Trenčín všeobecný prehľad
Geografia:
Trenčín (po maďarsky Trencsén, nemecky Trentschin, latinsky Trentsinum alebo Laugaricio) je mesto s bohatou históriou ležiace na rieke Váh na západnom Slovensku pri hraniciach s Českou republikou. Jeho presná poloha je 18°03´východnej zemepisnej dĺžky 48°55´severnej zemepisnej šírky. Nachádza sa medzi tromi pohoriami. Medzi Bielymi Karpatami, Považským Inovcom a medzi Strážovskými vrchmi. Leží v nadmorskej výške 204-210 m n. m. Mesto má rozlohu 8199,70 ha a je vzdialené 120km od Bratislavy.
Trenčín je prirodzeným geografickým centrom stredného Považia. Z hľadiska administratívneho členenia Slovenskej republiky je správnym centrom Trenčianskeho kraja, ktorý tvorí 9 okresov: Bánovce nad Bebravou, Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov a samotný Trenčín. Územie sa skladá z 10 katastrálnych okresov:
Hanzlíková: 511,90
Istebník: 484,50
Kubrá: 764,30
Kubrica: 670,00
Orechová: 387,70
Opatová: 1422,20
Trenčianské Biskupice: 750,10
Záblatie: 883,60
Zlatovce: 807,30
Trenčín: 1518,10
Mesto sa nachádza v miernom klimatickom pásme. Priemerná ročná teplota je 8,8º C. Leto je prevažne teplé s priemernou teplotou 20º C, jeseň je mierne daždivá. V zime je priemerná teplota -2º C a i snehová pokrývka. Priemerná januárová teplota je – 0,8º C, júlová 21,6º C.
Demografia:
Počet obyvateľov je približne 58 000. Z toho mužov je 28 000. Žien je 30 000. Hustota osídlenia je 720,05 na km2. Prirodzené ročné prírastky a úbytky sa približne rovnajú.
Obyvateľstvo podľa vierovyznania% obyvateľov:
rímsko - katolícka cirkev: 65,76
evanjelická cirkev augsburského vyznania (EAV): 6,94
grécko - katolícka cirkev:0,32
reformovaná cirkev: 0,06
pravoslávna cirkev: 0,17
náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia: 0,12
evanjelická cirkev metodistická: 0,12
bratská jednotka baptistov: 0,01
Obyvateľstvo v okrese Trenčín podľa národnosti (v tis.)
Slovenská: 109 012 95,3
Česká: 1 894 2,4
Maďarská: 196 0,3
Moravská: 144 ---
Rómska: 66 0,1
Poľská: 38 ---
Nemecká: 30 ---
Rusínska: 29 ---
Ukrajinská: 24 ---
Chorvátska: 4 ---
iná --- 1,9
spolu 112 767
Ostatné
Čas a mena
Čas je stredoeurópsky (+ 1 hodina od GMT), letný čas od poslednej marcovej nedele do poslednej októbrovej nedele + 2 hodiny od GMT.
Slovenská koruna (Sk) 1 Sk = 100 halierov (h)
Bankovky sú v hodnote 5000, 1000, 500, 200, 100, 50 a 20 Sk
Mince majú hodnotu 10, 5, 2, 1 Sk a 50 halierov.
Zmenárenské služby zabezpečujú komerčné banky v meste a zmenárne. Banky sú zväčša otvorené v pracovné dni, od 9.00 – 17.00, zmenárne i v sobotu od 9.00 – 12.00. V hoteloch je 24 hodinová služba. Platbu kartou ešte nie je možné uskutočňovať všade, je lepšie nosiť so sebou malú hotovosť.
Symboly mesta
Mestský erb
Mestský erb tvorí modrý štít, na ktorom je strieborný doľava otočený, späť hľadiaci baránok so zlatými kopýtkami, držiaci na zlatej, krížom zakončenej žrdi štvrtenú červeno-bielu zástavu so zástrihmi, nad hlavou má umiestnenú zlatú šesťcípu hviezdičku na zlatej stuhe, vychádzajúcej z jeho pysku. Striebornú a zlatú možno nahradiť farbou bielou a žltou. Dĺžka erbu k jeho šírke sú v pomere 8:7.
Mestská pečať
Mestskú pečať tvorí mestský erb s kruhopisom MESTO TRENČÍN.
