Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo poskytuje rastlinné a živočíšne produkty, zabezpečuje výživu ľudstva a suroviny pre priemysel. Hodnotou svojej výroby zaostáva za priemyslom, ale územne je najrozšírenejším a rozhodujúcim úsekom národného hospodárstva v Afrike, v Ázii i v krajinách Latinskej Ameriky. Najvyspelejšie poľnohosp.majú rozvinuté krajiny západnej Európy, USA, Kanada a Austrália.

Lokalizáciu poľnohospodárstva ovplyvňujú prírodné a socioekonomické činitele. Z prírodných činiteľov najmä: klíma (teplota, zrážky), pôdy(úrodnosť a kvalita), rélief (nadmorská výška, svahovitosť). Socioekonomické činitele: úroveň spoločnosti, doprava, trh, vlastníctvo pôdy, pracovná sila,... . Poľnohospodárska výroba sa delí na ratlinnú a živočíšnu.

Rastlinná výroba

Základom rastlinnej výroby je poľnohospodárska pôda, ktorá sa delí na: orná, s trvale trávnatými porastmi, s trvalými kultúrami. Úlohou rastlinnej výroby je pestovanie poľnohosp.plodín, ktoré zabezpečujú výživu obyvateľstva, krmivo pre poľnohosp.zvieratá a suroviny pre priemysel. Na svetovú rastlinnú výrobu pripadá 65% poľnohosp.výroby.

Obiloviny:

Hlavné plodiny, ktoré majú celosvetový význam vo výžive ľudstva, sú obiloviny a zemiaky. Najdôležitejšia je produkcia obilovín, ročne sa zberá asi 2 mld. ton, najmä pšenica, ryža, kukurica, jačmeň. Vo vyspelých krajinách viac ako polovica produkcie výroby obilovín sa používa ako krmivo, v menej rozvinutých krajinách tvoria obiloviny hlavnú zložku výživy obyvateľstva.Najväčšiu nadprodukciu majú USA, Kanada, Argentína. Austrália a Francúzko, zároveň tvoria spolu z Ukrajinou, Kazachstanom a východnou Čínou a indickými nížinami hlavné obilnice sveta.

Pšenica: je najdôležitejšia plodina vo výžive obyvateľstva. Vyžaduje teplú klímu, na humus a vápno bohaté pôdy.
-producenti: ČÍNA, INDIA, USA, FRANCÚZKO
-vývozcovia: USA, KANADA, FRANCÚZSKO, AUSTRÁLIA, UKRAJINA, KAZACHSTAN.

Ryža: je druhá najdôležitejšia plodina vo výžive obyvateľstva sveta, V  J a JV Ázii.
-producenti: ČÍNA (1/3), INDIA (1/5), INDONÉZIA.
- vývozcovia: THAJSKO, VIETNAM, ČÍNA, BARMA
-dovozcovia: MALAJZIA, INDONÉZIA, SINGAPÚR, BANGLADÉŽ.

Kukurica: je najvýznamnejšia kŕmna plodina. Najväčší producenti a exportéri USA a Latinská Amerika vyvážajú hlavne do západnej Európy.
-producenti: USA, ČÍNA, BRAZÍLIA, MEXIKO, FRANCÚZSKO.

Pre výživu obyvatešstva v určitých častiach sveta majú základný význam raž, cirok, proso. Druhoradý, doplnkový význam má pohánka a strukoviny.

Technické plodiny dôležité vo výžive ľudstva

Zemiaky: nenáročné na pôdu, pestujú sa najviac v Európe, v USA a v Číne. Použitie: výživa obyv., výkrm očípaných a surovina pre priemysel (škrob, lieh).
-producenti: ČÍNA, RUSKO, POĹSKO, INDIA, USA, UKRAJINA, NEMECKO.

Pre výživu obyv.vo vlhkých teplých oblastiach sa pestujú hľuznaté plodiny bohaté na škrob: batáty (sladké zemiaky), maniok, jam, taro.

Cukrová repa: pestuje sa v stredných geograf.šírkach Európy, Ázie a S.Ameriky.
-producenti: FRANCÚZSKO, USA, NEMECKO, TURECKO.

Cukrová trstina: pestuje sa v teplých, vlhkých, hlavne v subtropických oblastiach.
-producenti: BRAZÍLIA, INDIA, ĆÍNA, THAJSKO.
Svetová produkcia cukru: BRAZÍLIA, INDIA, ĆÍNA, USA, AUSTRÁLIA, FRANC., UKRAJINA, KUBA.

