Hlavným nerastným bohatstvom Egypta je ropa, ktorá sa ťaží na pobreží Červeného mora. Známe sú ložiská na západnom pobreží Suezského zálivu, rafinérie ropy sú v Káhire, Alexandrii, Sueze a v Port Saide. Fosfáty sa ťažia v Kusejre, Safáge a v Silbáíji, mangán v Abú Zeníme na Sinajskom poloostrove. Z mora sa získava kuchynská soľ. Ťaží sa aj železná ruda pri Asuáne, zemný plyn, azbest, síra, olovo, zinok, mangán, vzácne kovy a málo uhlia. Ropa zo Suezského zálivu a Sinajského polostrova pokrýva okolo polovice egyptského exportu.
Hospodárstvo
Ekonomika Egypta prežíva ťažké časy v súvislosti s klesajúcou americkou pomocou viazanou na vývoj politickej situácie na Blízkom východe, poklesom príjmov z ropy a prevádzky Suezského prieplavu a cestovného ruchu. Táto situácia vedie k ďalšiemu zvyšovaniu obrovského zahraničného dlhu. Napriek tomu, Egypt je jednou z najvyspelejších krajín Afriky. Významné postavenie má poľnohospodárstvo.
Egyptskí farmári a poľnohospodárstvo
Egypťania pestovali obilniny, ktoré boli základom ich obživy. Zemepisné podmienky významne ovplyvňovali rast a povahu tejto civilizácie. Údolie Nílu má dve podstatné vlastnosti. Na jednej strane je to veľmi úrodná pôda, ktorá však musí byť dostatočne zavlažovaná a každoročne zaplavovaná úrodným bahnom z Nílu, na druhej strane je to nevyhnutná ľudská práca. Egypt nie je krajina, kde by človek nemusel pracovať a živil by iba zbieraním plodov. Nie je to ani zem, ktorej obrábanie by pohlcovalo všetku energiu. Táto krajina si vyžaduje prácu ľudských rúk a mozgov, zato však dáva mnohonásobný úžitok. Egyptskí farmári delili rok na tri obdobia: čas záplav, čas sadenia a čas zberu. Vo väčšine pestovali pšenicu, melóny, figy, zeleninu a vinič. Pri sadení šiel vpredu roľník robiaci do zeme brázdu a rozsýpajúci zrná. Za ním kráčala jeho žena s deťmi a udupávali zrná do zeme.
Poľnohospodárstvo dnes
Egyptské poľnohospodárstvo má v údolí a delte Nílu k dispozícii 2,6 % plochy zeme, ktorú tvorí zavlažovaná orná pôda. Obrábaná pôda existuje iba vďaka umelému zavlažovaniu (dolina a delta Nílu). Po dokončení Asuánskej priehrady umožnil zložitý zavlažovací systém zúrodnenie nových plôch pôdy, najmä v provincii Oslobodenia na západ od delty Nílu.