Štandarda primátora
Štandarda primátora predstavuje modrý štvorec, na ktorom je umiestnený erb bez štítu a červeno-biely lem, ktorý vychádza červenou farbou z horného rohu štandardy od žrde.
Mestská vlajka
Mestskú vlajku tvorí štvrtené červeno-biele pole, pričom v hornom rohu vlajky od žrde je umiestnené červené pole, má obdĺžnikový tvar ukončený zástrihom siahajúci do 1/3 dĺžky vlajky, dĺžka a šírka vlajky sú v pomere 3:2.
Mestská zvučka
Autorom znelky mesta Trenčín je Gejza Príbela, ktorý dielo skomponoval v roku 1978 pri príležitosti nadchádzajúceho 1800. výročia rímskeho nápisu na trenčianskej hradnej skale. /r.179-1979/. Skladba sa používala príležitostne pri slávnostných príležitostiach a oficiálnych mestských podujatiach. Medzi oficiálne symboly mesta v zmysle Štatútu mesta sa zaraďuje v roku 2005.
Logo
Okrem oficiálnych symbolov reprezentujúcich mesto, bude Mesto Trenčín v komunikácii navonok (pri propagácii mesta, v oblasti turizmu, cestovného ruchu a pod.) používať aj víťazné logo zo súťaže návrhov konanej v roku 2005.
Oficiálne adresy
Adresa:Mestský úrad Trenčín
Mierové nám. 2
911 64 Trenčín
Web:www.trencin.sk
E-mail:
[email protected]Telefón:6504 311
Fax:74 31 248
Politika
Primátor:Ing. Branislav Celler (SDKÚ-DS)
Hospodárstvo a infraštruktúra
Hospodárstvo
Priemysel v Trenčíne je hlavne textilný, zbrojársky a strojárenský.
Dôležité podniky:
Merina, a.s. – textilná spoločnosť
Old Herold, s.r.o. – liehoviny
Výstavisko TMM, a.s.
Trens a.s. strojárska spoločnosť
Letecké opravovne Trenčín – strojárenský
Konštrukta Defence – zbrojárenský primysel
Konštrukta Industry – vývoj strojárskych celkov
Vaillant -
Agrochemický podnik ACHP – predaj a aplikácia hnojív a postrekov
Leoni Autokábel LAS – výroba káblových zväzkov
Vodné elektrárne Trenčín – dispečing Vážskej kaskády a Gabčíkova
Keramoprojekt – projektovanie stavieb
Trens (TOS) – výroba obrábacích strojov
Boskop – výroba krmných zmesí a skladovanie obilnín (silo)
Drevokomplet – výroba okien a dverí z dreva
VodEko Trenčín- stavebná firma
Stavokov – výroba oceľových konštrukcii
Hoek – nákladná doprava
Služby
Trenčín je miestom mladých ľudí a zaujímavých podujatí : letný open-air festival Bažant Pohoda priťahuje každoročne desiatky tisíc ľudí, filmový festival ArtFilm sa koná každoročne v júni, jesenný festival tradičnej ľudovej zábavy Pri Trenčianskej bráne ponúka zase jarmok remesiel, burčiak a veselú náladu. Priaznivcov komornej hudby potešia vianočné koncerty a koncerty počas Trenčianskej hudobnej jari. Alebo Jazz pod hradom či Runway international rock festival Festival Runway.
Mesto poskytuje samozrejme kvalitné ubytovanie a dobrú stravu. Postačí však krátka prechádzka či posedenie pri káve v historickom centre pod týčiacim sa hradom, aby ste si vychutnali príjemnú a nezabudnuteľnú atmosféru tohto starobylého mesta.
