Najväčšie strediská priemyslu sú: Káhira, Alexandria, Port Said, Suez, Mahalla, El-Kubrá, Helván.


Spoločnosť

História
História Egypta siaha do obdobia, keď sa ešte nepoužívalo písmo, ale boli položené základy egyptskej civilizácie. Stopy prvých ľudských obydlí na hornatých okrajoch Nílskeho údolia siahajú hlboko do staršej doby kamennej. Až v 6 tisícročí pred Kristom došlo k závažnej historickej zmene. Nositelia loveckých a zberačských kultúr sa usadili - úplne zmenili spôsob života a začali žiť na jednom mieste. Sahara poskytovala ľuďom v minulosti celkom uspokojivé zdroje obživy. Jej postupné vysýchanie však prinútilo nomádske obyvateľstvo severnej Afriky, aby sa sústredili v oázach a v úrodnom Nílskom údolí.
Prvé štátne útvary na území Egypta vznikali už v 4. tisícročí pred n. l. Zjednotením Horného a Dolného Egypta Stará ríša (asi 2700-2270 pred n. l.). Bolo to obdobie staviteľov pyramíd, božích kráľov, ktorí si s vedomím existencie posmrtného života stavali gigantické pohrebiská, aby si na večné časy zaistili nesmrteľnosť. Z tohto obdobia pochádzajú známe v Gíze. Najznámejšie pyramídy, stavali ich z kameňa, patrili kráľom Cheopsovi, Chefrénovi a Mykerínovi. Historické pramene hovoria, že to boli to krutí a despotickí vládcovia ktorí nútili ľud k tvrdej práci pri stavbe pyramid. Keď sa vysloví „Egypt“, každému sa hneď vynoria v mysli pyramídy. Pyramídy patrili k divom sveta už v dobe staroveku. Ľudia odjakživa obdivovali ich dokonalý tvar a vynikajúcu stavebnú techniku. Gigantické hrobky doposiaľ nikto neprekonal. Metódy a technika pri stavbách pyramíd nie sú napriek veľkému úsiliu vedcov úplne známe. Pretože autentické písomné pramene starých Egypťanov o týchto stavbách mlčia, sme stále odkázaný na najrôznejšie teórie a špekulácie. Na stavbu pyramíd využívali, predovšetkým na výstavbu jeho jadra, kameň z bezprostrednej blízkosti stavby. V kamennom jadre otesávaním vznikli priestory podzemnej hrobky a chodieb. Až nakoniec došlo k obstavaniu jadra v horizontálnych stupňoch. Transport mohutných kamenných blokov o váhe 2 – 3 tony bolo možné uskutočniť jedine pomocou valčekov a saní, často sa používalo aj podkladanie a preklápanie. Ako boli kvádre podkladané a preklápané, nikto presne nevie. Iste však boli používané aj iné zdvíhacie zariadenia, napr. stupňovité podkladanie, operné plošiny, páky a predovšetkým ľudská sila. Dnes sa predpokladá, že napr. Cheopsovu pyramídu mohlo stavať asi 20 000 robotníkov asi dvadsať rokov. V období Strednej ríše (asi 2100-1790 pred n. l.) bolo k Egyptu pripojené územie Núbie. V tom čase začal aj vzostup Théb, ktoré sa stali jedným z najslávnejších miest staroveku.