Z prednášky predmetu Hospodárska geografia ma najviac zaujala téma globalizácie, a preto som sa rozhodla z dostupnej literatúry zistiť názory viacerých autorov a utvoriť si vlastný obraz.

Termín „globalizácia“ bol zavedený Theodorom Levittom profesorom Harvardovej univerzity a ako prvý ho použil v spojitosti s ekonomikou v roku 1983. S globalizáciou sa môžme stretnúť vo svetovej ekonomike, v obchode, v kultúre ako aj v iných oblastiach nášho života.

Klady globalizácie:

Globalizácia je charakterizovaná v indiferentnej rovine, ale je realitou a budúcnosťou ľudstva, preto je potrebné dať jej etický rozmer. Cirkev má tu veľmi zodpovednú úlohu aby vytvárala zjednocujúci svet, svet ktorý je v jeho pôvodcovi – Bohu Stvoriteľovi. Kresťania majú priniesť tomuto svetu humánne princípy, ktoré boli dané v predexistenčnom Logose – Kristovi. K všetkým aspektom je nutný rozmer morálny, lenže nie za cenu synkretizmu, ktorý môže byť ľudsky dobre vymyslený, ale stane sa hybridom, výpestkom, ktorý nemôže mať dlhú životaschopnosť.

Základným impulzom pre začiatok globalizácie bola revolúcia v doprave v polovici 20. storočia. Pomocou rýchlejšej a sofistikovanejšej dopravy mohli firmy uzavierať obchody nielen s lokálnymi partnermi, ale aj s partnermi na opačnej strane Zeme. Priekopníkom globalizácie boli Spojené štáty americké, kde miestne spoločnosti v 60. rokoch expandovali na európske trhy. Dôsledkom toho bolo, že Američania sa museli čiastočne prispôsobiť európskemu zákazníkovi a naopak. Stykom dvoch kultúr sa zmenil spôsob výroby a predaja. Tieto zmeny niektorí označili ako prínos, iní sa s tým nikdy nezmierili. Do globalizácie sa neskôr zapojili aj ďalšie krajiny. V 70. rokoch, keď nastal prudký rozvoj japonskej ekonomiky sa jej tovary rozšírili do všetkých krajín. V USA a Európe tak boli následkom konkurečného boja zredukované niektoré priemyselné odvetvia. Ich miesto zaujali japonské firmy s ich spôsobom výroby. Tieto procesy prebiehali aj v 80. a 90. rokoch a prebiehajú naďalej.

Slovensko ako malý štát s relatívne malou váhou na svetovom ihrisku pritom môže profitovať z toho, že bude patriť k väčšiemu celku, namiesto toho, aby rozhodovalo síce sucerénne, ale s malým faktickým dosahom. Môže sa podielať na rozhodovacom procese celoeurópskeho dosahu. Okrem toho bude musieť mať schopnosť aktívne sa presadiť svojou vyspelosťou a kultúrou v konkurencii členských štátov Európskej únie. Občania Slovenska si osvoja zmysel hodnôt, ktoré zrodil náš civilizačný priestor (osobná zodpovednosť, súkromné vlastníctvo a konkurencia, kultúra individuálnych, rodinných, pracovných vzťahov a inštitúcií) a zatúžia po ich naplnení v každodennom živote. Táto túžba však bude odlišná pre rôzne sociálne, vzdelanostné, profesijné, náboženské, vekové, sexuálne, urbárne a národné či etnické skupiny.

Aspektom, ktorý má veľký vplyv na presun pracovných miest z bohatých krajín do chudobných, je obecný trend starnutia polulácie. O tomto fenoméne sa v poslednej dobe píše stále častejšie v súvislosti s udržaním náročného dôchodkového systému bohatých krajín. Jeho problém spočíva v tom, že obyvateľov je stále menej a menej, ale pribúda dôchodcov, pretože moderná medicína predlžuje životy a moderná mládež nechce toľko potomstva.

Mimo samotnej Európy je oblasť, na ktorej má Amerika značný a Európa besprostredný záujem, zóna Stredného východu. Úspech cestovnej mapy, ktorá by mala viesť k izraelsko – palestínskemu mieru, do značnej miery závisí od spoločného a trvalého úsila Ameriky i Európy. Ak budú Spojené štáty a Európska únia pracovať spoločne, môžu tiež ľahšie odvrátiť viaceré strety medzi Západoma islamom a podporovať pozitívne tendencie v islamskom svete, čo by prispelo k začleneniu islamských krajín do moderného a demokratického sveta.

Na rozdiel od nesúrodo expandujúcich impérií si teda americký systém nedal za cieľ dosiahnuť pyramidálne mocenské štruktúry. Nestal sa však ani nástrojom na dosahovanie etnickej či inej asimilácie, o čom najlepšie svedčí existencia veľkých záujmových skupín rôznych etník a rás o lobistických centrách Washingtonu. Vďaka týmto a ďalším všeľudskýcm princípom sa aj nový poriadok navrhovutý a zverejnený v roku 1991 Georgeom Bushom st. vyznačuje predovšetkým týmito zásadami:

-kolektívny systém medzinárodnej bezpečnosti charakterizovaný integrovaným velením a vojenskou silou zasahujúcou v súlade s multimediálnymi dohodami riadiacimi sa medzinárodným právom,
-celosvetová (globálna) kooperácia EÚ, APEC, ASEAN, NAFTA a ďaľších vrátane spolupráce globálnych špecializovaných inštitúcií (Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, Svetovej obchodnej organizácie a podobne),
-procedúry zdôrazňujúce prijímanie rozhodnutí na báze konsenzu,
-preferencia demokratických členov v súšasných alianciách,
-zriaďovanie základných, globálnych ústavných a súdnych štruktúr, svetovým súdnym dvorom začínajúc a špecializovaným medzinárodným trestnoprávnym tribunálom končiac.

Jednou z aktuálnych otázok je vymedzenie ekonomických podmienok, za ktorých prepieha globalizácia národných ekonomík do svetovej ekonomiky v súčasnej etape jej vývoja. S tým súvisiaca otázka, na ktorú sa hľadá odpoveď, je v podstate jednotuchá: nachádza sa súčasný kapitalistický vývoj vo vzostupnej fáze vývoja, alebo fáza ktorou prechádza, má charakter stagnácie, či sa nachádza na prechode z fáze stagnácie do fázy dlhodobého rozvoja? Získané poznatky pri vypracovaní východiska pre dlhodobú prognózu.

Slovenské priority sa však nemusia vždy stotožňovať s európskym priemerom. O tom napokon svedčí nárast počtu a intenzity „ženských“ kampaní typu Piata žena alebo Urobme to! Na Slovensku model ľudskej dôstujnosti ušitý na našu mieru, čo logicky prinesie vyššie nároky ľudí na kvalitu aj rozsah výkonu ich práv. Ich ťažisko sa prenesie na výkon a ochranu hospodárskych a sociálnych práv, Aako Aaj celého komplexu práv solidarity. Do popredia vystúpia nároky na zdravé životné prostredie, ako aj právo budúich generácií. Paralelne bude prebiehať budovanie vyspelej občianskej spoločnosti a jej zodpovedajúcej úrovne kultúry ľudských práv. Bude to občianska spoločnosť západoeurópskeho typu, ktorá prevládne nad pozostatkami patriarchálnej spoločnosti.