Zdravotníctvo
Štátni lekári a zariadenia::
Počet nemocníc: 1
Počet oddelení: 20
Počet lekárov: 194
Počet zdravotníckeho personálu
stredoškolsky vzdelaného (nemocnica s poliklinikou): 793
Počet postelí: 961
Počet hospitalizovaných pacientov: 25 616
Počet prepustených pacientov: 24 944
Počet zomrelých pacientov: 641
Počet dní strávených v nemocnici: 210 490
- Počet lekárov celkom: 194
z toho: lôžkových 124
odborných 70
- Počet lekární: 23
Počet výdajní zdravotníckych potrieb: 3
Neštátni lekári:
- praktický lekár pre dospelých 31
- praktický lekár pre deti a dorast 14
- gynekológ 11
- stomatológ 39
- sekundárni 74
- z toho: neurológia 3
ORL 5
psychiatria: 4
logopédia: 18
chirurgia: 3
FBLR (rehabilitácia): 4
kožné: 6
diabetológia: 3
interné lekárstvo: 9
ortopédia: 2
očné: 6
klinická psychológia: 3
klinická imunológia: 3
urológia: 2
endokrinológia: 2
gastroentrológia: 2
anesteziológia a resustitácia: 2
kardiológia: 6
Školstvo
Základné školy
Veľkomoravská ulica 12
Dlhé Hony 1
Petra Bezruča 66
Hodžova 37
L. Novomeského 10
Východná 9
Na Dolinách 27
Kubranská cesta
Vysoké školy
Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka
Vysoká škola manažmentu (CITY University)
Stredné školy
Gymnázium Ľudovíta Štúra
Piaristické gymnázium Jozefa Braneckého
Obchodná akadémia Dr. Milana Hodžu
Osemročné športové gymnázium
Stredná zdravotnícka škola
Stredná priemyselná škola odevná
Stredná priemyselná škola stavebná Emila Belluša Trenčín
Stredné odborné učilište odevné a textilné
Stredné odborné učilište stavebné
Stredné odborné učilište strojárske
Stredné odborné učilište železničné
Stredné odborné učilište letecko opravárenské
Združená stredná škola hotelových služieb a obchodu
Športové zariadenia
V Trenčíne sa koná najvyššia slovenská futbalová súťaž klubu FK AS Trenčín a slovenská hokejová extraliga zásluhou klubu Dukla Trenčín.
Mestská športová hala: Mládežnícka 1032/74363 36
Letná plaváreň: Mládežnícka 2032/74327 44
Otváracie hodiny:
pondelok - piatok 9,00 - 18,30
sobota - nedeľa 9,00 - 19,00
Vstupné:
60,- Sk celodenný lístok pre dospelých
40,- Sk celodenný lístok pre študentov, dôchodcov, vojakov, ZŤP
30,- Sk celodenný lístok pre deti, deti do 5 rokov vstup zdarma
Mestská krytá plaváreňMládežnícka 3
032/74348 13
Otváracie hodiny:
pondelok 14,00 - 15,30 a 17,00 - 21,30
utorok 10,00 - 21,30
streda 10,00 - 13,30 a 17,00 - 21,30
štvrtok 12,30 - 14,00 a 17,00 - 21,30
piatok 10,00 - 15,30 a 17,00 - 21,30
sobota 9,00 - 21,00
nedeľa 9,00 - 21,00
Sauna
Mládežnícka 3
032/74348 13
Otváracie hodiny:
pondelok Sanitárny deň
utorok 17,00 - 21,00 ženy
streda 17,00 - 21,00 muži
štvrtok 17,00 - 21,00 ženy
piatok 17,00 - 21,00 muži
sobota 10,00 - 21,00 muži, ženy
nedeľa 10,00 - 21,00 muži, ženy
Fitness
032/744 36 22
Relaxcentrum
032/744 34 44
Letná plaváreň
Zlatovská ulica 032/652 30 74
Mestská športová halaMládežnícka 1032/743 63 36
Športová hala AŠK DUKLA
M. R. Štefánika 16032/743 06 22
Mestský futbalový štadión
Mládežnícka 3032/743 43 09
Zimný štadión
Považská 34032/743 68 66
Zimný štadión Mariána Gáboríka
Hodžova ulica032/744 53 25
Tenisové kurty
Karpatská ulica 0905 981 257
Tichá ulička 0905 626 523
Považská ulica 0905 626 523
Športový areál na Ostrove
Ostrov 0908 526 943
MinigolfOstrov 0908 526 943
Špotová hala– squash, bowling, badminton
Ostrov 032/744 44 47
Cvičná horolezecká stena
Vodáreň 032/65249 78
Fitness – Gabrhel
Opatovská cesta 676032/743 15 03
NOMA (bývalý Slovakotex)0902 629 336
Fit centrum - klub – Šnajdr
Mládežnícka 1032/743 14 35
Body building – P+D Jarábek
Lavičková 3472 0903 220 080
Jednota Sokol Mládežnícka 2
032/743 42 01
Digitálna autodráha SRC - MONTE CARLO – SCX
