Kuba

1.Geografické členenie


Rozprestiera sa v Strednej Amerike na najväčšom ostrove Kuba, ktorý je najväčší vo Veľkých Antilách a šiesty najväčší na svete. Na hlavný ostrov pripadá 94% územia, má pretiahnutí tvar je 1275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1600 väčších či menších ostrovoch. Celková plocha je štátu 110 922 km². Pobrežie s celkovou dĺžkou 3500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné. Povrch Kuby tvorí prevažne nížina. Južné pobrežie lemujú mangrovové močiare a jemne zvlnená pahorkatina. Nad 1000 m sa dvíha pohoria v strede (Escamuray) a na východe (Sierra Maestra) Kuby. Najvyšším vrchom je Turquino (1971 m n. m.). Ostatné ostrovy s výnimkou Pinosu sú koralového pôvodu. Severné a južné pobrežie obklopujú skupiny malých ostrovčekov z ktorých najväčší je Isla de Pios 2199 km² na juhozápade.
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od ostrova Yucatánu 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, široký iba 77 km, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. 2. Dejiny


Kuba je súčasť ostrovného oblúku Veľkých a Malých Antíl, patrí k vrásnenému pohoriu Kordillier. Antilská vetva tejto zvrásnenej sústavy pôsobí, ako spojovací článok medzi Severnou a Južnou Amerikou. Ostrovský oblúk Antíl oddeľuje celú stredoamerickú a karibskú oblasť do oblasti atlantickej. Ostrov Kuba je zmestení medzi okraj Bahamskej plošiny a hlbokomorskej Bartlettovej priekopy (7096m), tiahnúcej sa neďaleko južného pobrežia. Južne od Sierry Meastry dosahuje výškový rozdiel cez 8000m, pretože najvyššia hora Siery, Pico Tuequino, činí 2005m nad hladinou Karibského mora.
Hlavné horotvorné procesy sa odohrali v treťohorách. Že ide o tektonicky nekľudnú oblasť, o tom svedčia občasné zemetrasenie aj dnes. V dávnych horách, pred 160 alebo 180 miliónmi rokov, sa v miestach dnešnej Kuby vlnila hladina mora. Sopečná činnosť, erózia, morské náplavy pokračovali celé obdobie kriedy až do treťohôr .Podľa Wegenerovej teórie vznikla Kuba i ostatné karibské ostrovy v náväznosti na juhoamerickú pevninu niekde pri brehoch Guayany a Venezuely a neskôr sa odtrhli a putovali smerom k severozápade do dnešných miest.

Svedčia o tom tlaky na dne Karibského mora, ktoré smerujú rovnakým smerom, i obdobné geologické zloženie ostrovov a severného cípu Južnej Ameriky. Sťahovanie ostrovov bolo príčinou vznik hlbokých morských priekop. Najstaršie bezpečne datované skameneliny pochádzajú z čias strednej jury. Vedúcou skamenelinou boli druhy rodu Trigonia. Práve ich prítomnosť určila, že vrstvy prislúchajú strednej jure. Jurské more bolo teplé, život v ňom bol nesmierne pestrý. Hemžili sa tam ryby, plazy, hlavonožce…Z plazov to boli húsenice a podľa nálezoch skamenených kostí na mnohých miestach pohorí Sierre de los Organos tam žili dokonca aj plesiosauri – veľjaštere. Po odumretí živočíchov padali ich telá ku dnu a telo alebo lastúry časom skameneli. Pre geológov sú dôležitými svedkami života v tom ktorom období, alebo útvare. Horotvornú činnosť doprevádzali prieniky veľkých telies žulových hornín, ktoré dnes vystupujú na povrch v Sierra Meastra, vo strednej časti provincie Camagůey a tiež od Santa Clary. Je zaujímavé, že ultrabazické a bázické horniny lemujú skôr severnú časť ostrova, zatiaľ čo žulové horniny sú rozložené pozdĺž stredovej osi, alebo jeho južnej časti. Iba na východe sa ultrabazické horniny približujú takmer k južnému brehu. Ostrov dotvorilo kubánske vrásnenie, ktoré prebehlo v praoceáne tj. v starších treťohorách. V posledných treťohorách sa usadzovali, vápence, pieskovce, ílovce a dolomity. Keď sa potom po poslednej ľadovej dobe hladina oceánov a morí ustálila, zaliala voda z roztopených ľadovcov časť Kuby a tá nadobudla dnešnú podobu. Okolo ostrova je na pobreží niekoľko pribrežných terás a plošín. Nájdeme ich vo výške 2m, 15m,50-180m, 200-240m, 360-380m,410-450m, pozdĺž celého ostrova. Naviac sú známe dva podmorské terasy a to v hĺbke 9 až 18metrov. Terasy je vidieť aj priamo v havane. V štvrti Vedado je rozlíšiť celkom tri terasové plošiny a to Ulica Línea, Calle 17 a Calle 23. Pobrežné terasy vznikali ako výsledok tektonických pohybov, kedy nastával pokles, alebo výstup. Plošiny sú naklonené niekedy na jednu či na druhú stranu, čo by sa nemohlo stať, keby príčinou vzniku bolo kolísanie hladiny svetového oceánu vplyvom ľadových dôb.




