Oceány

Oceány vznikajú, zväčšujú sa a nakoniec zanikajú. Tento vývoj sa bez prestania opakuje. Dokladom jednotlivých etáp vývoja oceánov sú roz-
ličné miesta našej planéty, napríklad Východoafrický rift alebo Červené more. Keď sa vytvorí rift, čiže nastane pokles a zlom pevninskej litosféry, na jeho povrch prenikne láva a z nej sa formuje oceánsky chrbát, ktorého okraje sa budú rozostupovať. V priebehu tohto vývoja oblasť zaleje najbližšie more a vznikne nový oceán.

Východná časť Afriky je od severu na juh až do oblasti rieky Zambezi
porušená radom zlomov, ktoré sú známe ako Východoafrický rift. Vzni-
kol poklesom oblasti obmedzenej zlomami, pričom niektoré tvoria naj-
nižšie položené časti Afriky (155 metrov pod hladinou mora). Východo-
africký rift sa skladá z dvoch častí. Na juhu sa nachádza kontinantálny
rift, posiaty veľkými jazerami, medzi nimi napríklad jazerom Tanganika,
ktorého dno leží 700 metrov pod hladinou mora, a mohutnými sopkami, ku ktorým patrí aj stále aktívne Kilimandžáro (5895 metrov). Na severe,
v Afarskej oblasti, sa nachádza oceánsky rift. Trhliny v zemskej kôre u-
možňujú výlev magmy, z ktorej vznikajú čadičové horniny, podobné tým,
ktoré sa tvoria v oceánskych chrbtoch. Aj napriek existencii oceánskej
kôry sa väčšia časť tejto oblasti nachádza na povrchu. Ďalej na severe
sa rift spája s oceánskym chrbtom v Červenom mori. Podľa toho Výcho-
doafrcký rift tak trochu pripomína zips, ktorého bežec sa nachádza v po-
lovici cesty medzi severnou a južnou časťou zóny - v Afarskej oblasti. Ak
bude tento pohyb ďalej pokračovať, o niekoľko miliónov rokov sa východ-ná časť Afriky oddelí od zvyšku kontinentu a vznikne nový oceán.

Pobrežie Červeného mora tak presne zapadá do pobrežia Adenského zá-
livu, že astronaut Neil Amstrong v roku 1969 z kabíny Apolla zvolal :
"Už verím v existenciu tektonických pohybov!" Pred 20 miliónmi rokov
sa Arabský poloostrov a Afrika začali vzďaľovať, oddelené rozsiahlim sys-
témom zlomov, ktoré spôsobili prepadnutie litosféry; oblasť zaplavili vody
Stredozemného mora a vzniklo Červené more. Na jeho dne môžeme v su-
časnosti pozorovať rozličné etapy vývoja oceánu. Na severe sa dno sfor-
movalo z pevninskej kôry a prepadnutá oblasť vytvorila kontinantálny rift,
ktorý leží pod vodou. Južná časť dna je pokrytá vankúšovou lávou a tvo-
rí ju oceánsky rift, ktorý svojou činnosťou buduje nový oceán.

Zaujímavosti

- Aligátory venezuelskej rieky Orinico sú ohrozené.

Tieto živočíchy sa lo-
via pre kožu od roku 1930.Vtedy bolo vo venezuele viac aligátorov ako
ľudí. Ale v rokoch 1931-1934 sa vyviezlo takmer 1,5 milióna kilogra-mov aligátorích koží, čo predstavuje najmenej 4,5 milióna aligátorov. Po rokoch nepretržitého lovu sa do roku 1950 populácia aligátorov
znížila natoľko, že bolo možné vyviesť iba 30 000 kilogramov. Dnes je orinockých aligátorov menej ako 3000 a tvrdí sa, že im hrozí vyhynutie.

- Na švédskych ponorkách si kontrolujú motory pomocou vrtúľ, ktoré
vytvárajú bublinky istého zvuku. Plávajúce norky a vydry vytvárajú
zvuk, ktorý je veľmi podobný zvuku vrtúľ ponoriek, čo týchto námorní-
kov mýli.

- Príliš veľa lodí, ktoré lovia zmenšujúce sa množstvo rýb, vedie k prud-kým zrážkam medzi rybárskymi flotilami a miestnymi vojenskými floti-lami. V roku 1990 sa rybárske flotily na celom svete rozšírili na približ-
ne 3 milióny lodí, takmer dvojnásobný počet proti roku 1970. Navyše,
moderné rybárske vybavenie, ako napríklad ultrazvukový lokátor na
hľadanie rýb, alebo obrovské vlečné siete, značne zvýšilo výkonnosť ry-
bárov. Konečným výsledkom toho je, že vlády prímorských krajín neu-
stále bojujú s cudzími flotilami s úsilím chrániť svoje zmenšujúce sa
zásoby rýb.

- Mŕtve more, najnižšie položené a najslanšie miesto na zemi, rýchlo mizne. V roku 1965 bola hladina mŕtveho mora 395 metrov pod hladinou mora. Teraz je hladina len 413 metrov a v strede sa objavil suchý pás pevniny, ktorý delí more na dve časti. Hoteli,
nie) minerálnych látok. Jedným nápravným opatrením, ktoré je v sú-
častnosti predmetom diskusií, je výstavba 190 kilometrového kanála,
ktorým by sa privádzala voda s Červeného mora. Voda by sa musela
vytlačiť do výšky 120 metrov a potom by stekala do hĺbky 530 metrov
až do Mŕtveho mora.

- Niektoré lieky sa získavajú z veľmi netradičného zdroja - z oceánu. To
samozrejme nie je novinka. Číňania už po stáročia používali na liečenie
chorôb výťažky z rýb. A rybací olej sa používa už veľmi dlho, ako to
môžu dosvedčiť mnohý starší ľudia. No o liečebných účinkoch príprav-
kov z morských živočíchov sa vie málo v porovnaním s tým, čo je zná-
me o liekoch z rastlín a bylín.

Koraly

Koraly vyrastajú z piesčitého dna. Kedysi sa myslelo, že koraly pozostávajú
z rastlín, no teraz sa vie, že sú to vápencové útvary, ktoré sú vytvorené kolóniami živočíchov nazývaných polypy. Väčšina polypov je malá, v prie-
mere menšia než 2,5 cm. Mäkké korálové polypy so susediacimi pomocou
tkaniva pokrytého slizom. Cez deň vyzerá koral ako kameň, lebo polypy sa
stiahnu do svojich kostier.

Ale v noci nastáva zmena, keď sa ich rozpres-treté ramienka jemne vlnia, dodávajúc útesu krehký, papieristý vzhľad.
Na svete je vyše 350 rôznych druhov korálov úžasných tvarov, veľkostí a
farieb. Koral môže vážiť niekoľko ton a vyrásť z dna oceánu do výšky viac
ako 9 metrov.

hoci koraly vyzerajú pevne ako z kameňa, sú mimoriadne krehké. Dotyk
môže spôsobiť škodu, a tak rozumný potápači sa ich nedotýkajú a pozor-
ná posádka člnu na ne nespustí kotvu. Ďalším nebezpečím pre koraly je
chemicky znečistená voda. Tak tiež výkyvy teploty môžu koraly poškodiť
a usmrtiť. Keď dôjde k poškodeniu, koraly vyvrhujú svoje riasy a hustých
oblakoch a ryby ich rýchlo jedia. Tak zanikne koral a jeho farba sa zmení
na šedivú.

Na čo sú koraly užitočné ?

Samotné korálové sú kľúčovým faktorom, pokiaľ ide o postup skleníkové-
ho efektu, a môžu byť pri znižovaní množstva plynov vytvárajúcich skle-
níkový efekt rovnako dôležité ako tropické dažďové pralesy. Keďže kora-
ly ukladajú do svojich kostier vápenec, odstraňujú z oceánov veľké množ-stvo oxidu uhličitého (CO2). Bez rias zooxanthellae (žijúci v symbioze s
koralmi) sa množstvo oxidu uhličitého, ktorý koraly zúžitkujú, výrazne zni-
žuje. Je iróniou, že poškodenie tohto podmorského ekosystému by mohlo
urýchliť práve proces, ktorý urýchľuje hynutie koralov.

Oceány

Oceány pokrývajú sedem desatín našej Zeme. Najväčší
z nich je Tichý oceán s ohromujúcou rozlohou 180 mil-
liónov štvorcových kilometrov, čo je asi jedna tretina
povrchu zemegule. Povrch oceána môže byť takmer plochý,
sčerený iba vlnami, ale pod vodou, na jeho dne, je fascinu-
júca krajina s rovinami, kopcami a ostro členitými horami.
Vrcholy hôr niekedy vystupujú nad vodný povrch ako ostrovy.
V samotnom oceáne je ich okolo 25 000.Tak ako zvyšok Zeme,
aj oceánske dno sa veľmi pomaly pohybuje. Pod svetovými oce-
ánmi sa vinie obrovská, 60 000 kilometrová reťaz podmorských hôr.
Mnohé z nich sledujú okraje veľkých litosferických platní. Práve na
týchto miestach sa okraje platní od seba vzďaľujú v procese nazýva-
nom rozširovanie morského dna. Pritom, ako kĺžu od seba do strán, rozta-
vené horniny (magma) z plášťa stúpajú nahor, chladnú, tuhnú a pridržujú
sa k okrajom platní. Je to obasť sopiek a zemetrasení. Pásmo v Atlantic-kom oceáne (Stredoatlantický chrbát) je najväčší zo všetkých. Neďaleko
jeho hrebeňa sa nachádzajú horúce škvrny, nahromadeniny magmy, ktoré
rozštiepili kôru a sformovali podmorské sopky. Vytrvalý pohyb platní uná-
ša staršie sopky nabok a na horúcich škvrnách sa vytvárajú nové. Tak vzniká reťaz vrchov. Trvá to dlhý čas - Atlantický oceán je relatívne naj-mladší.

Začal a formovať pred 100 miliónmi rokov.

Znečisťovanie :

Viac než 1 600 oceánológov a biológov zaoberajúcich sa ochranou prírody
zo 65. krajín podpísalo výzvu k činu na ochranu oceánov pred ďalším niče-
ním. More je v skutočných ťažkostiach, v oveľa väčších, ako sme si kedy
mysleli. Jedným takým príkladom je oblasť oceánu v Mexickom zálive s rozlohou 18 000 kilometrov štvorcových, ktorá je známa ako mŕtva zó-
na. Ako napovedá názov, mŕtva zóna je bez rýb, garnátov (morský živo-
čích) a bez väčšieho ďalšieho morského života. Vedci zisťujú, že problém
zapríčiňujú veľké populácie rias, ktoré sa živia potravou z povrchu vody bohatej na živiny, ktorú prináša priekopa Mississippi. Keď riasy odumrú,
klesá na dno oceánu. Tam ich baktérie začínajú rozkladať, a tým je dno oceánu ochudobnené o kyslík.

Zivocíchy

HUBKY
V roku 1951 vyvinuli vedci vlákna podobné skleneným, ktoré zachytáva-
jú svetlo a prenášajú ho aj za roh. Ukázalo sa však, že hubky žijúce v hl-
bokých vodách antarktického Rossovho mora to robia už celé veky. Obrovské hubky nachádzajúce sa v do hĺbky 30 metrov majú vláknité vyčnievajúce ihlice, ktorými zachytávajú svetlo a môžu ho prenášať aj pod 90° uhlom, čím umožňujú fotosyntézu riasam, ktoré obývajú jadro tela hubky.


ŽRALOKY
Žraloky sú mäsožravé ryby. Ich čeľuste sú vyplnené zlovestnými zubami. Sú veľmi nebezpečné, najmä pre kúpajúcich sa v mori, ktorý kričia o pomoc ako náhle ich zbadajú. Ale do akej miery sú však žraloky nebezpečné ? Väčšina žralokov je v skutočnosti neškodná. Nevýrazné ostrone, často vypla-vené na pobrežie, sú žraloky, no nik sa ich nebojí. Jstvuje viac než 300 druhov no len 27 z nich zaútočí na človeka.27 druhov je skutočne nebezpečných - no iba niektoré dokážu usmrtiť. Každoročne sa zaznamená okolo 50 žraločích útokov na ľudí, avšak pravdepodobne ďalšie stovky sa odohrajú na vzdialených miestach sveta a nik sa o nich nedozvie. Žraloky väčšinou útočia v tropických vodách, kde môžu usmrtiť napríklad stroskotancov. Nebezpečnými oblastiami sú pobrežia Severnej Ameriky, Japonska, Austrálie, južnej Ázie a Afriky.

DELFÍN IRAVADSKÝ
Miluje teplé plytké tropické vody, či už slané alebo sladké, kalné alebo priezračné. Oblasť jeho výskytu sa rozprestiera od Bengálskeho zálivu v Indii cez vody Malajských ostrovov až po severnú Austráliu. A predsa iba málo ľudí niekedy videlo alebo aspoň počulo o delfínovi iravadskom. Podľa čoho vlastne dostal toto pomenovanie ? V 19. storočí videl zoológ John Anderson stáda tohto sivomodrého delfína s guľatou hlavou a bez rypáka v rieke Iravadi. Podľa toho mu dal meno delfín Irivadský.

Prečo ho vidno tak zriedka ? Delfínom irivadským sa darí v horúcich a vlhkých oblastiach pri morskom pobreží, v riekach a ústiach riek. Žije najčastejšie v bahni-tých vodách plných žralokov a iných nebezpečných živočíchov a je to väč-šinou pri pralesoch. Jedným slovom to naozaj nie je prostredie, ktoré by ľudí priťaho-valo. Pri narodený sú mláďatá dlhé takmer 1 meter a vážia približne 12 kg. Samci dorastajú do dĺžky vyše dva a pol metra a samice o trochu menej. Môžu sa dožiť až 28 rokov.