ZOC MAX, Štefánikova ul. 0905 323 339, 0911 323 339
Ubytovanie
Autocamping OSTROV
Kemping
Adresa: Na ostrove, Trenčín
Telefón: +421 32 7434 013, +421905 633905
E-mail:
[email protected] Web: http://web.viapvt.sk/autocamping.tn
Grand hotel
Hotel ***
Adresa: Palackého 3477, 911 01 Trenčín
Telefón: 032/ 743 43 53
E-mail:
[email protected] Web: http://www.grand-hotel.sk
Hotel BREZINA
Hotel **
Adresa: Lesopark Brezina, 912 50 Trenčín
Telefón: +421 32 6528 171- 2
Fax: +421 32 6528 173
E-mail:
[email protected] Web:
http://www.hotel-brezina.sk
Hotel MAGNUS ****
Hotel ****
Adresa: Považská ul. 1706, 911 01 Trenčín
Telefón: +421 (0) 32 74 84 900, 901
Fax: +421 (0) 32 74 84 900, 901
E-mail:
[email protected] Web: http://www.hotelmagnus.sk
Hotel Športhotel
Hotel **
Adresa: Ostrov 241, 911 05 Trenčín - Zamarovce
Telefón: 032 7441177, 0905 651 412
Fax: 032 7445861
E-mail:
[email protected] Web: http://www.sporthotel.szm.sk
Hotel TATRA
Hotel ****
Adresa: M.R.Štefánika 2, Trenčín
Telefón: +421 32 6506111
Fax: +421 32 6506213
E-mail:
[email protected] Web: http://www.hotel-tatra.sk
Nefajčiarsky penzión SVORAD
Penzión
Adresa: Palackého 4, 911 01 Trenčín
Telefón: +421 32 7430 332, +421910 930332
Fax: +421 32 7430 332
E-mail:
[email protected] Web:
http://www.svorad-trencin.skStravovanie
Cukráreň MALÝ MUK
Kaviareň
Adresa: J. Braneckého 3, Trenčín
Telefón: 032/743 31 53
Čínska reštaurácia DA SI JIANG Reštaurácia
Adresa: Hasičská 5, Trenčín
Telefón: 032/744 07 81
Čarodej
Iný
Adresa: Šoltésovej 4, Trenčín
Telefón: 032/ 743 7962
Hostinec u čerta
Reštaurácia
Adresa: Brnianska 2, 911 05 Trenčín
E-mail:
[email protected]
Country pub KOLKÁREŇ Bar
Adresa: J. Braneckého 179, Trenčín
Telefón: 032/640 06 6
Doprava
Už v minulosti, vďaka strategicky kľúčovej polohe v blízkosti troch karpatských priesmykov, na križovatke obchodných ciest, bol Trenčín významným oporným bodom. V staroveku viedla územím mesta jedna z vetiev slávnej jantárovej cesty, ktorou obchodníci privážali zo stredomorskej oblasti vzácny jantár z Pobaltia. Trenčín i dnes patrí medzi významné dopravné uzly, má rozvinutú dopravnú infraštruktúru.
Najdôležitejšími dopravnými spojeniami je:
diaľnica D1 (Bratislava – Žilina), vzdialenosť od hlavného mesta je 124 km, hodina cesty autom
cesta E50 – spojenie na Brno (Česká republika)
železničná trať Bratislava – Košice, súčasť medzinárodného PAN-európskeho koridoru Balt – Jadran
letiská – Trenčín – miestne vojenské letisko, medzinárodné letiská Bratislava (124 km), Viedeň (170 km)
Železničná trať ja súčasťou európskeho koridoru. Denne až 8 vlakových spojení na trase Bratislava – Trenčín
V Trenčíne sídlia dve veľké dopravné firmy Letecké opravovne Trenčín, a.s. a Slovenská autobusová doprava Trenčín (SAD), ktorá zároveň zabezpečuje aj autobusovú dopravu v Trenčíne a okolí. Linky MHD a cenník:
Počet mestských liniek (MHD):21
Počet medzimestských liniek:35
Počet dopravných prostriedkov spolu:110
z toho
- MHD: 40
- medzimestská doprava:70
Počet prepravených osôb v MHD:8 196 000
Zastávky MHD v meste: 160
Cenník cestovného v MHD Trenčín/ Hotovosť u vodiča/ a z dopravnej karty
Obyčajné cestovné/ 16,– / 12,–
Polovičné cestovné/ 12,– / 8,–
Batožina, kočík bez dieťaťa/ 8,– / 8,–
Lístok pre psa/ 8,– / 8,–
Parkoviská
Parkovisko/ Počet miest/ Poplatok
Rozmarínova ulica/ 78/ 30 Sk/1 h
Palackého ulica/ 160/ 30 Sk/1 h
Ul. Kniežaťa Pribinu/ 47/ 30 Sk/1 h
Nám. sv. Anny/ 30/ 20 Sk/1 h
Mládežnícka ulica/ 150/ 20 Sk/1 h
Prevádzková doba
pondelok až piatok 7,00-18,00 h
sobota 7,00-13,00 h
Časti mesta
Trenčín má 4 hlavné mestské časti:
MČ Stred:
Stred mesta
Dolné mesto
Dlhé Hony
Noviny
Biskupice
MČ Juh (Trenčín): JUH I.