Sója: obsahuje veľa bielkovín, tukov, minerálnych látok, cukor a škrob. Jej význam prudko rastie.
-producenti: USA, BRAZÍLIA, ARGENTÍNA, ĆÍNA.

Ďalšie olejnaté rastliny: slnečnica: ARGENTÍNA, RUSKO, olivy: TALIANSKO, ŠPANIELSKO, GRÉCKO,

Palma olejná: MALAJZIA, podzemnica olejná: ČÍNA.

Významné plantážne plodiny na výživu obyvateľstva

Banánovník: sa pestuje v ekvat.a subekvat. pásme.
producenti: INDIA, EKVÁDOR, BRAZÍLIA, ČÍNA, FILIPÍNY, INDONÉZIA,...
exportéri: stredoamerické krajiny: EKVÁDOR, KOSTARIKA, KOLUMBIA, PANAMA.

Citrusy: sa pestujú prevažne v subtropickom pásme.
-producenti: BRAZÍLIA, USA, ČÍNA, ŠPANIELSKO,MEXIKO.
-exportéri: BRAZÍLIA, USA.

Technické plodiny dôležité ako surovina pre ľahký priemysel

Bavlník: je najdôležitejšia vláknitá plodina. Pestuje sa hlavne v suchých, umelo zavlažovaných oblastiach, bohatých na slnečný svit.
-produkcia: ČÍNA, USA, INDIA, PAKISTAN, TURECKO.

Okrem bavlníka dôležité vláknité plodiny sú aj: ľan, konope, juta (najviac INDIA a BANGLADÉŽ)

Najvýznamnejšie pochutiny

Čajovník: je náročný na vlahu, pestuje sa hlavne v monzúnovej oblasti.
-producenti: INDIA, ČÍNA, SRÍ LANKA.

Kávovník: je tropická plodina náročná na vlahu v čase rastu a na suché počasie v dobe dozrievania.
produkcia: Vyše 40% produkcie pripadá na Latinskú Ameriku, najmä: BRAZÍLIA, ďalej: VIETNAM, INDONÉZIA, INDIA, GUATEMALA.

Kakaovník: je náročný na teplo a vlahu.
-produkcia: najmä západná Afrika: POBREŽIE SLONOVINY, BRAZÍLIA, GHANA.

Dôležité sadové(ovocné) a záhradné kultúry sú: chlebovník, kokosová palma, ďatľová palma, moruša, jabloň, slivka, vinič a rôzne druhy zeleniny.Živočíšna výroba

Zaisťuje potraviny bohaté na bielkoviny (mäaso, mlieko, vajcia) i ťažnú silu na poľné práce a dopravu v poľnohospodárskych oblastiach. Časť produkcie živočíšnej výroby sa využíva v priemysle (kože, kostí, vlna,...)

Živočíšna výroba sa podieľa na celosvetovej poľnohosp.výrobe asi tretinou, vo vyspelých krajinách až dvoma tretinami. Tam prevláda maštaľný chov. V oblastiach s intenzívnym poľnohospodárstvom zamerané na chov hydiny, ošípaných a zvierat, ktoré využívajú ako ťažnú silu.

Chov hovädzieho dobytka: zabezpečuje vyše 90% svetovej spotreby mlieka, 30% mäsa.
V počte kusov prvenstvo patrí INDII, potom BRAZÍLIA, ĆÍNA, USA.
Vývoz hov.mäsa: AUSTRÁLIA, NEMECKO, FRANCÚZSKO, USA. Hlavnými oblasťami mliečneho hospodárstva sú rozvinuté EURÓP.KRAJINY a NOVÝ ZÉLAND.
Producenti mlieka: USA, RUSKO, INDIA. Producenti masla: INDIA, RUSKO, USA, NEMECKO.

Chov ošípaných: zabezpečuje 2/5 svetovej produkcie mäsa. Je rozšírený v oblastiach s miernym až chladným podnebím. V krajinách islamu sa chov ošípaných z nab.dôvodov nerozvinul. Najväčší počet kusov: ČÍNA, USA, BRAZÍLIA, NEMECKO, ŠPANIELSKO.

Chov oviec: je rozšírený v dvoch oblastiach sveta:
a)v stredných zemepísnych šírkach dobre zásobených vlahou: EURÓPA, NOVÝ ZÉLAND, ARGENTÍNA, URUGUAY.
b)v oblastiach so suchou klímou: ČÍNA, AUSTRÁLIA, INDIA, IRÁN.
Vedľajľí význam má produkcia mäsa- jeho najväčší producenti a vývozcovia: AUSTRÁLIA, NOVÝ ZÉLAND .

