Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Oceány
Dátum pridania: | 19.02.2002 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | =mpakan= | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 622 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 5.8 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 9m 40s |
Pomalé čítanie: | 14m 30s |
Ale v noci nastáva zmena, keď sa ich rozpres-treté ramienka jemne vlnia, dodávajúc útesu krehký, papieristý vzhľad.
Na svete je vyše 350 rôznych druhov korálov úžasných tvarov, veľkostí a
farieb. Koral môže vážiť niekoľko ton a vyrásť z dna oceánu do výšky viac
ako 9 metrov.
hoci koraly vyzerajú pevne ako z kameňa, sú mimoriadne krehké. Dotyk
môže spôsobiť škodu, a tak rozumný potápači sa ich nedotýkajú a pozor-
ná posádka člnu na ne nespustí kotvu. Ďalším nebezpečím pre koraly je
chemicky znečistená voda. Tak tiež výkyvy teploty môžu koraly poškodiť
a usmrtiť. Keď dôjde k poškodeniu, koraly vyvrhujú svoje riasy a hustých
oblakoch a ryby ich rýchlo jedia. Tak zanikne koral a jeho farba sa zmení
na šedivú.
Na čo sú koraly užitočné ?
Samotné korálové sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o postup skleníkové-
ho efektu, a môžu byť pri znižovaní množstva plynov vytvárajúcich skle-
níkový efekt rovnako dôležité ako tropické dažďové pralesy. Keďže kora-
ly ukladajú do svojich kostier vápenec, odstraňujú z oceánov veľké množ-stvo oxidu uhličitého (CO2). Bez rias zooxanthellae (žijúci v symbioze s
koralmi) sa množstvo oxidu uhličitého, ktorý koraly zúžitkujú, výrazne zni-
žuje. Je iróniou, že poškodenie tohto podmorského ekosystému by mohlo
urýchliť práve proces, ktorý urýchľuje hynutie koralov.
Oceány
Oceány pokrývajú sedem desatín našej Zeme. Najväčší
z nich je Tichý oceán s ohromujúcou rozlohou 180 mil-
liónov štvorcových kilometrov, čo je asi jedna tretina
povrchu zemegule. Povrch oceána môže byť takmer plochý,
sčerený iba vlnami, ale pod vodou, na jeho dne, je fascinu-
júca krajina s rovinami, kopcami a ostro členitými horami.
Vrcholy hôr niekedy vystupujú nad vodný povrch ako ostrovy.
V samotnom oceáne je ich okolo 25 000.Tak ako zvyšok Zeme,
aj oceánske dno sa veľmi pomaly pohybuje. Pod svetovými oce-
ánmi sa vinie obrovská, 60 000 kilometrová reťaz podmorských hôr.
Mnohé z nich sledujú okraje veľkých litosferických platní. Práve na
týchto miestach sa okraje platní od seba vzďaľujú v procese nazýva-
nom rozširovanie morského dna. Pritom, ako kĺžu od seba do strán, rozta-
vené horniny (magma) z plášťa stúpajú nahor, chladnú, tuhnú a pridržujú
sa k okrajom platní. Je to obasť sopiek a zemetrasení. Pásmo v Atlantic-kom oceáne (Stredoatlantický chrbát) je najväčší zo všetkých. Neďaleko
jeho hrebeňa sa nachádzajú horúce škvrny, nahromadeniny magmy, ktoré
rozštiepili kôru a sformovali podmorské sopky. Vytrvalý pohyb platní uná-
ša staršie sopky nabok a na horúcich škvrnách sa vytvárajú nové. Tak vzniká reťaz vrchov. Trvá to dlhý čas - Atlantický oceán je relatívne naj-mladší.