JUH II.
MČ Sever:
Sihoť I.
Sihoť II.
Sihoť III.
Sihoť IV.
Opatová nad Váhom
Pod Sokolice
Kubrá
Kubrica
MČ Západ:
Zámostie
Kvetná
Istebník
Orechové
Zlatovce
Nové Zlatovce
Záblatie
Vodstvo, lesy a životné prostredie
Vodné toky
Cez mesto preteká rieka Váh, do ktorej sa povyše centra mesta cez elektráreň Skalka vlieva Kočkovský kanál Váhu. Pod mestom sa potom od toku Váhu oddeľuje Biskupický kanál. Na území mesta ďalej pri Sihoti do Kočkovského kanála Váhu ústi potok Teplička (do nej zľava Opatovský potok a Kubranský potok), sprava sa do Váhu vlieva Orechovský potok. Západnou časťou mesta preteká ešte Zlatovský potok, ktorý sa pod mestom vlieva do Drietomice. Južným okrajom územia mesta tečie aj Lavičkový potok, ktorý je pravostranným prítokom Soblahovského potoka. Zo Zábrania (pri Kubre) vyteká a pod horou tečie potok, ktorý zrejme na hranici zástavby vteká do kanalizácie.
Jazerá
Okrem jazera Jazierka nachádzajúceho sa v srdci Trenčína sa na okolí nachádzajú ďalšie zaujímavé jazerá:
Zelená voda - štrkovisko, rekreačná oblasť, nachádza sa na okraji Nového Mesta n/V, smerom na Beckov (vedľa diaľnice). Viditeľnosť 2-5m, najlepšie na jar.
Max. hĺbka 9m ( pri bágrovisku).
Dubník - jazero, rekreačná oblasť, nachádza sa 2 km za Starou Turou v smere na Myjavu.
Minerálne vody
Pre Trenčín a jeho okolie je charakteristický výskyt výdatných a chuťovo atraktívnych minerálnych prameňov - kyseliek. Najznámejšie sú v Kubre, Trenčianskych Miticiach, Soblahove a Chocholnej.
Minerálne pramene – kyselky Kubranskú, Orechovskú, Záblatskú a Zlatovskú kyselku spravuje Správa mestských lesov Trenčín.
Kúpele
Kúpele Trenčianske Teplice
Trenčianske Teplice patria medzi najstaršie a veľmi vyhľadávané kúpele Slovenska. Moderné metódy komplexnej balneoterapie na báze liečivých prameňov, mineralizovaného sírneho bahna a doplnkovej pohybovej liečby, fyzikálnej terapie, medikamentóznej liečby a dietetiky zaraďujú Trenčianske Teplice medzi významné centrá boja proti reumatickým chorobám.
Kúpele Bojnice
V rade protireumatických kúpeľov Slovenska majú významné postavenie liečivé kúpele Bojnice. Nachádzajú sa na hornom Ponitrí, pri východnom úpätí Malej Magury, v nadmorskej výške 290 m, obklopené listnatými a ihličnatými lesmi. Od obce rovnakého mena sú kúpele vzdialené 2 km, od okresného mesta Prievidze 4 km.
Kúpele Nimnica
V údolí Váhu, na jeho pravobrežnej strane, medzi Púchovom a Považskou Bystricou, vznikli pri veľkom vodnom diele – Prehrade mládeže – naše najmladšie kúpele Nimnica. V prvých rokoch sa nazývali Nosice.
