Antarktída (z gréckeho ἀνταρκτικός, t.j. „opak Arktídy“, resp. „protiľahlá voči Arktíde“) je najjužnejší svetadiel nachádzajúci sa okolo južného pólu Zeme.

Je takmer celá trvalo zaľadnená a zaberá plochu 13,2 mil. km². Obklopujú ju okrajové moria Atlantického oceánu, Tichého oceánu a Indického oceánu. Je to najchladnejší svetadiel, má spomedzi všetkých svetadielov najväčšiu priemernú nadmorskú výšku (2280 m.n.m.) a najnižšiu priemernú vlhkosť vzduchu. Nemá žiadne stále obyvateľstvo.

Antarktída je medzinárodnou oblasťou, iba na ostrovoch majú niektoré štáty meteorologické alebo rybárske základne. Najvyšším vrchom Antarktídy je Winson masív, ktorý je vysoký 4 996 m.n.m. Taktiež sa tu nachádza niekoľko činných, ale momentálne spiacich sopiek, z ktorých najznámejšia sa nazýva Mt. Erebus (vysoká 3795 m.n.m.). 95% povrchu zaberá pevninský ľadovec, ktorý je miestami hrubý až 4 km.

Ľad v Antarktíde tvorí až 90% objemu všetkého ľadu na Zemi. Tento ľad vznikol postupný vrstvením snehových zrážok, ktoré sa pod vplyvom tlaku vyšších vrstiev postupne premieňali na ľadovec. Podnebie tohoto kontinentu je veľmi suché (150 - 200 mm zrážok ročne), čiže drvivú väčšinu územia tvorí púšť. Taktiež tu bola nameraná aj najnižšia teplota na Zemi, presne -89,2°C, ktorú namerali na ruskej výskumnej stanici Vostok.

Sú tu dve ročné obdobia, studená zima a krátke (max. 1 mesiac), studené (max. denné teploty do 7°C) leto. V minulosti sa Antarktídu snažilo kolonizovať 7 štátov (Čile, Argentína, Austrália, Nový Zéland, Francúzsko, Veľká Británia a Rusko). Po podpísaní Zmluvy o mierovom a nekomerčnom využití Antarktídy v roku 1959 sa ale toto územie stalo medzinárodným. V súčasnosti sú jedinými stálymi obyvateľmi Antarktídy iba vedci (asi 5000), ktorí pracujú približne na 70 výskumných staniciach. Najväčšou z nich je americká stanica Mac Murdo. Prvým človekom, ktorý dosiahol južný pól bol nórsky bádateľ Roald Amunndsen.