Počet obyvateľov, jeho vývoj a rozmiestnenie je výsledkom prirodzeného a mechanického pohybu.
a)Prirodzený prírastok obyvateľstva
– vrcholil na Slovensku v 50. rokoch, keď mal hodnotu 16- 17 promile. Odvtedy pôrodnosť klesala. V 90.rokoch 20.storočia bol PP ešte okolo 4- 5 promile. na prelome tisícročí klesol pod 1 promile. V roku 2001 nastal prirodzený úbytok obyv.= -0,2 promile.
- najvyšší PP je v regiónoch Prešovského kraja (Prešov, Stará Ľubovňa, Bardejov), Žilinského kraja (Námestovo, Tvrdošín) a Košického kraja (Michalovce, Trebišov)
najmenší prírastok až úbytok obyvateľstva je v regiónoch Nitrianskeho kraja (Nitra, Levice), Bratislavského, Banskobystrického a Trnavského.
Nastupuje celosvetový trend vyspelých krajín súvisiaci s úbytkom obyvateľov.
b) Vekové zloženie obyvateľov Slovenska
- je ešte vcelku priaznivé. Máme pomerne mladé obyvateľstvo.
- Stredná dĺžka života obyvateľstva je 73 rokov a je nižšia ako európsky priemer. Ženy sa dožívajú priemerne 77 rokov, muži 69 rokov. Pomer detí (0 – 14 rokov) a obyvateľov v poproduktívnom veku je zhruba rovnaký. V produktívnom sú približne 2/3 obyvateľov.
c) Mechanický pohyb obyvateľstva
- bol v minulosti väčší. Koncom 19. a začiatkom 20.stor. muselo veľa Slovákov odísť za prácou, najprv do Viedne a Budapešti, neskôr to boli iné európske a hlavne
krajiny Severnej a Južnej Ameriky a Austrália. Po skončení 2.svet.vojny veľa obyvateľov odišlo do Čiech a Moravy. V rámci vnútroštátneho osídľovania prevláda smer do veľkých miest a priemyselných centier, najmä Bratislavy a Košíc.
d) Hustota zaľudnenia
- je výsledkom prirodz. a mechanického pohybu obyv. Priemerná hustota zaľudnenia je 110 obyv/km², obyvateľstvo je nerovnomerne rozmiestnené. Najviac obyvateľov žije vo veľkých mestách, kotlinách a nížinách. (V Bratislave žije v prepočte na 1 km² 1200 obyv., v Košiciach 950 a v Žilinskej kotline vyše 600 obyv.).
- riedko zaľudnené sú regióny na J a V Slovenska v okolí miest Veľký Krtíš, Rimavská Sobota, Rožňava a Svidník (50-55 obyv. na km²). Ich spoločným znakom je nízka urbanizácia a industrializácia → nezamestnanosť. Najmenej zaľudnené sú pohoria.
e) Nezamestnanosť obyvateľstva
- postupne vzrastala a koncom 20. storočia dosiahla hodnoty 19 %. (v decembri 2004 mala hodnotu 16,9 % , v marci 13,4 % a prognózy ukazujú, že bude klesať len pomaly).
- V rámci regiónov sú značné rozdiely. Najvyššiu nezamestnanosť majú regióny Veľký Krtíš, Rimavská Sobota a Revúca (až 30%), a najnižšie hodnoty má Bratislava (do 5%). Pri porovnaní krajov vysokú nezamestnanosť majú Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj.
f) Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva
- na konci 20.stor. sa výraznejšie nezmenil. V roku 2001 bol 48, 6%. Ženy sa podieľajú na celkovej zamestnanosti menej ako polovicou.
- najviac zamestnaných (25,7%) pracuje v priemysle, v poľnohospodárstve pracuje už len 5%. V súlade s celosvetovým trendom klesá u nás podiel zamestnaných v poľnohospodárstve a priemysle a vzrastá podiel zamestnaných v nevýrobných odvetviach ako obchod (12,4%), školstvo (7,7%), zdravotníctvo a rozličné služby obyvateľstvu.
g) V národnostnom zložení výrazne prevládajú Slováci, ktorí tvoria 85, 8% obyvateľov. Výraznejšou národnostnou skupinou sú Maďari, ktorých je 521 000. Obývajú J oblasti pri hraniciach s Maďarskom. V regiónoch Dunajská Streda a Komárno prevládajú nad slovenským obyvateľstvom. K rómskej národnosti sa hlási 90 000 obyvateľov. Skutočný počet Rómov je niekoľkokrát vyšší, avšak väčšina z nich sa hlási k slovenskej alebo maďarskej národnosti. Žijú najmä na V a J Slovenska. Podiel Čechov, Moravanov a Slezanov tvorí menej ako 1%. Žijú predovšetkým v mestách.
Ostatné národnosti tvoria podiel vyšší ako 1% - Rusíni a Ukrajinci žijú najmä vo vidieckych sídlach v blízkosti našich východných hraníc, Poliaci obývajú niektoré osady na hraniciach s Poľskom. Nemcov bolo predtým u nás viac (súviselo to najmä s baníctvom, obchodom a remeslami v minulosti), pretože žili oddelene od seba, splynuli s miestnym obyvateľstvom. Niektorí museli po 2.svet.vojne opustiť naše územie.
h) Náboženstvo – má korene v historických cyrilo – metodských tradíciách. K veriacim ľuďom na Slovensku sa hlási prevažná časť (87%), bez vyznania je 13%. Prevahu má rímskokatolícka cirkev (68,9%), ďalej evanjelická augsburského vyznania (6,9 %) a gréckokatolícka (4,1%).
