Severná Amerika
Amerika
Z fyziogeografického hľadiska sa delí Amerika na:
1) Severná Amerika
2) Stredná Amerika
3) Južná Amerika
Z hľadiska politického, kultúrneho a hospodárskeho sa člení na:
a) Severná Amerika (anglosaskú, kde dominuje anglický jazyk – Kanada, USA)
b) Latinská Amerika (dominuje španielčina- Stredná a Južná Amerika)
Severná Amerika
- hranica (od Mexica), od Ázie ju oddeľuje Beringov prieliv
-severná polárna kružnica, obratník Raka
Horizontálna členitosť:
- veľmi členité, dĺžka pobrežia: 75 600 km, ostrovy a polostrovy: 25, 4 % územia
- S↔J 8 700 km Z↔V 6 000 km
Polostrovy: LABRADORSKÝ, NOVÉ ŠKÓTSKO, FLORIDA, YUKATÁN, KALIFORNSKÝ, ALJAŚSKÝ
Ostrovy: NEWFOUNDLAND, BAHAMY, VEĽKÉ ANTILY, MALÉ ANTILY, ALEUTY; arktické: BAFINOV, VIKTÓRIIN, ELLESMEROV ostrov.
Záliv: HUDSONOV, Záliv sv.VAVRINCA, MEXICKÝ, KALIFORNSKÝ, ALJAŚSKÝ.
Vertikálna členitosť:
- geologicky najstaršiu časť kontinentu tvorí Kanadský štít, na ňom sú Arktická níž., Lauretínska plošina, Apalačské poh.- oddeľuje Mississippskú a Atlantickú nížinu. Západnú časť vypĺňa geologicky mladé pohorie Kordiliéry, ktoré tiahnu z Aljašky v dvoch výrazných pásmach – Pobrežné Kordiliéry a Skalisté hory.
- je tu sopečná činnosť: Atlantická a Tichooceánska doska.
- najvyššie miesto: Mt. Mc Kinley -6194 mnm – Aljašské hory
- najnižšie miesto: Údolie smrti – - 86 mnm - Nevada
Kordilléry:
a) vonkajšia strana: ALJAŠSKÉ HORY, POBREŽNÉ VRCHY, KASKÁDOVÉ VRCHY, SIERRA NEVADA, SIERRA MADRE OCIDENTAL
b) vnútorná strana: SKALNATÉ VCHY
c) medzi nimi: KOLUMBIJSKÁ PLOŠINA, VEĽKÁ PANVA, KOLORADSKÁ a MEXICKÁ PLOŠINA
- stredná časť územia vypĺňajú centrálne roviny
- predhorie Kordilier: veľké prérie
Vodstvo:
- Rieky: vývoj riečnej siete bol ovplyvnený štvrtohorným zaľadnením
- Úmorie Atlantického oceánu: MISSISSIPPI, MISSOURI, OHIO, TENNESSI, ARKANSAS, RIO GRANDE, Rieka Sv. VAVRINCA
- Úmorie Tichého oceánu: - neveľké rieky z Kordiliér, rieky nie sú dlhé, ale maj veľký spád: COLORADO (Grand Canyon), COLUMBIA, YUKON, FRASER
- Úmorie S. ľadového oceánu: -najvýznamnejšia : MACKENZIE
- využitie riek: výroba el.energie, doprava, hosp.využitie, zavlažovanie
- Jazerá: ľadovcovo- tektonické, ľadovcové, VEĽKÉ MEDVEDIE J., VEĽKÉ J. OTROKOV, WINNIPEGSKÉ J., VEĽKÉ JAZ.:(najväčšie nahromadenie sladkej vody)- HORNÉ J.(najväčšie sladkovodné), HURÓNSKE J., MICHIGANSKÉ J., ERIJSKÉ J., ONTARIO (ľadovcovo- tektonické).
- Medzi Erijským a Ontariom: NIAGARSKÉ vodopády
Podnebie:
- skoro všetky pod. pásma.
