ENERGETIKA

Energetika tvorí základ moderného hospodárstva. Vyrába elektrickú energiu, plyn, paru i teplo. Je súčasťou odvetvia priemyslu palív, ktoré patrí do ťažkého priemyslu.
Zdroje na výrobu energie: delíme:

A) neobnoviteľné (uhlie, ropa, zemný plyn, urán, horľavé bridlice)
B) obnoviteľné (slnečná energia, vodná, veterná energia, energia prílivu a odlivu, geotermálna energia, energia biomasy)

Najvýznamnejším produktom energetiky je výroba elektrickej enrgie. Podľa zdrojov rozdeľujeme elektrárne na tepelné, jadrové, vodné a ostatné (alernatívne).

Tepelné elektrárne: spaľujú ropu, zemný plyn i menej kvalitné uhlie, ktorého spotrebujú veľké množstvo. Sú lokalizované v blízkosti uhoľných panví a významne sa podieľajú na znečisťovaní ovzdušia. Vo väčšine krajín prevažuje výroba elek.enrgie v tepelných elektrárňach.

Jadrové elektrárne: využívajú prevažne urán. Objem paliva je menší, ale veľká je spotreba vody nachladenie. S využívaním jadrovej energie vznikajú problémy so skladovaním jadrového odpadu, možnými havariami jadrových reaktorov, ako s ich rekonštrukciou a odstavovaním. Najväčšia jadrová elektráreň na svete sa
nachádza v Japonsku (Fukushima).

Najviac elektrickej energie vyrobia: USA, FRANCÚZSKO, JAPONSKO, NEMECKO. Najviac spotrebujú: USA, ČÍNA, JAPONSKO, RUSKO, KANADA,...
Vodné elektrárne: nachádzajú sa v blízkosti veľkých vodných tokov. Najmenej znečisťujú ŽP. Najväčšia vodná elektráren sa nachádza na rieke Paraná: ITAIPU (Brazília), GURI vo Venezuele, ďalej na Niagarských vodopádoch, riekach Colorado, Columbia, na severe Švédska, na alpských tokoch, v Rusku,...

Podiel ostatných – prílivových, slnečných, veterných, geotermálnych – je malý. Budujú ich vyspelé krajiny: napr. FRANCÚZSKO, USA, JAPONSKO, NOVÝ ZÉLAND, TALIANSKO, FÍNSKO,...

Najviac elektrickej energie sa vyrobí v tepelných, jadrových a vodných elektrárňach.

Primárne energetické zdroje:

ROPA – kaloricky je hodnotnejšia než uhlie, má ľahšiu a lacnejšiu dopravu a mnohostrannejšie využitie, hlavne v chemickom priemysle, a preto sa stala hlavným svetovým palivom. Jej ťažba sa sústreďuje: oblasť PERZSKÉHO ZáLIVU, severná AFRIKA, MEXICKÝ záliv, KARIBSKÉ more, SEVERNÉ more, Z SIBÍR a JV ÁZIA. Svetová produkcia ropy: SAUDSKÁ ARÁBIA, USA, RUSKO, IRÁN, MEXIKO, ČÍNA, NÓRSKO, VENEZUELA, IRAK, KANADA,... Viac ako polovica vyťaženej ropu sa vyváža najmä do USA, JAPONSKA a do Z EURÓPY. Najviac vyvážajú členské krajiny OPEC z oblasti Perzského zálivu.

ZEMNÝ PLYN – je ekonomicky najvýhodnejšie palivo. Najčastejšie sa vyskytuje s ropou. Jeho výskyt a ťažba sa sústreďuje najmä v rozvinutých krajinách. Ťažba zemného plynu: RUSKO, USA, KANADA, VB, ALŽíRSKO, HOLANDSKO, oblasť PERZSKÉHO zálivu.

UHLIE- Svetové zásoby uhlia sú podstatne vyššie ako zásoby ropy a zemného plynu. Čierne uhlie: ČÍNA, USA, RUSKO, INDIA, JAR, AUSTRÁLIA,... Hnedé uhlie: NEMECKO, RUSKO, ČESKO, USA, POĽSKO,...