Lesy
MHSL, m. r. o., TN spravuje lesy vo vlastníctve mesta Trenčín s výmerou 669,14 ha:
hospodárske s prevažujúcou produkčnou funkciou (405,14 ha)
ochranné na mimoriadne nepriaznivých stanovištiach (41,63 ha)
s funkciou ochrany pôdy (20,22 ha)
osobitného určenia s rekreačnou funkciou (202,15 ha)
Nachádzajú sa v bezprostrednej blízkosti Trenčína a tvoria významný prvok životného prostredia obyvateľov mesta.
Pre zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja lesov ako súčasti životného prostredia mesta MHSL, m. r. o., TN hospodári podľa schváleného 10-ročného lesného hospodárskeho plánu. Ako formu hospodárenia využíva najmä podrastový hospodársky spôsob a účelový výber, kedy nový porast vzniká pod ochranou materského porastu.
Podiel plôch ihličnatých drevín nad 50 % z celkovej výmery PPF dosahuje len okres Považská Bystrica a Púchov. V okresoch Ilava, Myjava, Nové Mesto nad Váhom, Trenčín je dominantná drevina buk (42 – 47 %), v Bánovciach nad Bebravou a Partizánskom dub (32 %), hrab má zastúpenie priemerne 5 - 15 % v každom okrese. Jedľa má významnejšie zastúpenie len v okrese Považská Bystrica (12 %) a Púchov (8%).
Lesné hospodárstvo
Lesný pôdny fond (lesné pozemky) sú pozemky trvale určené na plnenie funkcií lesov a ostatné pozemky, ktoré slúžia lesnému hospodárstvu; patrí k nim porastová pôda, lesné pozemky s obmedzeným využitím a bezlesie. Lesný pôdny fond v Trenčianskom kraji predstavuje 49 % z celkovej výmery kraja, čím sa Trenčiansky kraj zaraďuje medzi regióny s najvyššou lesnatosťou. Z hľadiska prevažujúcich funkcií lesov a z nich vyplývajúceho režimu obhospodárovania sa lesy členia na lesy hospodárske, lesy osobitného určenia a lesy ochranné, zabezpečujúce prioritné ekologické a ochranné funkcie.
Vodovod a zdroj pitnej vody
Trenčiansky vodovod oslávil 13.6 2003 100. výročie. Analýza z chemického laboratória zhodnotila, že 92 % vzoriek pitnej vody zo studní spĺňalo limit pre dusičnany. Vo zvyšných 8 % bol limit prekročený. Pitná voda z verejného vodovodu v Trenčíne pochádza z podzemných zdrojov a spĺňa všetky limity stanovené pre fyzikálno-chemické, mikrobiologické a biologické ukazovatele. Trenčianska vodohospodárska spoločnosť (TVS) vodu v rozvodnej vodovodnej siete pravidelne monitorujú a ručia za jej kvalitu. Voda v trenčianskom regióne je tvrdá, obsahuje veľa vápnika a horčíka. Veľa ľudí však nevie, že tvrdá voda je pre ľudské zdravie prospešná.
Kanalizácia
Trenčín má kvalitne vybudovanú kanalizáciu a v decembri 2008 by sa mala dokončiť aj jej stavba a inovácia v okolitých obciach ako sú napríklad Opatovce, Chocholná či Trenčianska Turná.
Povodne
jún 2003 - Obyvatelia Melčíc-Lieskového v okrese Trenčín bojovali s bahnom, ktoré im po silnej búrke zaplavilo dvory, pivnice a obecné cesty. Nakladali ho i bagrami na nákladné autá. V obci bolo zaplavených okolo 70 domov a škody sa pohybovali do dvoch miliónov korún. Ľudia prišli o hydinu, pod vodou sa ocitli záhrady a polia.
19.- 21. júna 2004 - Obyvatelia Trenčianskej Turnej, Púchova, Žiaru nad Hronom bojovali s veternými smršťami, prívalom vody a bahnom. Veterná smršť sprevádzajúca búrku postihla najmä Žiar nad Hronom, prívaly vody a bahna najmä Trenčiansku Turnú a Púchov.