- vplyv na podnebie: poludníkový smer pohorí, vzdialenosť od oceánov, nadmorská výška, morské prúdy (Orientácia pohorí poludníkovým smerom umožňuje prenikanie horúceho vzduchu z oblasti Mex. zálivu a chladného arktického vzducho do vnútrozemia. Výrazné ochladzovanie v oblasti New Yorku spôsobuje studený Labradorský prúd.)
Podnebné pásma:
- arktické- subarktické pod.pásmo: S Kanady, časť Aljašky, S ostrovy
- mierne pásmo: väčšina územia, delí sa na kontinentálne- daždivejšie a oceánske. Veľké rozdiely teplôt v zime a v lete
- subtropické pásmo: Florida, Kalifornia, Mississippská níž.
- Tropické vlhké a tropické suché pásmo: stredná Amerika 40° s.š. – hranica plávajúcich ľadovcov
- najviac zrážok:
- na SZ – až 4000 mm
- Kordiliéry – 200-250 mm – panvy
- vo vnútrozemí - 500 mm – Centrálne roviny
- JV pobrežie- 2000 mm
Rastlinstvo, Živočíšstvo:
- vegetačné pásma zodpovedajú podnebným
- arktické ostrovy: bez vegetácie, sneh ľad
- S Kanady: machy, lišajníky, zakrpatené stromy = tundra
- Veľká časť kanad. šítu a Kordiliér: ihličnaté lesy = tajgy
- okolie Veľkých jazier, Centrál. nížin, Veľ. prérie, v minulosti listnaté lesy, vyrúbané → premena na poľnohosp. Územie
- J časť Centrál. rovín: stepi= prérie
- vnútri plošín: púšte a polopúšt
- subtrop. Rastlinstvo a živočíšstvo- Florida
- okolie Mex.zálivu: tropic. Lesy
- Živočíšstvo: bizón, ľad. medveď, los, puma, jaguár, aligátor, papagáje,medveď Grizzly, bobor, kolibrík
- Národné parky:
USA: Yellowstone, Seqoia, Grand Canyon, Yosemite, Olympic
KANADA: Jasper, Banf
Obyvateľstvo:
Pôvodní obyvatelia, Indiáni, prišli do Ameriky asi pred 20-30 tis.rokmi z Ázie cez Beringov prieliv. Prví Európania, ktorí sa usadili v Amerike, boli Vikingovia. Neskôr v kolonizácii pokračovali Španieli, Angličania, Francúzi a Holanďania. Násilne boli privezení černosi z Afriky. Západné pobrežie osídľovali prisťahovalci z Ázie.
- 3 hlavné rasy:
-mongoloidná: Indiáni, Eskimáci, prisťahovalci z Ázie.
-europoidná: potomkovia prisťahovalcov z Európy
-negroidná: potomkovia černošských otrokov z Afriky
- veľa miešancov: Mulati, Mestici, Zambovia- stredná a Južná Amerika
- počet obyvateľov rastie, hlavne prisťahovalcov – asi 500 000 ročne (najmä z Latinskej Amer.)
- KANADA a USA: 90% potomkovia európ. prisťahovalcov
- hustota osídlenia- veľmi nerovnomerná
- najväčšie oblasti koncentrácie obyv.: atlantické pobrežie, okolie Veľkých jazier, tichooceánske pobrežie
- vysoký stupeň urbanizácie: 80%
- náboženstvo:
-KANADA a USA- protestanti
-LATIN. AMERIKA- katolíci
Hospodárstvo:
Severná Amerika predstavuje najvýznamnejšiu hospodársku a politickú oblasť sveta. Pre rozvoj hospodárstva mali vplyv: Sev. Amerika má dobré klimatické, pôdne, surovinové,energetické zdroje, má výhodnú polohu medzi 2 oceánmi, územie, ktoré nepostihlo svet. vojny.
Poľnohospodárstvo:
- vysoká mechanizácia, špecializácia, kvalitné služby, vysoká produktivita
- dominantné postavenie majú väčšie farmy
- zamestnáva menej ako 5% ekonomicky aktívneho obyvateľstva
- mierna prevaha živočíšnej výroby
- na územie Ameriky dovezené: ryža, káva, čajovník, obilie, cukrová trstina
- vývoz: kakao, zemiaky, kukurica, paradajky, fazuľa
Priemysel:
- v súčasnosti prevláda terciárna sféra, ktorá zamestnáva až 60% ekonomicky aktívneho obyvateľstva
- 30% sa podieľa na svet. priemyselnej výrobe
- obrovské zásoby: ropa, zemný plyn, čierne uhlie, meď, olovo, zinok, nikel, azbest, urán.
- veľkú časť surovín dovážajú.
- priemyselné odvetvia: STROJ., HUTÍCTVO, CHEM, ELEKTROTECHN.
- stagnuje dopravné strojárenstvo, oceliarstvo, textilný, kožiarenský a odevný priemysel - pre veľkú konkurenciu v zahraničí
- priemysel je nerovnomerne rozmiestnený, najväčšia koncentrácia: SV, JV, pobrežie Mexického zálivu, tichooceán. pobrežie
- hospodárstvo Angloameriky ovplyvňuje rozvoj štátov Latin. Ameriky
- NAFTA: spoločný hosp. priestor pre KANADU, USA a MEXIKA.
- Rozvoju moderných odvetví napomáhajú vedecko- výskumné centrá: L.A., SAN FRANCISCO, BOSTON, NY, CHICAGO, SILICON VALLEY, DALLAS.Kanada
Kanada je 2. najrozľahlejší štát sveta. Na rozlohe 9,976 mil.km žije 31,6 mil.obyvateľov. Väčšinu tvoria potomkovia prisťahovalcov z Európy
- Anglokanaďania asi 40%
- Frankokanaďania asi 27%, ktorí žijú najmä v provincii Quebec
- ostatní belosi asi 20%
- Ázijci, Inuiti (Eskimáci), Indiáni
- hlavné mesto: OTTAWA (1,01 mil.obyv.)
- najväčšie mesto je TORONTO (4,3 mil.obyv.)
Administratívne sa delí Kanada na 11 provincíí, 2 teritóriá. Je to nezávislý parlamentný federatívny štát, konštitučná monarchia, člen Britského spoločenstva.
Hospodárstvo:
Kanada je priemyselne vyspelý štát s veľmi výkonným poľnohospodárstvom. Patrí medzi 10 hospodársky najvyspelejších štátov sveta. K hospodárskej vyspelosti prispeli:
a) obrovské prírodné a nerastné bohatstvo
b) obidve svetové vojny
c) susedstvo s USA (americký kapitál v súčasnosti kontroluje väčšinu priemys. produkcie)
Priemysel:
- Najrozvinutejšie odvetvie: ťažba ner. surovín a hydroenergetika (80% elektrickej energie).
- Z energetických surovín sa ťaží: rupa, zemný plyn, urán, uhlie. Svetové prvenstvo má v ťažbe niklovej rudy a azbestu, patrí medzi svetových producentov zlata, medi, zinku a olova. Zásoby železných rúd sú najväčšie na svete.
- Spracovateľský priemysel je zastúpený výrobou papiera a spracovanie dreva, hutníctvom železa a farebných kovov.
- Zvyšuje sa význam petrochémie a strojárstva. Tradičné odvetvie je potravinárstvo.
- Najvýznamnejšia priemyselná oblasť je okolie Veľkých kanadských jazier a územia povodia Rieky sv. Vavrinca, na ktoré spadá 75 % produkcie kanadského priemyslu.
Poľnohospodárstvo:
- špecializované na: pestovanie obilia- pšenica, sója, kukurica, jačmeň, repka olejná. Produkcia mlieka, mäsa a kožušiny.
- živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou
- poľnohospodárstvo sa zakladá na farmárskej veľkovýrobe
Zaujímavou črtou kanadskej ekonomiky je úzka spolupráca s USA – 75% svojho exportu Kanady smeruje do USA
68 % importuje USA do Kanady
Hosp. oblasti:
1) centrálne provincie:
ONTARIO-TORONTO
QUEBEC- MONTREAL
- najvyspelejšia oblasť, žije tu polovica obyvateľstva Kanady, využíva výhodnú dopravnú polohu, úrodné pôdy
2) atlantické provincie:
- lov rýb, spracovanie dreva, poľnohospodárstvo. Najväčšie mesto: HALIFAX
3) prérijné provincie:
MANITOBA, ALBERTA, SASKATCHEWAN
- poľnohosp: pšenica, ťažba nerast. surovín, lesné hospodárstvo
- najväčšie mestá: CALGARY, EDMONTON, REGINA, WINNIPEG
4) Britská Kolumbia:
- najväčšie mesto: VANCOUVER
- oblasť bohatá na lesy, veľa národných parkov- Jasper, Banf
5) kanadský sever:
- hosp. najmenej rozvinutá, lov rýb, zveri, ťažobný priemyselUSA
- USA sú hospodársky najvyspelejší štát sveta, počtom obyvateľov (278,1 mil.) sa zaraďujú na 3. miesto a rozlohou (9,629 mil.km2) na 4 miesto na Zemi. Vytvárajú vyše 25% svetovej priemyselnej produkcie, majú najvyššiu hodnotu HDP.
- USA tvorí 50 štátov rozdelených na 3 045 okresov, oblasť hlavného mesta (District of Columbia- D.C.), územie hlavného mesta (Washington D.C.) a ďalšie nesamosprávne územia. Patria sem aj niektoré ostrovy v Tichom oceáne, Aljaška a Hawaii.
- Je to nezávislá federatívna republika s dvojkomorovým parlamentom - kongresom (Snemovňa reprezentantov a Senát) s veľkou prezidentskou právomocou.
Obyvateľstvo:
Prevažná časť obyvateľov USA je európskeho pôvodu, 12% obyvateľstva tvoria černosi, 8% pochádza z Latinskej Ameriky a asi 3% z Ázie. Pôvodní obyvatelia Indiáni a Eskimáci tvoria 0,8%.
-nerovnomerne rozmiestnené, najväčšie koncentrácie:
1) SV územie: BOSTON-WASHINGTON
2) J Veľkých jazier: CHICAGO-DETROIT, PITTSBURGH-CLEVELAND
3) J USA: HUOSTON- DALLAS
4) JZ USA: L.A.- SAN FRANCISCO – SAN DIEGO
Hospodárstvo:
- Najdôležitejšou zložkou hospodárstva USA je terciárna sféra, na tvorbe HDP sa podieľa 62%, priemysel vytvára 35% a poľnohospodárstvo 3% HDP. Typický znak ekonomiky: veľké podniky. V hosp.má dôležitú úlohu finančno- priemyselné spoločnosti, ktoré majú výrazný vplyv aj v politickom živote.
- najvýznamnejšia hosp.oblasť: SV= FROSTBELT, v súčasnosti sa persúva viac na J= SUNBELT: emigranti z Latin.Ameriky, dostatok suroviny, dobrá klíma, dostatok energetiky, vhodné vodné pomery.
Priemysel:
- USA má dostatok surovín a elektrickej energie. Patria k najväčším výrobcom elektrickej energie na svete, produkujú štvrtinu celosvetovej výroby. Hlavné zdroje: zemný plyn, ropa, urán, energia riek.
- významné: HUTNÍCTVO ŽELEZA a OCELE – 3. miesto na svete- najmä pri pobreží Veľkých jazier, Pittsburgh, Chicago, Cleveland, Baltimore.
- FAREBNÁ METALURGIA: spracovanie medi a hliníka- rieky Tennessee a Columbia, Mexický záliv. Aljašska – ropa, Au.
- STROJÁRSTVO: dominuje výroba dopravných prostriedkov. Výroba lietadiel, družíc, rakiet a kozmickej techniky je sústredená na pobreží Mexického zálivu a pri vedeckovýskumných zákliadniach na SV USA a v Kalifornii.(firmy: Ford, General motor, Boeing)
- ELEKTROTECHNICKÝ a ELEKTRONICKÝ sa sústreďuje do výskumných a vývojových centier- na juh od S.Francisca (Silicon Valley), Boston, Chicago, NY.
- CHEMICKÁ VÝROBA: spracovanie ropy- Mexický záliv, oblasť medzi NY a Baltimorom
- DREVOSPRACUJÚCI PRIEMYSEL: sústredený na SZ, okolie Veľkých jazier, kde najväčšie lesné komplexy a dostatok energie viedol k rozvoju výroby celulózy a papiera.
- Z ostatných odvetví je najvýznamnejší POTRAVINÁRSKY priemysel.
- Textilný, kožiarenský, odevný - veľká konkurencia zo zahraničia (JV Ázia)
Poľnohospodárstvo:
- prírodné podmienky ovplyvnili charakter poľnohosp.výroby → vytvorili sa územia zamerané na pestovanie určitej plodiny.
a) kukuričné pásmo: približne územie Centrálnych rovín. Kukurica, sója, pšenica.
b) pšeničné pásmo: územie Veľkých prérií, pšenica, cukrová repa, ovos, zemiaky
c) bavlníkové pásmo: na juhu, bavlník, podzem.olejná, tabak, citrusy
- okolie Mexického zálivu: ryža, cukr.trstina, citrusy.
- USA sú prvé na svete vo výrobe a vývoze poľnohospodárskych výrobkov: kukurica, sója, pšenica, tabak, ovos, citrusy, bavlník, podzem.olejná
- mierne prevláda živočíšna výroba nad rastlinnou, na chov hosp.zvierat sa využívajú najmä 2 oblasti- kukuričné a pšeničné pásmo- hov.dobytok, ošípané. Významný je aj chov hydiny, rybolov.
- Lesné hospodárstvo: lesy- 34% povrchu USA. Najväčšími dodávateľmi dreva sú štáty: MONTANA, WASHINGTON.
- najviac tabaku: štát SEVERNÁ KAROLÍNA. Najviac bavlníka: JUŽNÁ KAROLÍNA. Najviac ornej pôdy- štát IOWA- 93%, dopestuje aj najviac kukurice a sóje na území USA.
- Významný je aj zábavný priemysel.
- Hosp. najvyspelejšími a najľudnatejšími štátmi sú: KALIFORNIA, NY, TEXAS.
Dorava:
- železnice: 40% tovaru, na prepravu osôb málo, z roka na rok dĺžka železníc klesá
- osobná: 85% osôb, 23% tovaru (kamióny) -letcká: hustá sieť, najfrekventovanejšie letiská: Chicago, L.A.,NY, Atlanta, Dallas
- vodná: riečna: Veľké jaz., Mississippi, najdlhšia sieť: 50 000 km. –potrubná: ropa, plyn
Hosp. oblasti:
1) SV- BOSTON, NY, PHILADLPHIA, BUFFALO, PITTSBURGH
2) Str.-Z: CLEVELAND, CHICAGO, DETROIT, ST.LUIS, CINCINNATI, KANSAS CITY, MINNEAPOLIS
3) juh: BALTIMORE, WASHINGTON, NEW ORLEANS, HUOSTON, DALLAS, ATLANTA, MEMPHIS,
4) Západ: SAN FRANCISCO, L.A., SAN DIEGO, DENVER, PHOENIX, SEATTLE, LAS VEGAS
- sídlo Coca Coly: Atlanta, Boston - Harward, Niagarské vodopády zásobujú NY, NASA - Huoston
- Chicago- 1. reštaurácia Mc Donald, 1. zásielkový dom, 1. detektor lži
|
