1.Geografické členenie


Rozprestiera sa v Strednej Amerike na najväčšom ostrove Kuba, ktorý je najväčší vo Veľkých Antilách a šiesty najväčší na svete. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia, má pretiahnutí tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1600 väčších či menších ostrovoch. Celková plocha je štátu 110 922 km². Pobrežie s celkovou dĺžkou 3500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíha pohoria v strede (Escamuray) a na východe (Sierra Maestra) Kuby. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km² na juhozápade.
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od ostrova Yucatánu 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. 2. Dejiny


Kuba je súčasť ostrovného oblúku Veľkých a Malých Antíl, patrí k vrásnenému pohoriu Kordillier. Antilská vetva tejto zvrásnenej sústavy pôsobí, ako spojovací článok medzi Severnou a Južnou Amerikou. Ostrovský oblúk Antíl oddeľuje celú stredoamerickú a karibskú oblasť do oblasti atlantickej. Ostrov Kuba je zmestení medzi okraj Bahamskej plošiny a hlbokomorskej Bartlettovej priekopy (7096m), tiahnúcej sa neďaleko južného pobrežia. Južne od Sierry Meastry dosahuje výškový rozdiel cez 8000m, pretože najvyššia hora Siery, Pico Tuequino, činí 2005m nad hladinou Karibského mora.
Hlavné horotvorné procesy sa odohrali v treťohorách. Že ide o tektonicky nekľudnú oblasť, o tom svedčia občasné zemetrasenie aj dnes. V dávnych horách, pred 160 alebo 180 miliónmi rokov, sa v miestach dnešnej Kuby vlnila hladina mora. Sopečná činnosť, erózia, morské náplavy pokračovali celé obdobie kriedy až do treťohôr .Podľa Wegenerovej teórie vznikla Kuba i ostatné karibské ostrovy v náväznosti na juhoamerickú pevninu niekde pri brehoch Guayany a Venezuely a neskôr sa odtrhli a putovali smerom k severozápade do dnešných miest.