Pedosféra

Pedosféra je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry, pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vody a vzduchu.
Pôda je ľubovoľný, trojrozmerný výrez z pedosféry od jej povrchu až po podložnú horninu.
Pôdotvorné činitele sú: horniny (tvoria najväčšiu časť pôdnej hmoty), klimatické podmienky(zrážky, teplo), rastlinné a živočíšne organizmy, georeliéf(orientácia voči Slnku, sklon), podzemné a povodňové vody, človek.
Význam pôdy pre človeka: základný výrobný prostriedok v lesníctve, živiteľka ľudstva, zásoba podzemnej vody, regeneruje ovzdušie.

Vlastnosti pôdy

Pôda → živá (edafón) → rastlinná zložka (fytozložka) → živočíšna zložka (zoozložka) → neživá → organická – humus → anorganická → pevná – horniny, nerasty
→ kvapalná – pôdna voda → plynná – vzduch

Fyzikálne vlastnosti

- Zrnitosť (textúra pôdy) je zastúpenie zrnitostných kategórií – veľkosť minerálnych a horninových častíc. Určuje pôdny druh (skupina pôd s približne rovnakou zrnitosťou),
- rozlišujeme 3 základné druhy: ťažké-ílovité, stredne ťažké-hlinité, ľahké-piesočnaté
- Pôdne druhy podľa obsahu skeletu (čiastočky menšie ako 2 mm) rozdeľujeme na slabo skeletnaté, stredne skeletnaté, silno skeletnaté.
- Štruktúra je schopnosť pôdnej hmoty zhlukovať alebo rozpadávať sa na štruktúrne agregáty(pôdne zrná rôznej veľkosti a tvaru), najcennejšia je drobnohrudková, čím má pôda lepšiu štruktúru, tým je úrodnejšia.

Chemické vlastnosti

- Reakcia pôdy je určená aktivitou voľných iónov H+ a OH- v roztoku. Rozdelenie: neutrálna, kyslá, zásaditá.
- Pôdna sorpcia je schopnosť viazať chemické zlúčeniny. Sprievodným javom je sorpčný komplex pôdy – mycely sú koloidné častice menšie ako 0,0001 mm, pútajú živiny z pôdneho roztoku, čím ich chránia pred vyplavením (Mg, Ca, N)

Biologické vlastnosti

- Úrodnosť pôdy je najdôležitejšia vlastnosť. Je to schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny, pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.
- Rozdelenie: prirodzená- vznikla bez zásahu človeka, umelá- vznikla so zásahom človeka(hnojenie).
- Humus – základné stavebné prvky sú dusík a uhlík. Najúrodnejšie pôdy sú černozeme.Pôdotvorné činitele, procesy a pôdne typy

- pôdotvorné činitele → pôdotvorný proces → pôdne horizonty → pôdny profil → pôdny typ
- Pôdotvorné činitele sú všetko, čo pôsobí na vznik, vývoj, vlastnosti a geografické rozšírenie pôd.
- Pôdotvorné procesy sú súhrn fyzikálnych, chemických a biologických javov, ktoré prebiehajú v pedosfére.
- Podzolizácia je chemický rozklad minerálov okrem oxidu kremičitého silnými organickými kyselinami, produkuje ich kyslý opad ihličia, vznikajú podzolové pôdy.
- Černozemný pôdotvorný proces – vznik humusu – vznik úrodných pôd
- Feralitizácia, v období dažďov vzniká intenzívne chemické zvetrávanie a tým sa pôda obohacuje o zlúčeniny Fe a Al, vznikajú červené a červenožlté pôdy.
- Ilimerizácia je posun ílovitých častíc presakujúcou vodou z hornej časti pôdy do spodnej časti, kde sa hromadia, vznikajú hnedozeme, ilimerizované pôdy(luvizeme)
- Pôdne horizonty sú rôzne sfarbené vrstvy pôdy. Podľa nich sa pôda klasifikuje(zaraďuje sa do pedologickej klasifikácie). Pozorujeme ich na pôdnom profile. Označujeme ich písmenami (A – humusový horizont, eluviálny horizont, B – iluviálny horizont, B´- horizont vnútro pôdneho zvetrávania, C – materská hornina.
- Pôdny profil je kolmý rez pôdou pedologickou sondou.
- Pôdny typ je veľká skupina pôd, ktoré vznikla pôsobením približne rovnakých činiteľov.

Pôdne typy

1.Tundrové pôdy – väčšinu roka zamrznutá pôda, v lete je vrchná časť rozmočená do hĺbky 1m, potom je nepriepustná vrstva.
2.Podzolové pôdy – tajga Kanady a Eurázie
3.Černozeme – vlhké vysoko trávnaté stepi mierneho pásma, tzv. obilnice sveta, Ukrajina, Rumunsko.
4.Púšťové pôdy – tropické, subtropické a mierne pásmo, kde je nedostatok zrážok, čím sa hromadia soli a je tam minimum humusu, pôdy sú tu piesočnaté, kamenisté, hlinité, štrkové.
5.Žltozeme a červenozeme – vlhké subtropické lesy, JV USA, Stredná a JV Čína, J Japonska.
6.Červené pôdy – ďalej od rovníka – savana, Afrika, J Amerika.
7.Červeno-žlté pôdy – stále vlhké tropické dažďové lesy, Amazonka, Konžská panva, Veľké a Malé Sundy.

Vybrané pôdne typy Strednej Európy

•Černozeme – spraše najsuchších a najteplejších oblastí
•Hnedozeme – lemujú černozeme z vlhšej strany, spraše nížinných dubových lesov, úrodné poľnohospodárske pôdy.
•Luvizeme – vlhšie územie, okraje nížin a kotlín, na sprašiach pod dobovo-hrabovými lesmi
•Pseudogleje – oglejnené pôdy, najvlhšie časti nížin a kotlín, horná časť pôdy sa periodicky zamokruje a vysychá.
•Kambizeme – hnedé lesné pôdy, prevládajú v Strednej Európe, vznikli na žulách, pieskovcoch a andezitoch
•Rendziny – horské pôdy, vznikli na vápencoch a dolomitoch
•Nivné pôdy – fluvizeme, vytvorili sa pozdĺž riek a potokov
•Lužné pôdy – čiernice, vyskytujú sa na širokých nivách a rovinách, ďalej od vodných tokov, podzemná voda je v hĺbke 1-3m, pôsobí na vrchnú časť pôdy, sú úrodnejšie ako černozeme
•Glejové pôdy – tvoria sa vplyvom podzemnej vody, pri povrchu, vrchná časť je väčšinu roka vlhká.

Zákonitosti (pravidelnosti) rozšírenia pôd

- Geografické zonálnosti
- Horizontálna zonálnosť – šírková pásmovitosť – pôdne typy sa menia od rovníka k pólom.
- Vertikálna zonálnosť – výšková stupňovitosť – pôdne typy sa menia so stúpajúcou nadmorskou výškou od úpätí k vrcholom.
- Azonálne pôdy sú pôdy, ktoré sa vyskytujú vo všetkých podnebných pásmach – nivné pôdy.