Morský rybolov: USA, PERU, NÓRSKO, RUSKO, ČÍNA, JAPONSKO.

TYPY POĽNOHOSPODÁRSTVA NA SVETE

Tradičné poľnohospodárstvo: sa zameriava na samozásobovateľskú výrobu potravín a surovín. Delí sa:

a)Poľnohospodárstvo horúcich oblastí: Pestuje sa maniok, batáty, jam, taro, kukurica, proso a iné. Oblasti vlhkých trópov: pobrežie Guinejského zálivu, oblasť Amazonskej nížiny, subekvatorálnej Afriky a Južnej Ameriky.
b)Tradičné stredomorské poľnohospodárstvo: pestuje sa hlavne ovocie, olivy, obilniny. Rozšírené je v európskom Stredomorí, v severnej Afrike a na Blízkom východe.
c)Tradičné závlahové poľnohosp.: J a JV Ázia- úroda niekoľkoráz do roka. Pestuje sa najmä ryža.
d)Závlahové hospodárstvo Blízkeho východu: pestujú sa hlavne ďatle a bavlník.
e)Nomádske (kočovné) hospodárstvo: stepy, savany a polopúšte. Chov hovädzieho dobytka , oviec a kôz vyžaduje neustále sťahovaniw. Produkujú mäso, nlieko, kožu a vlnu.
f)Polárne nomádstvo: tundry, tajgy. Chov sobov, lov rýb i zveri.

Moderné poľnohospodárstvo: sa zameriava na tovarovú produkciu. Delí sa:

a)Severoamerické tovarovo špecializované poľnohospodárstvo: vysoká úroveň mechanizácie a nízky počet obyvateľov pracujúcich v poľn. Produkuje najmä pšenicu, kukuricu, bavlnu, produkcia ovocia (Florida, Kalifornská nížina).
b)Nobodobý výpas dobytkom: juh USA, Južná Amerika, Austrália, Nový Zéland – produkcia mäsa, kože,vlny, obiloviny.
c)Zmiešané európske poľnohospodárstvo: Zameriava sa na produkty živočíšnej výroby. Vysoký pomer mestského obyvateľstva si vyžaduje zásobovanie čerstvým mäsom, mliekom, maslom, zeleninou, ovocím.
d)Juhoeurópsky typ: zameriava sa na rastlinné produkty: ovocie, víno, zelenina a olivy.
e)Plantážne poľnohospodárstvo: založili Európania v bývalých kolóniách – cukrová trstina,banány, citrusy, káva, kakao, čaj, kaučuk, bavlna.
f)Poľnohospodárstvo priamo riadené štátom: vzniklo v bývalých socialistických štátoch vyvlastením pôdy súkromníkov. V súčasnosti prebieha prechod na trhovú ekonomiku.

Typy poľnohospodárskej krajiny:

a)oráčinová krajina: nížiny, roviny, roná pôda – 60%, husté osídlenie, jednoročné plodiny
b)trávnatá-lúčno pasienková krajina: menej náročné plodiny, pasenie dobytka, zber lesných plodov, turistika, riedko osídlená.
c)krajina so zmiešanými kultúrami: všetky typy poľnohospodárskej pôdy, Orava- Kysuce (lazy, kopanice), Poľana
d)krajina s výrazným zastúpením trvalývh kultúr: najmä v menej vyspelých krajínách – plantáže, nie je dobré jednostranné zameranie hospodárstva
e)prímestská poľnohospodárska krajina: môže (nemusí) mať všetky typy, pestovanie plodín, ktoré sú v meste dopytné

Typy poľnohospodárskych závodov:

VSTUP: sadenice, nákup zvierat, postrehy, hnojivá- nákup, stroje- nákup, vloženie práce človeka a peniaze na to všetko
VÝSTUP: úroda, produkty, hnojivo, ktoré získam

-rozlišujeme tieto poľnohosp.závody:

a) EXTENZÍVNY: malé vstupy, malé výstupy, veľká plocha (Kanada)
b) INTENZÍVNY: vysoké vstupy a výstupy, menšia plocha (VB)

-podľa produkcia, komu je určená:

a) samozásobiteľský charakter: pre domácu spotrebu, má menšiu plochu, chová a pestuje sa veľa druhov
b) trhový charakter: veľká plocha, zameraná na pestovanie 1-2 plodín (napr. plantáže)

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk