Rast a vývoj obyvateľstva

Počet obyvateľov sa až do roku 5000 pr.n.l. zvyšoval veľmi pomaly. Od konca roku 5000 pr.n.l. až do 18 stor.n.l. počet obyvateľov znovu stúpal pomaly. 18. stor.- demografická (populačná) ravolúcia. Pokles pôrodnosti a úmrtnosti na rozhraní 19. a 20. storočia v Európe spomalil rast počtu obyvateľstva. V 5O.rokoch nášho storočia- prudký rast počtu obyvateľstva a prináša krízu z nadmerného populačného rastu, najväčší globálny enviromentálny problém súčasného ľudstva.

Počet obyvateľov sveta dosiahol v r. 2000 – 6,067 mld. osôb. Podľa prognózy OSN v roku 2025 dosiahne počet obyvateľstva sveta 7,81 mld (výraznejšie sa bude zvyšovať v menej rozvinutých krajinách). Stabilizácia by mala nastať okolo roku 2100, kedy sa počet obyvateľov sveta ustáli na 10-11 mld.

Priestorové rozloženie obyvateľstva:

Rozmiestnenie obyvateľstva na Zemi je veľmi nerovnomerné (Euroázia- 75%, Afrika- 11%, Južná Amerika 8%, Severná Amerika- 5%, Austrália a Oceínia- 1%).
Obyvateľstvom osídlená časť Zeme a hospodársky využívaná sa nazýva ekumena (43%) , opakom je anekumena (19%), prechod medzi nimi tvorí subekumena (37%).

Na súčasne rozmiestnenie obyvateľstva vplývali viaceré činitele prírodné i spoločenské:

a)vzdialenosť od morského pobrežia- najväčšie sústredenie obyvateľstva je na pobreží kontinentov, vnútrozemie je riedšie osídlené.
b)nadmorská výška územia- polovica ľudstva žije v nížinách
c)podnebie- v miernom podnebnom pásme žije polovica ľudstva
d)hospodárske pomery- ovplyvňujú súčasné rozmiestnenie obyvateľstva. V hospodársky vyspelých krajinách je to priemysel, obchod a služby (Porýnie, Horné Sliezko, na Urale, južné a stredné Anglicko), v hodpodárskych menej vyspelých krajinách poľnohospodárstvo.

Hustota obyvateľstva:

Priemerná hustota obyvateľstva na Zemi je 74,5 obyvateľov na km2. Najnižšiu hustotu majú : KANADA, AUSTRÁLIA, MAURITÁNIA, ... Extrémne vysokú hustotu dosahujú mestské štáty: HONGKONG, SINGAPUR, MONAKO. Najľudnatejľšie štáty sveta: ČÍNA, INDIA, USA, INDONÉZIA, BRAZÍLIA, RUSKO, ...

Štyri veľké priestorové koncentrácie s hustotou vyššou ako 100 obyv/km2:

- východná Ázia
- južná Ázia
- Európa
- Východné pobrežie Severnej Ameriky

Vo východnej a južnej Ázii žije takmer polovica ľudstva. Obyvateľstvo sa sústreďuje najmä v riečnych dolinách, deltách a na pobrežných nížinách. Nachádzajú sa tu štáty s veľmi vysokou ľudnatosťou- ČÍNA, JAPONSKO, INDIA, BANGLADÉŽ a PAKISTAN. S výnimkou obyvateľstva žije väčšina obyvateľstva vo vidieckych sídlach a pracuje v poľnohospodárstve.

Európa a východné pobrežie Severnej Ameriky- vysoká urbanizácia, takmer ¾ obyvateľstva žije v mestách s veľkou koncentrácou priemyslu a nevýrobných činností.

Pohyb obyvateľstva:

Rozlišujeme tri typy pohybu obyvateľstva:

a) prirodzený pohyb: ako výsledok prirodzeného rozmnožovania obyvateľstva- nartalita, mortalita. Charakterizujú populačné procesy. Sú to pôrodnosť (natalita- počet narodených detí v prepočte na 1000 obyvateľov) a úmrtnosť (mortalita – počet zomrelých na 1000 obyvateľov za jeden rok). Oba údaje sa udávajú v promile. Celosvetový priemer pôrodnosti dosahuje 22 promile. Najvyššia je v Afrike , kde viaceré štáty dosahujú až 40 promile, v Latinskej Amerike, v J a JV Ázii. Najnižšie hodnoty (okolo 12 promile) dosahujú štáty západnej Európy a Severnej Ameriky. Druhý základný populačný proces je úmrtnosť obyvateľstva, ktorá má klesajúcu tendenciu. Za posledných 30- 40 rokov rokov sa znížila úmrtnosť o polovicu a v súčasnosti dosahuje v priemere 9 promile. Tento výrazný pokles spôsobil rast životnej úrovne, kultúrnej vyspelosti obyvateľstva vedeckého pokroku.

Rozdiel medzi počtom narodených a zomretých v sledovanej populácii sa vyjadruje prirodzeným prírastkom obyvateľstva, môže byť kladný (prírastok- pôrodnosť je vyššia ako úmrtnosť), záporný (úbytok –pôrodnosť nižšia ako úmrtnosť) alebo nulový. Svet v roku 2000 dosiahol hodnotu prírastku 13 promile.

- vysoká P (pôrodnosť) a Ú (úmrtnosť malý prir.prírastok): AFRIKA (Sudán, Somálsko, ČAD)
- najvyššia P, Ú klesá- veľký prir.prírastok: LAT.AMERIKA, ÁZIA (Brazília, Egypt, India)
- nízka P a Ú- malý prir.prírastok:EURÓPA, SEV.AMERIKA (Francúzsko, USA, Taliansko)

b)socioekonomický pohyb: zahŕňa presuny obyvateľstva medzi jednotlivými sociálnymi skupinami (príslušnosť podľa trie, vzdelania, zamestnania)
c) mechanický pohyb: - migrácia: obyvateľstvo mení miesto svojho bydliska, podieľa sa na zmene stavu počtu obyvateľov

emigrant - ten, čo sa odsťahuje, imigrant- ten, čo sa prisťahuje

- dochádzka do škôl a zamestnania: pohyb približne po tej istej trase
- nepravidelné dočasné pohyby: dovolenky, služobné cesty, pobyty, pri ktorých sa na krátku donu mení trvalé bydlisko
- dočasná zmena pobytu: internát

Celkový pohyb obyvateľstva je výsledkom migrácie a prirodzeného prírastku.