Holandsko

Holandsko je kráľovstvo ležiace v severozápadnej Európe, ktoré na východe hraničí s Nemeckom a na juhu s Belgickom (450 km). Zo severozápadu krajinu obmýva Severné more. Holandsko vzniklo 23.5.1568, kedy sa oslobodilo od španielskej nadvlády. Hlavné mesto je Amsterdam, avšak Haag je sídlom parlamentu, ďalej sídlom monarchu, ale aj sídlom väčšiny ambasád a zastupiteľstiev. Holandsko je konštitučná monarchia s parlamentným systémom vlády. Kráľovná Beatrix stojí v čele štátu už od roku 1980. Rozloha Holandska ja 41 865 km, (z toho je 18,41 % vody).


Povrch Holanska

Povrch Holandska je tvorený nížinou. V niektorých miestach prímorského Holandska to môže byť až 7 m pod úrovňou morskej hladiny, čo je následkom pretrvávania činnosti mora, riek a ľudského pretvárania krajiny. Na severozápade leží Ijselské more, ktoré zasahuje hlboko do pevniny a od otvoreného mora je chránené umelými hrádzami. Najvyšší bod je Vaalseberg v juhovýchodnej časti Limburgskej pahorkatiny. Takmer dve pätiny Holandska leží pod hladinou mora „marše“, táto časť krajiny, ktorá vlastne tvorí ústie riek Rýna, Másy a Šeldy sa chráni pred morským prílivom pásmom piesočnatých presypov, čerpadlami, ktoré poháňajú veterné mlyny, plavebnými komorami a hrádzami. Holandsko má hustú sieť plavebných (dopravných) a odvodňovacích kanálov. Na morskom pobreží nájdete piesočné presypy (zvané duny). Vo vnútrozemý je úrodná pôda starostlivo obrábaná (vysušené poldry). Na severe a na východe možno nájsť močiarovité a rašelinité úseky (holandsky ,,geest“).
Klasický väčší kopec (prírodný, nie umelo vybudovaný) môžete vidieť jedine pri spoločnej hranice s Belgickom a Nemeckom. Jeho výška však nedosahuje ani 400 m. To je zároveň výnimka, ktorá potvrdzuje, že Holandsko je neuveriteľne rovinnatou krajinou. Možno práve preto sa tu darí takému národnému športu ako je cyklistika.

Počet obyvateľov je 16 335 998.
Hustota zaľudnenia je 393 km
Úradným jazykom je holandčina a frízština.
Náboženstvo: katolícke, protestantské a islám


Provincie Holandska

Holandsko je tvorené dvanástimi provinciami: Friesland, Groningen, Drenthe, Overijssel, Flevoland, Gelderland, Utrecht, Noord-Holland (Severní Holandsko), Zuid-Holland (Jižní Holandsko), Zeeland, Noord-Brabant (Severné Brabantsko) a Limburg (Limburk).


Podnebie Holandska

V Holandsku prevláda podnebie oceánske. Ročne tam napadá okolo 750-850 mm zrážok. Veľmi často sa vo vnútrozemí objavujú hmly a fúka silný vietor. Podnebie ovplyvňuje tiež morský prúd v Atlantickom oceáne. Vďaka nemu sú zimy relatívne teplé, naopak leta chladné.

V zimných mesiacoch niekedy teplota klesne aj pod bod mrazu a keď predsa len príde studený front, je to potešenie a zábava pre korčuliarov. Február je veľmi podobný januáru, teplota sa pohybuje medzi +10 ° C a pre počasie v tomto mesiaci sú často charakteristické veľké zmeny tlaku vzduchu. Počasie je veľmi premenlivé a nestále. Marec a s ním prichádzajúca jar tu začína o pár týždňov skôr, ako vo vnútrozemí Európy. Teplota se už môže vyšplhať medzi +5 ° C až +15 ° C cez deň. V noci však stále teplota klesá bližšie k nule a na niektorých miestach krajiny sa vyskytuje prízemný mráz. Apríl a Máj sú mesiace plné kvitnúcich kvetín a preslávených holandských tulipánových polí. Na pobreží sa začína hlavná sezóna, začínajú se postupne otvárať rôzne plážové atrakcie, reštaurácie a bary. Začína turistická sezóna. Teplota v máji dosahuje až 20 ° C. V letných mesiacoch sa teplota pohybuje medzi 20 -25 ° C. Počas septembra a začínajúcej jesene pribúda viac dažďových prehánok, postupne sa ochladzuje a zhruba od polovici októbra sa stáva dážď často celodenným programom každého dňa. Snehu sa tu ani v decembi nedočkáte.
Obyvateľstvo a hospodárstvo

90% všetkých obyvateľov žije v mestách. Obyvatelia sú väčšinou Holanďania, na juhu zeme žijú tiež Flámovia, ich jazyk sa takmer vôbec neodlišuje od holandštiny a na ostrovoch pri severnom pobreží Frisovia. Základom hospodárstva je priemysel, obchod a doprava. Najdôležitejšou ťažbou nerastných surovín je ťažba zemného plynu. (Holandsko je v tejto ťažbe 6. na svete.) Ten je dôležitý predovšetkým k výrobe elektrickej energie, ktoré vyrábajú tepelné elektrárne na zemný plyn a na export. Okrem nej sa ťaží ešte ropa, kamenná soľ, vápenec a kamenná hlina.

Zvláštne spracovanie ropy je veľmi rozvinuté, najväčšie rafinérie sa nachádzajú v Rotterdamu, je tak isto rozvinutý chemický, elektrostrojárenský, potravinársky, sklársky, textilný, keramický, papierenský priemysel a hutníctvo železa a hliníku. V potravinárskom priemysle má najväčší význam spracovanie mlieka (syry – napríklad Eidam, Gouna – 6.miesto na svete, maslo, mliečne konzervy a výroba čokolády), tiež liehovary, pivovary a konzervárne rýb. Zo strojárenského priemyslu je najvýznamnejší priemysel elektrotechnický, ktorý vyrába audio, mikropočítačovú techniku, televízie, telefónne príjimače a pod.
Vďaka veľmi výhodnej polohe pri mori sa veľmi dobre darí obchodu a doprave.

V Holandsku je prevaha nížin, je tam mierne vlhké podnebie a úrodné pôdy, preto sú tam predpoklady pre dobré rozvinuté poľnohospodárstvo. Je tu zamestnaných len 3,7 % obyvateľstva. Pestujú sa rôzne plodiny, najviac obilie, cukrová repa, kukurica a zemiaky. Živočíšna výroba sa na poľnohospodárskej produkcii podieľa celými 70 % a zameriava sa predovšetkým na chov hovädzieho dobytka, hydiny a ošípaných. Holandsko vyváža potravinárske výrobky, liečiva a kvetiny. Dovážajú sa suroviny ropa, kovy, tropické plodiny, niektoré stroje a zariadenie, automobily.


Cestovný ruch

Holandsko má dobré a všestranné materiálno-technické podmienky a predpoklady na rozvoj zahraničného cestovného ruchu. Na 250 km dlhom pobreží sú prímorské strediská letnej rekreácie, kúpania a vodných športov, napr. Scheveningen, Noordwijk aan Zee, Zandvoort, ktoré majú medzinárodný význam, podobne ako strediská na západofrízskych ostrovoch. Priľahlé zalesnené oblasti sú vhodné na pešie alebo bicyklové túry. Mesto Harderwijk, prímorské stredisko Zandvoort a Zoov Rhenen majú delfináriá s cvičenými delfínmi.

K najnavštevovanejším mestským strediskám patrí korunovačné, hlavné mesto Amsterdam, kde je mnoho kultúrnohistorických pamätihodností, rázovitých meštianskych domov, z ktorých sú mnohé upravené aj ako hotely. Turisti navštevujú tiež mesto Haag, kde okrem iného je aj najväčší prístav sveta Rotterdam. Mesto Haarlem je obkolesené plantážami tulipánov a narcisov.


Holandsko- krajina veterných mlynov

Všetko to začalo v 16. storočí. Holandské provincie boli v tej dobe veľmi zavodnené a tunajší poľnohospodári potrebovali viac úrodnej pôdy pre svoje polia, ktoré obrábali. Prišli na to, že najlepším spôsobom, ako dostať vodu zo zatopených polí bude, ak postavia mlyny poháňané všadeprítomným vetrom. Dômyselný mechanizmus spôsobí to, že turbíny ženú vodu zo zavodnených častí pôdy celým systémom kanálov do mora. Šikovní domorodci vtedy prišli na to, ako využiť silu vetra, ktorý tu fúka a niekedy doslova duje veľkou rýchlosťou k tomu, aby roztáčal veterné mlyny a poháňal mechanizmus turbíny. Klasické a zachované veterné mlyny (stojace na brehoch kanálov) možno vidieť hlavne v západnej a juhozápadnej časti Holandska. Najznámejšia je nepochybne sústava 19 mlynov v Kinderdijku (neďaleko Dordrechtu).


Holandsko - raj tulipánov

Symbolom Holandska sú tulipány. Celkom existuje okolo 300 druhov tulipánov. Všetky ich môžete vidieť v kvetinovej záhrade Európy - Keukenhof. Výstavný areál Keukenhof v roku 1999 oslávil už svoje päťdesiate výročie vzniku. A čo všetko môzno od tejto najväčšej výstavy kvetov očakávať? Zhruba 80 akrov kvetinových záhonov, 6 miliónov tulipánov, narcisov, hyacintov a ďalších cibulovitých kvetov. A keby vám to predsa len nestačilo, potom vás určite uchvátia okolité stromy, ktorých vek sa odhaduje na storočia, ďalej niekoľko kvetinových polí, fontán a dokonca tu stojí aj jeden mlyn s obrými drevákmy pred vchodom. Nachádza sa tu niekoľko pavilónov a pravidelných výstav. Pre milovníkov orchideý je tu pripravená stála expozícia týchto exotických rastlín.


Symbolom Holandského folklóru sú jednoznačne dreváky.

S holandskými drevákmi (holandsky ,,klompen") sa stretnete v každom meste, mestečku, dedinke, skrátka pri každom stánku so suvenýrmi. Tieto dreváky sú symbolom a folklórom minulej doby, ale pre mnohých obyvateľov stále niečo znamenajú. Holanďania sú na tieto topánky právom hrdý, niektorí z nich ich stále ešte nosia a ,,masírujú" tak svoje chodidlá. Spravidla v nich nestretnete niekoho v meste, ale iba na vidieku.