Likvidácia odpadu

- železný šrot - zber druhotných surovín Bratislava
- papier - Ľudoprint a.s., Bobot
- odpad zo zelene a bio odpad - kompostovanie na vlastných zariadeniach: kompostáreň v areáli bývalej skládky v Zámostí
- olovené akumulátory - MACH TRADE, Sereď
- sklo - Vetropack, Nemšová
- plasty - Ing. Častulík, Bratislava

Najväčší znečisťovatelia ovzdušia

Stredné a veľké zdroje r. 2003: Energotrens Trenčín Pozemné stavby Trenčín, Merina a. s. Trenčín Spaľovňa NsP Trenčín
Malé zdroje r. 2003: Železnice SR, prevádzka Trenčín, Agrochemický podnik, Poľnohospodárske družstvo Zámostie


Rastlinstvo, poľnohospodárstvo a pôdne typy

Rastlinstvo

Biele Karpaty majú pestré rastlinné spoločenstvá, horských druhov je menej kvôli relatívne nízkej nadmorskej výške pohoria. Južné až juhozápadné exponované svahy majú často charakter stepí a lesostepí a vznikli v mnohých prípadoch antropogénnou činnosťou. Na týchto lokalitách sa formovali xerotermné biotopy. Vegetácia xerotermných porastov – kavyľových stepí často podľahla rozoraniu (okolie Vrboviec, Žalostinnej, Ostrého vrchu), preto sú druhy ako je kavyľ tenkolistý, kavyľ Ivanov, hlaváčik jarný, hviezdica zlatovláska a iné v súčasnosti na mnohých lokalitách vyhynuté.

K najtypickejším javom vegetácie patria kvetnaté lúky s výskytom vzácnych a ohrozených a kriticky ohrozených druhov, najmä čeľade vstavačovitých. Náhradnými spoločenstvami na miestach bučín sú pastviny s výskytom vstavačovitých (vstavač obyčajný, vemenníček zelený, päťprstnica obyčajná, vemeník dvojlistý,). Pramenné východy a lúčne mokrade sú často spojené s tvorbou travertínov, na ktorých sa vyskytujú ostrica žltá, ostrica vzdialená, páperník úzkolistý, valeriána dvojdomá, kruštík močiarny. Na ekoton lúka – les býva viazaný drieň obyčajný, ruža galská, kocúrnik panónsky. Vo svetlých bučinách sa zriedkavejšie vyskytuje prilbovka biela, prilbovka dlholistá a ľaľia zlatohlavá.

Malé Karpaty, časť prislúchajúca do Trenčianskeho kraja nazvaná Čachtické vrchy má suché podnebie. Botanicky je to veľmi cenné územie, významné výskytom mnohých mediteránnych xerofytných a xerotermných druhov, z nich niektoré dosahujú severnú hranicu rozšírenia na Slovensku (klinček Lumnitzerov, divozel mavočervený a i.). Pôvodné porasty duba plstnatého a jaseňa mannového ustúpili a vplyvom pôdnej erózie zanikli podmienky na regeneráciu pôvodnej vegetácie. Dnes je územie pokryté sekundárnymi spoločenstvami xerotermnej vegetácie pestrého zloženia. V SR len tu rastie ranostaj ľúby (Coronilla latifolia), ďalej sa tu vyskytuje kavyľ stredomorský i Ivanov, sinokvet mäkký, ľan rakúsky a iné.

Považský Inovec je druhovo bohatší ako Biele Karpaty, čo je dôsledkom najmä dolomitového substrátu. Štruktúra lesných porastov najviac zodpovedá potenciálnej vegetácii. Botanicky najzaujímavejším územím sú Temtínske kopce v južnej časti pohoria a hlavne ich druhotne odlesnené svahy s teplomilnými druhmi.

Strážovské vrchy charakterizuje prelínanie teplomilej vegetácie s druhmi dealpínskymi. Severnú hranicu rozšírenia tu majú napr. gypsomilka piesočná, jasenec biely, pyštek kručinkolistý, zvonček sibírsky, cesnak žltý, devätorka rozprestretá. Južnú hranicu