URÁN - je hlavné jadrové palivo, vyznačuje sa vysokou energetickou účinnosťou. Najväčšie zásoby má AUSTRÁLIA, KAZACHSTAN, KANADA, USA, RUSKO,... Svetová produkcia uránu: KANADA, AUSTRÁLIA, NIGER, RUSKO, KAZACHSTAN,USA, FRANCÚZSKO,... vo vývoji energetického hospodárstva môžeme sledovať týchto 5 smerov:

1) rýchle tempo rastu spotreby energie
2) zvyšovanie využívania primárnych zdrojov energie
3) zmeny vo využívaní zdrojov energie
4) objavovanie a využívanie nových zdrojov energie
5) vo svete existuje a zvyšuje sa rozpor medzi producentmi a spotrebiteľmi zdrojov energie (producenti = väčšinou menej vyspelé krajiny)

HUTNÍCTVO

Zaoberá sa tavením rúd, výrobou kovov a ich zliatín i výrobou valcovaného materiálu. Patrí k zákl.odvetviam ťažkého priemyslu. Hutníctvo ovplyvňuje rozvoj ostatných priemyselných odvetví, predovšetkým strojárstva. Delí sa na:

a) hutníctvo železe a ocele (čierna metalurgia)
b) hutníctvo neželezných kovov (farebná metalurgia)

Hutníctvo železa: sa vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie. Sústreďuje sa do miest výskytu surovín (železnej rudy) alebo koksovateľného uhlia. Výhodou je i lokalizácia hutníctva vo veľkých prístavoch (Japonsko).

ŽELEZNÁ RUDA – z hľadiska využitia sú vhodné rudy, ktoré obsahujú aspoň 20% železa. Najvýznamnejšie ž.rudy:

magmetit – 72% železa
hematit – 70% Železa
siderit – 48% železa

Ťažba žel.rudy: RUSKO, UKRAJINA (Kryvoj Rog), GRUZÍNSKO, BRAZÍLIA, ČÍNA, AUSTRÁLIA, INDIA, USA, JAR, VENEZUELA, ŠVÉDSKO, FRANCUZSKO, ŠPANIELSKO,...
V hutníctve železa majú veľký význam tzv. legovacie kovy = zlepšujú vlastnosti ocele. Sú to:

CHRÓM: JAR, RUSKO, KAZACHSTAN. TURECKO,...
MANGÁN: UKRAJINA, GRUZÍNSKO, INDIA, GABUN,...
NIKEL: KANADA, RUSKO, NOVÁ KALEDÓNIA, KUBA
KOBALT : ZAIR,...
WOLFRÁN: ČÍNA

Hlavné hutnícke oblasti sveta:

1) Severoamerická oblasť: USA
2) Západoeurópska: NEMECKO, FRANCÚZSKO, TALIANSKO, VB
3) Východoeurópska: RUSKO, UKRAJINA
4) Východoázijská: JAPONSKO, ČÍNA, JUŽNÁ KÓREA
5) BRAZÍLIA

Hutníctvo neželezných kovov: vyrába hlavne hliník, meď, olovo, zinok, cín a ich zliatiny. Objemovo je produkcia menšia ako pri hutníctve železa, ale veľmi veľký význam má v elektrotechnike, automobilovom, leteckom priemysel,... vďaka výborným vlastnostiam: vodivosť, ľahkosť, odolnosť voči korózii. Výroba sa sústreďuje tam, kde sú suroviny, dostatok vody, energie (lacnej),...

BAUXIT – surovina na výrobu hliníka. Ťažba: AUSTRÁLIA, Z AFRIKA ( Sierra Leone, Guinea), KARIBSKÁ OBLASŤ (Jamajka, Surinam, Guajana), BALKÁN (Grécko, Bosna, Chorvátsko), MOLDAVSKO, BRAZÍLIA, RUSKO,...
MEĎ - využíva sa v elektrotechnike. Ťažba: CHILE, USA, RUSKO, KAZACHSTAN, KANADA, ZAMBIA, ZAIR- Demokratická republika Kongo, POĹSKO,...
OLOVO - RUSKO, KAZACHSTAN, AUSTRÁLIA, USA,...
ZINOK - KANADA, RUSKO, KAZACHSTAN, AUSTRÁLIA, ČÍNA
CÍN - BOLÍVIA, MALAJZIA, THAJSKO, INDONÉZIA,...
HORČÍK - ČÍNA, BRAZÍLIA,...
PLATINA- medicína, keramika, šperkárstvo. Ťažba: JAR
ORTUŤ - chémia, zbrojárenstvo, eletrotechnika,... Ťažba: ŠPANIELSKO,...
ZLATO - JAR, USA, RUSKO
STRIEBRO- MEXICO, USA, PERU, RUSKO
DIAMANTY – JAR, ZAIR- Demokr..., RUSKO,...