3. Objavenie



Sám ostrov objavil Krištof Kolumbus 28.10.1493. Druhí deň po objavení ostrova pristal v San Salvadore (severné pobrežie Kuby). V lodnom zápisníku z 28.októbra 1492stojí: „ More pri pobreží je všade hlboké a čisté, ústie rieky potom široké stodvanásť stôp, čo je dostatočne široké pre vyplávanie pri protivnom vetre… Okolo rieky je všade plno nádherných stromov, odlišných od našich a všetky plné plodov a kvetov.

Je tu tiež veľká hojnosť paliem, ale iných ako u nás: vzrastom sú prostredné, kmene majú bez šupín a nadmerne veľké listy, ktorými tu pokrívajú strechy domov. A všade samá rovina…Je to najkrajší ostrov, aký kedy ľudské oko zazrelo.“
Poslal dvoch vyslancov Rodriga de Jérez a Luise de Torres, aby našli, „kráľa tejto zeme“ Vrátili sa o tri dni. Prekvapilo ich, že mnoho domorodcov držalo v ruke ohorené drevo a používali byliny k „vlastnému vykurovaniu“ Bolo to prvé stretnutie Európana s fajčením tabaku. Videli veľa zaujímavého napr. bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky) a psov, ktorý neštekali. Ľudia tam boli pripravení a dávali im veľké množstvo a kúsky zlata vymieňali za rôzne maličkosti. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande. Invázia španielskych kolonizátorov prišla z Haiti. Baracoa založená v roku 1512 na mieste indiánskej osady bola prvým mestom ostrova. Odtiaľto začala okupácia Kuby. Bývalá španielska kolónia získala nezávislosť roku 1898




4. Politické dejiny


4.1. Kubánska revolúcia, 26. Júla 1963


Prebiehal v Santiagu de Cuba karneval ako iné roky. Večer predtým prešiel mestom sprievod masiek. Ráno keď Santiago bolo unavené po prebdenej noci, došlo k útoku skupiny kubánskych vlastencov a odporcov Batistovej diktatúry na krásne Moncády, kde bol ubytovaný pluk s 3000 mužmi a odkiaľ plukovník Chivando ovládal mesto a celý kraj. Mladý vojak sa priblížil k hliadke a zavolal, „Vjazd pre generála“. Prekvapené stráže rýchlo otvárali bránu. Skupina revolucionárov oblečená vo vládnych uniformách obkľúčila stráže. V kasárňach vypukol poplach, Santiagským ránom zazneli výstrely samopalov. Útočníci, na ktorých čele stál dvadsaťsedem ročný Dr. Fidel Castro Ruz, do tej doby známi člen opozičnej Študentskej federácie( Federación Estudiantil Univerzitaria ), podľahli presile, niektorí padli iný boli uväznení. Proti očakávaniu sa útok na kasárne nestal signálom pre povstanie obyvateľstva. Ľud v posledných rokoch trpel nezamestnanosťou a krutosťou diktátorského režimu bál sa odplaty, a preto nič neriskoval. Na povstanie nebol pripravený. Tí, ktorí prežili boli 16.októbra postavení pred súd. Niektorí z obvinených medzi nimi aj Dr. Fidel Castro odmietli obhajcu a obhajovali sa sami. Nebáli sa odsúdiť Batistovu diktatúru. Všetci revolucionári boli odsúdení na 15 rokov vezenia.
V roku 1955 bol pod silnou vojenskou kontrolou do funkcie prezidenta oficiálne zvolený
Batista. Vyhlásil pri tejto príležitosti amnestiu. Oslobodil všetkých účastníkov útoku na Moncadu okrem Fidela Castra.

