Začal a formovať pred 100 miliónmi rokov.

Znečisťovanie :

Viac než 1 600 oceánológov a biológov zaoberajúcich sa ochranou prírody
zo 65. krajín podpísalo výzvu k činu na ochranu oceánov pred ďalším niče-
ním. More je v skutočných ťažkostiach, v oveľa väčších, ako sme si kedy
mysleli. Jedným takým príkladom je oblasť oceánu v Mexickom zálive s rozlohou 18 000 kilometrov štvorcových, ktorá je známa ako mŕtva zó-
na. Ako napovedá názov, mŕtva zóna je bez rýb, garnátov (morský živo-
čích) a bez väčšieho ďalšieho morského života. Vedci zisťujú, že problém
zapríčiňujú veľké populácie rias, ktoré sa živia potravou z povrchu vody bohatej na živiny, ktorú prináša priekopa Mississippi. Keď riasy odumrú,
klesá na dno oceánu. Tam ich baktérie začínajú rozkladať, a tým je dno oceánu ochudobnené o kyslík.

Zivocíchy

HUBKY
V roku 1951 vyvinuli vedci vlákna podobné skleneným, ktoré zachytáva-
jú svetlo a prenášajú ho aj za roh. Ukázalo sa však, že hubky žijúce v hl-
bokých vodách antarktického Rossovho mora to robia už celé veky. Obrovské hubky nachádzajúce sa v do hĺbky 30 metrov majú vláknité vyčnievajúce ihlice, ktorými zachytávajú svetlo a môžu ho prenášať aj pod 90° uhlom, čím umožňujú fotosyntézu riasam, ktoré obývajú jadro tela hubky.


ŽRALOKY
Žraloky sú mäsožravé ryby. Ich čeľuste sú vyplnené zlovestnými zubami. Sú veľmi nebezpečné, najmä pre kúpajúcich sa v mori, ktorý kričia o pomoc ako náhle ich zbadajú. Ale do akej miery sú však žraloky nebezpečné ? Väčšina žralokov je v skutočnosti neškodná. Nevýrazné ostrone, často vypla-vené na pobrežie, sú žraloky, no nik sa ich nebojí. Jstvuje viac než 300 druhov no len 27 z nich zaútočí na človeka.27 druhov je skutočne nebezpečných - no iba niektoré dokážu usmrtiť. Každoročne sa zaznamená okolo 50 žraločích útokov na ľudí, avšak pravdepodobne ďalšie stovky sa odohrajú na vzdialených miestach sveta a nik sa o nich nedozvie. Žraloky väčšinou útočia v tropických vodách, kde môžu usmrtiť napríklad stroskotancov. Nebezpečnými oblastiami sú pobrežia Severnej Ameriky, Japonska, Austrálie, južnej Ázie a Afriky.

DELFÍN IRAVADSKÝ
Miluje teplé plytké tropické vody, či už slané alebo sladké, kalné alebo priezračné. Oblasť jeho výskytu sa rozprestiera od Bengálskeho zálivu v Indii cez vody Malajských ostrovov až po severnú Austráliu. A predsa iba málo ľudí niekedy videlo alebo aspoň počulo o delfínovi iravadskom. Podľa čoho vlastne dostal toto pomenovanie ? V 19. storočí videl zoológ John Anderson stáda tohto sivomodrého delfína s guľatou hlavou a bez rypáka v rieke Iravadi. Podľa toho mu dal meno delfín Irivadský.