Litosféra

Litosféru tvorí zemská kôra a plášť. Nie je súvislá, ale je rozlámaná na jednotlivé tektonické platne, ktoré sa pomaly pohybujú po povrchu podložnej vrstvy - astenosféry. Poznáme 7 hlavných tektonických platní a množstvo menších. Ich vzájomné pohyby spôsobujú pomalú zmenu tvaru a polohy kontinentov, ale tiež zemetrasenia, sopečnú činnosť, vznik pohorí, vznik riftových zón a morských priekop.

Zemská kôra

Zemská kôra má hrúbku na kontinentoch 30 až 70 km, pod oceánmi 4 až 8&ndsp;km. Leží na tuhšom zemskom plášti a hranica medzi kôrou a plášťom sa nazýva Mohorovičova diskontinuita. Skladá sa prevažne zo žuly (granitu) a čadiča (bazaltu). Jej stredná hustota je 2,8 g/cm3. S geologickou stavbou zemskej kôry úzko súvisia anomálie gravitačného poľa Zeme. Kôra sa delí na kontinentálnu a oceánsku. Kontinentálna kôra tvorí okrem kontinentov aj dná plytkých morí, ktoré kontinenty obklopujú. Je hrubšia a skladá sa z hornín bohatých na kremík, sodík, draslík a hliník. Oceánska kôra tvorí prevažnú časť zemského povrchu. Jej najstaršie časti nemajú viac ako 200 miliónov rokov a nepretržite sa vytvára z materiálu plášťa v dlhých riftoch na miestach stretu dvoch litosférických dosiek.

Zemský plášť

Zemský plášť zasahuje do hĺbky 2890 km. Prechodná časť medzi litosférou a plášťom je astenosféra. Tlak v spodnej časti plášťa je ~140 GPa (1,4×106 atmosfér). Z väčšej časti je zložený z materiálov bohatých na železo a horčík. Ich bod topenia závisí od tlaku, ktorému sú vystavené. Napriek tomu, že je tu vysoká teplota, kvôli vzrastajúcemu tlaku sú spodné časti tejto oblasti považované za pevné, a iba vrchné časti sú tvárne (polotekuté). Zloženie vrchného plášťa môžeme spoznať vďaka sopečnej činnosti, ktorá vynáša minerály tvoriace vrchný plášž na povrch. Zemský plášť je vybudovaný prevažne z kremičitanových minerálov s veľkou hustotou.
Sopky predstavujú jediný spôsob, ako sa dostať k horninám tvoriacim zemský plášť.

Zemské jadro

Zemské jadro má veľmi veľkú hustotu v porovnaní s plášťom. Vďaka jadru má Zem najväčšiu hustotu zo všetkých planét slnečnej sústavy, 5515 kg/m3. Jadro je tvorené ťažkými prvkami, pričom prevažuje železo (80%). Ze ním nasleduje nikel a nejaké ľahké prvky, predpokladá sa, že sa v jadre nachádza napríklad síra. Ťažké prvky sa do jadra dostali v ranných štádiách vzniku Zeme. Predpokladáme, že keď sa pred 4,6 miliardami rokov utvárala slnečná sústava, bola pravdepodobne celá Zem zložená z pevných látok. O 500 miliónov rokov neskôr sa ohriala vplyvom rádioaktívneho rozpadu a kovové prvky sa postupne roztavili, oddelili sa od nekovových kremičitých látok a klesli smerom do stredu Zeme, zatiaľ, čo kremičitany stúpali k povrchu. Tento proces sa nazýva diferenciácia. Táto roztavená kovová hmota, prevažne železo s malou prímesou niklu tvorí zemské jadro s priemerom asi 7 000 kilometrov. Teplo vystupujúce z jadra spôsobuje pomalú cirkuláciu hmôt plášťa.

Jadro delíme na vonkajšie a vnútorné. Polomer vonkajšieho jadra je približne 3500 km. Predpokladá sa, že tekuté vonkajšie jadro generuje magnetické pole Zeme. Teplota vonkajšieho jadra na hranici s plášťom je 3 500°, vnútorného asi 4 500°C - 6000 ˚C. Pevné vnútorné jadro má polomer zhruba 1250 km a pravdepodobne prispieva k vzniku zemského magnetického poľa, hoci samo je príliš horúce na to, aby mohlo byť nositeľom stáleho magnetického poľa.