Neskoršie však pod tlakom verejnej mienky a tiež po iniciatíve vládnych činiteľov , bol Fidel Castro rovnako prepustený. On 7.júla 1955 odletel do Mexika, kde sa pripravoval na ozbrojené povstanie.
Úporný dvojročný boj povstaleckej armády, vyvrcholil ľudovým povstaním 1 januára 1959 bola batistova vláda zvrhnutá a nastolená revolučná vláda. Predsedom sa stal Fidel Castro a vo funkcii je do dones.

4.2.Blokáda USA

V apríli 1961 Fidel vyhlásil, že Kuba vstupuje do obdobia socialistickej revolúcie. Nebezpečenstvo jej hrozilo hlavne zo strany amerického imperializmu a s ním spojených reakčných síl. V apríli kubánsky ľud hrdinsky odrazili intervenciu kubánskych kontrarevolucionárov, ktorých všestranne podporovali USA. Bola to prvá vojenská porážka imperializmu USA na kontinente a mala obrovský medzinárodný význam. V októbri 1962 v dôsledku agresívnej činnosti amerického imperializmu, ktorý vyhlásil námornú blokádu Kuby v súvislosti umiestnenia sovietskych zbraní na kubánskom území, nevyhnutných na obranu. Pevná pozícia a rozhodné opatrenia Sovietskeho zväzu, ako aj revolučná tvrdosť Kubáncov však zmierili imperialistické plány na obsadenie krajiny.
V ďalších rokoch bola uskutočňovaná politická a ekonomická blokáda zo strany USA. Nehľadiac na to, že tieto ťažkosti spôsobovali Kube vážne sociálne a ekonomické ťažkosti, socialistická výstavba pokračovala rýchlym tempom a dosiahla vynikajúce výsledky vo všetkých oblastiach. 5. Fidel Castro


Marxistický revolucionár, ktorý sa stal predsedom vlády a neskôr prezidentom Kuby. Castra, syna prisťahovaleckého plantážnika, priviedla k marxizmu chudoba, ktorú videl okolo seba. Po štúdiu práv viedol r. 1953 neúspešné povstanie proti kubánskemu diktátorovi generálovi Fulgenciovi Batistovi, za čo bol uväznený. Po 72 dňoch väzby vystúpil s rečou, ktorá sa stala programom pre hnetie 26 júla čo pripravilo pôdu pre konečné víťazstvo revolúcii v roku 1959. Text prejavu bol list po listu vynášaný z väzenia pri povolených návštevách v starých krabičkách od zápaliek s dvojitým dnom. Išlo to pomaly, preto Dr. Castro posielal pozdravy rôznim osobám a medzi riadkami písal šťavou z citróna ďalšiu časť prejavu, keď sa taký list prežehlí objaví sa text. Neskôr Haydée Santamaríová, Melba Hernándezová a Lidia Castrová text prepísali na stroji. Bol vyčistený ešte v roku 1954 a vydaný pod názvom La historia me absolverá – História ma oslobodí. Kniha sa stala čítankou kubánskeho ľudu. Fidel sa v nej prihlásil k José Martímu, ideológa vojny za nezávislosť, ktorého nazval „Apoštolom revolúcie a inšpirátora hnutia 26.

