Litosféra

Zemské teleso sa skladá z centrických vrstiev. Najspodnejšia je zem.jadro, na ňom je zem.plášť, najvrchnejšia je zem.kôra. Hrúbka zem. Kôry je na morskom dne 5km, na pevnine 30 – 70km.

Litosféra zahŕňa zem.kôru a najvrchnejšiu vrstvu zem.plášťa. je hrubá asi 200km.

Zloženie litosféry
Väčšinou obsahuje vyvreté horniny: žula, čadič

Pohyb pevnín a oceánskeho dna
Litosféra nie je celistvá. Skladá sa z litosfér. Dosiek. Ich pohyby sú: vzďalovanie, približovanie, šmýkanie, podsúvanie, nasúvanie, vrásnenie, ponáranie. Kontaktné miesta sú seizmicky aktívne oblasti.

Vývoj tvaru pevnín a oceánov
Zem vznikla pred 4,5 mld.rokov, pred 3 mld.rokov existoval jeden kontinent Pangea. Tá sa časom rozdelila na Lauráziu a Gondwanu.

Súčasné pohyby
Škandinávsky poloostrov, S a J Amerika
Riftové zóny – kontaktné miesta litosf. dosiek. Sú to 1. pásmové pohoria (Kordillery - Andy), 2. oceánske chrbty (Stredoatlantický chrbát), 3. zlomy (San Andreas), 4. hlbokomorské priekopy.

Vnútorné (endogénne)procesy
Prejavujú sa na styku litosf. dosiek.
Vrásnenie – horotvorný proces, pri ktorom vznikajú vrásové (pásmové) pohoria.
Magnetizmus – procesy súvisiace s výstupom magmy do zemskej kôry a na jej povrch.
Vulkanizmus – prenikanie lávy na povrch
Sopky - výlevné (Mauna Kea, Mauna Loa, Havajské ostrovy, Island)
- explozívne (Fuji, Sv. Helena, Cotopaxi)
- stratovulkán (Etna Vezuv)
Zemetrasenia
- tektonické – pohyb litosférických dosiek
- vulkanické – spôsobené výbuchom sopky
- zosuvné – zosuvy pôdy

Planetárne členenie litosféry
1. pevninská litosféra
2. oceánska litosféra

1. Stabilné časti pevninskej litosféry sa nazývajú štíty, na ktoré sa viažu tabule
Pohyblivou časťou PL sú orogénne zóny (pohoria)
2. SČ oceán. L sú oc.panvy (3,5 – 5 km hlboké)
PČ oceán. L sú oc.chrbty (Stredoaltlantický, Pacifický, Transatalntický), priekopové prepadliny.

Horninové zloženie litosféry
V litosfére sa nachádzajú takmer všetky prvky PSP (Si, O, Al, Mg, Fe, ...)
Horniny obsiahuté v litosfére delíme na:
1. pôvodné – sopečné – hlbinné (žula, dioryt, gabro, granit)
- výlevné (čadič, andezit, ryolit)
- sedimentárne – vznikajú usadením rozrušených hornín. Najbežnejší spôsob rozrušenia je zvetrávanie.

Môže byť chemické (kyslé dažde, voda), alebo machanické (zmeny objemu kvapalín)
(íly, piesky, pieskovce, spraše, tarvertín)
2. premenené – vznikli premenou zo sopečných hornín pri zmene teplotných alebo talkových podmienok (fylit, svor, rula).

Litosféra nášho okolia
Hornonitrianska kotlina je tvorená štvrtohotnými sedimentami (spraše, sprašové hliny, štrky, piesky), podložie tvoria vápence.
Hornonitriansku kotlinu ohraničujú pohoria: Žiar (S, hlbinné vyvreliny), Malá Fatra (S – SV, jadrové pohorie, Reváň), Strážovské vrchy (SV – V, hrubá vápencová vrstva, Strážov), Tríbeč (J, jadrové pohorie), Vtáčnik (JV, sopeč. poh. andezit, 1346 Vtáčnik), za Žiarom a Vtáčnikom sú Krem. vrchy.