júla“. Podobne, ako on veril v budúcnosť slobodnej Latinskej Ameriky bez hospodárskeho podmaňovania, bol proti rasovej nadriadenosti, mal na mysli naozajstnú ľudovládu. Zasadne presadzoval rozdelenie pôdy veľkostatkárov medzi roľníkov, hájil práva slobody a rovnosti a zdôrazňoval význam politickej práce, rozumové a vedecké výchovy v škole. Svojimi názormi a vystupovaním si získal priaznivcov rôznych politických vrstiev. Aj napriek tomu bol odsúdený na 15 rokov väzenia. Svoj prejav zakončil slovami „ Verím, že som dostatočne vyslovil súdu svoje stanovisko. Je istejšie než to, čo predniesol pán prokurátor, ktorý pre mňa žiada 26 rokov väzenia…Nevadí odsúďte ma, dejiny ma zbavia viny" To sa stalo heslom a všeobecným vyjadrením filozofie Castra a jeho skupiny revolucionárov. Keď bol o dva roky na základe amnestie oslobodený, odišiel do exilu v USA a Mexiku. Spolu s argentínskym revolucionárom Che Guevarom podnikol Castro r. 1956 na čele 82-člennej partizánskej skupiny inváziu na Kubu. Ihneď po vylodení boli jeho ľudia napadnutí vojenskými jednotkami a prvý útok prežilo iba 12 mužov. Castro získaval čoraz väčšiu podporu verejnosti a viedol úspešný partizánsky boj
z pohoria Sierra Maestra. V decembri 1958 mal dostatok prívržencov a podnikol pochod na hlavné mesto Havanu. 1. januára 1959 Batista ušiel, Castro vyhlásil kubánsku revolúciu a sám seba ustanovil za predsedu vlády. Takmer vzápätí vyvlastnil zahraničný priemysel a previedol poľnohospodárstvo do štátneho vlastníctva. Jeho režim neuznala americká diplomacia a novému kubánskemu vodcovi sa nepodarilo ani uzavrieť obchodné dohody s USA. Castro sa obrátil na Sovietsky zväz s cieľom získať úver, zbrane a potraviny. Od r. 1961 stála Kuba otvorene na strane Sovietskeho zväzu a Castrova politika dostala silne marxistickú podobu. Nevydarená invázia pravicových emigrantov v „ Zátoke sviň“ v apríli 1961, podmienená Spojenými štátmi americkými, a prekonanie kubánskej raketovej krízy v októbri nasledujúceho roka zvýšili Castrovu popularitu. Jeho podpora revolucionárov v juhoamerických krajinách a afrických národnooslobodzovacích hnutí mu zaistili významné postavenie v rozvojovom svete a z toho istého dôvodu bol zvolený na čelo Hnutia nezúčastnených.
Po zániku Sovietskeho zväzu a rozpade RVHP (1990), ktorá fungovala ako jeden ekonomický nástroj, musela Kuba čeliť vážnym hospodárskym problémom. Po úsporných opatreniach nasledovala postupná liberalizácia hospodárstva.

Odlev utečencov pred Castrovým režimom do USA a kubánske pokusy zabrániť tomuto exodu aj naďalej udržiavali napätie vo vzťahoch medzi oboma štátmi. Castro prežil niekoľko pokusov o atentát, vrátane toho, ktorý údajne naplánovala americká CIA, keď mal byť zabitý výbušným zariadením, ukrytým v jednej z jeho obľúbených cigár. 6. Obyvateľstvo


Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov: žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. - 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Avarakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo. Po dobití Kuby Španielmi Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali v roku 1532 ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok pracovných síl; španielski veľkostatkári ho riešili dovozom čiernych otrokov z Afriky na Kubu. Od roku 1792 do roku1817 zvýšil sa počet černochov a mulatov zo 119 000 na 315 000 takže tvorili 65% všetkého obyvateľstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli na Kubu takmer milión čiernych otrokov, tí tvorili väčšinu kubánskeho obyvateľstva. Po zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvateľstva zo Španielska. Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov. Prisťahovalectvo zo Španielska pokračovalo aj neskôr: v r. 1919-1931 ich prišlo na Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvateľstvo. Rasové zloženie: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
Po získaní nezávislosti začal prudko rásť počet obyvateľov, v posledných rokoch podmienený najmä vysokou pôrodnosťou (až 36%) a nízkou úmrtnosťou 6,6%. V súčasnosti má Kuba 11 019 000 (1996). Na 1 km² rozlohy štátu pripadá 100 obyvateľov. Obyvateľstvo nieje na území štátu rozmiestnené rovnomerne. Najviac, vyše štvrtina obyvateľov žije v hlavnom meste Havana. Dosť zaľudnené sú tiež provincia na východe Kuby kde žije aj zvyšok pôvodného obyvateľstva zmiešaného s Kubáncami, ktoré si však zachováva svojské prvky samobytnej kultúry. V sociálnej štruktúre Kubánskeho obyvateľstva prevládajú poľnohospodárski pracovníci 40%, po nich nasledujú zamestnanci v službách a administratíve 30%, v priemysle a stavebníctve 20% a ostatní 10%. V mestách žije až 50,5% obyvateľstva. 7. Nerastné bohatstvo


Pestrá geologické stavba Kuby a rozličná magmatická činnosť sú predpokladom existencie dôležitých nerastných surovín. Kuba má jedno z najväčších nálezísk niklu na svete. Zásoby sa odhadujú na 19,2 milióna tón.
V produkcii niklu sa Kuba riadi na piete miesto vo svete hneď po Kanade, Rusku, Novej Kaledónii a Austrálii.

Ročne sa produkuje okolo 37 tisíc tón niklového koncentrátu. Doly na spracovateľské závody sú v mestách Moa a Nicaro. Úpravňu v Nicaru vybudovali Američania v roku 1940. Ložiská Mao začali ťažiť za kórejskej vojny. Ujala sa toho spoločnosť ťažiaca síru v Louisiane a vypracovala technologický postup viazaný na výrobu veľkého množstva kyseliny sírovej. V Mao vyrástol moderný závod. Síra sa dovážala z Louisiany a naspäť putovali lode zaťažené niklovým koncentrátom s podielom 53 až 55% niklu a asi 6% kobaltu. Po revolúcii továreň v Mao ostala stáť. Nebola síra, dokumentácia ba ani odborníci. Vtedy pomohli experti zo socialistickej zeme. Úpravňa v Moa sa opäť rozbehla a dodávky niklokobaltovích koncentrátov
Vedľa niklu obsahujú uvedené ložiská kobalt a železo a niekedy tiež chróm a hliník. Záujem je však sústredený na nikel a kobalt. Taktiež má Kuba dostatok chrómu. Okrem ťažených ložísk sú v Oriente zásoby rudy zatiaľ vôbec nepreskúmané, avšak vie sa o nich. Ložiská chrómu sú i v ďalších provinciách – Camagůey vlastní asi130 menších ložísk a v Matanzasu leží známe ložisko Clara.
V súvislosti so serpentinzánciou vznikli ložiská magnezitu na niekoľko miestach. Olaya a Sin Reposo sú najdôležitejšie.
Obrovské bohatstvo pre Kubu predstavujú medené ložiská v provincii Pinar del Río: Matahambre, Francisco, Dora, Constancia a ďalšie.
Kuba má veľké zásoby asfaltu , ťaží soľ z morskej vody, tiež krásne mramory, na ostrove Isla de Pions, v provincii Orient i na západe zeme.
Kaolín, železo, olovo, zinok, antimón, cín, wolfran, cementárenské suroviny, fosforid naozaj pestré nerastné bohatstvo Kuby. Je vyvážané v prírodnom stave, alebo po určitej úprave a len časť sa využíva priamo doma. Je to neobvyklé, veď predsa je výhodnejšie vyvážať hotové výrobky než surovinu! Kuba má veľa ušľachtilých kovov, dostatok nerudných surovín ale chýba jej energia. Domáce zdroje energie sú minimálna. Je tu ropa, ale jej ťažba je minimálna, uhlie prakticky žiadne, rieky sú väčšinou krátke a s veľmi kolísavým množstvom vody behom roku. Ostáva len zásoba rašeliny, ale tá je málo výhrevná. Ťažko je preto budovať spracovateľský či ťažobný priemysel. Preto je prvoradým úkolom hľadať ropu.


8. Podnebie


Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzením obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiace v roku tj. júl je 27°C a teplota najchladnejšieho mesiaca tj. január je 23°C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5°C a maximá dosahujú 40°C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C.

V prevažnej časti roka tam dujú pasáty. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75% ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1300mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 – 80 %.
Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Doposiaľ je identifikovaných 21 hurikánov, o ktorých sa vie sila, smer a názov hurikánu. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovské rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur.

9. Vodstvo


Riečna sieť je pomerne hustá (vodne toky: Cuvaguateje, Almendares, Mayabeque, Yumuri, Sagua la Grande, Zaza, Maximo, San Pedro a.i. Rieky sú málo vodnaté a krátke. Najvýznamnejšia s pomedzi 200 zväčša krátkych riek je Rio Cuato, ktorá pramení v pohorí Sierra Maestra. Je dlhá 370 km z toho splavná iba na 112 km. V krasových oblastiach sa vyskytujú miznúce sa podzemné rieky. Jazerá na Kube fakticky niesu. Značnú oblasť pokrývajú močiare napr. polostrov Ciénaga de Zapata. Rieky sú krátke a v priebehu roka výrazne menia svoju veľkosť, preto nemôžu byť využité na výrobu elektrickej energie čo spôsobuje Kube značné problémy. 10. Cestovný ruch


Do konca 50-tých rokoch bola Kuba jediným zábavným oddychovým centrom. Neskôr záujem trocha poklesol. V posledných rokoch sa však turismus opäť vyvinul na najlepší štandard. Nájdeme tu hotely a kluby rôznych kategórií s rozmanitým zábavným programom, s najlepším výberom športových možností, dobré jedlo, hudba, Cuba Libre a mnoho iných vecí. Obdivuhodná je tu priateľskosť, ochotu a pohostinnosť Kubáncov, ktorá očarí a milo
každého prekvapí. Kuba je známa svojou starou kultúrou, je to najstaršia krajina v "Novom svete". Má veľmi živú zmiešanú kultúru: tu vytvorili Európa a Afrika spoločné dejiny. Nájdeme tu možno najkrajšiu pláž sveta Varadero Viac ako 20 km jemného bieleho piesku, s azúrovo modrým morom sa tiahne pozdĺž tohoto pobrežia.

Niekoľko metrov vysoké kokosové palmy robia tento
slnečný raj perfektným a poskytujú ideálne predpoklady k oddychovému kúpeľnému pobytu.
Aj napriek krásam ostrova je cestovný ruch málo rozšírený. Vzhľadom na slabú infraštruktúru nie sú využité možnosti krajiny.



11. Geografia a fakty


ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: La Habana/Havanna (2 241 000 obyvateľov.)
ROZLOHA: 110 922 km²
POČET OBYV.: 11 019 000 (1996)
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 99,4 obyvateľov./km˛
ÚRADNÝ JAZYK: španielčina
MENA: kubánske peso (1 kubánske peso = 100 centavov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 1. január. (Deň oslobodenia)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: belosi (51 %), mulati (37 %), černosi (11 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: ateisti (56 %), rímskokatolícke (39 %), evanjelické (3,3 %), iné (1,7 %)
URBANIZÁCIA: 76 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: 76 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 10 ‰
ANALFABETI: 4,3 %
NEZAMESTNANOSŤ: nie sú údaje
HDP: 3115 USD/obyvateľov.