5.- 6. júla 2004 - Mimoriadna situácia nastala v siedmich obciach po veternej smršti, ktorá zasiahla okres Trenčín. Silná búrka trvala asi desať minút, sprevádzal ju prudký vietor a niekde aj ľadovec s dvojcentimetrovými krúpami. V niektorých obciach vietor strhol alebo poškodil strechy na domoch. V dvoch dedinách sa vyliali potoky a zaplavili pivnice. Živel vyvrátil alebo polámal desiatky stromov. Tie poškodili autá, ploty a pomníky na cintoríne. Prerušené bolo telefonické spojenie a dodávky elektriny. Zničená bola úroda na poliach a v záhradách. Postihnuté boli najmä Trenčianske Stankovce, Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Krivosúd-Bodovka, Trenčianska Turná, Veľké Bierovce a Mníchová Lehota. Škody presiahli milión korún.
Životné prostredie - zeleň mesta:
Chránený areál Park Záblatie: 4,50 ha
Výmera lesov mesta celkom: 686,02 ha
z toho: lesy osobitného určenia: 202,15 ha
lesy plniace funkciu ochrannú: 61,85 ha
lesy plniace funkciu hospodársku: 405,14 ha
ostatné plochy: 16,88 ha
Zásoby drevnej hmoty celkom: 161 777 m3
z toho: ihličnatá hmota: 43 508 m3
listnaná hmota: 118 269m3
Priemerná zásoba drevnej hmoty na 1 ha: 214,8 m3
Priemerná ročná ťažba celkom: 2 578 m3
Plocha verejnej zelene: 100 ha
Počet kríkov: 5 989 ks
Počet stromov: 14 574 ks
Skupina kríkov: 15 182 m2
Skupina stromov: 31 127 m2
Živé ploty: 4 688 m
Chránené prvky na území mesta Trenčín:
Chránené stromy Trenčianske ginká - 3 kusy na Štefánikovej ulici
Chránený areál Park Záblatie
Množstvo komunálneho odpadu za mesto cca 21 849,6 t/rok
Vývoz pre mesto Trenčín zabezpečuje Považská odpadová spoločnosť a. s. Trenčín.
Zapojenie obyvateľov do separovaného zberu odpadu v percentách z celkového počtu obyvateľov:
IBV 24,77 %
KBV 34,08 %
Zberné stredisko odpadu na Zlatovskej ceste - odpadové olovené akumulátory, papier, sklo, biologický odpad, drobný stavebný odpad, nadrozmerný odpad, železný šrot, plasty, svetelné zdroje s obsahom ortuti
Množstvo vyseparovaných frakcií z komunálneho odpadu
Sklo 140,9 t
Papier a lepenka 189,9 t
Biologicky rozložiteľný odpad 694,6 t
Olovené akumulátory a batérie 4,5 t
Drobný stavebný odpad 1233,5t
Plasty 37,2 t
Kovy 0,8 t
Odpad z čistenia ulíc 1 765,1 t
Spôsob zberu komunálneho odpadu: kombinovaný nádobový
počet nádob:
110 l: 4 197 ks
120 l: 2 541 ks
240 l: 145 ks
1 100 l: 2 052 ks
uličné smetné nádoby: 547ks
zvony na sklo: 152 ks
nádoby na psie extrementy: 60 ks
Komunálny odpad mesta Trenčín vyvezený na:
Skládku odpadu v Dubnici nad Váhom - Luštek, SSP a. s., 20 781,5 t
Likvidácia odpadu
- železný šrot - zber druhotných surovín Bratislava
- papier - Ľudoprint a.s., Bobot
- odpad zo zelene a bio odpad - kompostovanie na vlastných zariadeniach: kompostáreň v areáli bývalej skládky v Zámostí
- olovené akumulátory - MACH TRADE, Sereď
- sklo - Vetropack, Nemšová
- plasty - Ing. Častulík, Bratislava
Najväčší znečisťovatelia ovzdušia
Stredné a veľké zdroje r. 2003: Energotrens Trenčín Pozemné stavby Trenčín, Merina a. s. Trenčín Spaľovňa NsP Trenčín
Malé zdroje r. 2003: Železnice SR, prevádzka Trenčín, Agrochemický podnik, Poľnohospodárske družstvo Zámostie
Rastlinstvo, poľnohospodárstvo a pôdne typy
Rastlinstvo
Biele Karpaty majú pestré rastlinné spoločenstvá, horských druhov je menej kvôli relatívne nízkej nadmorskej výške pohoria. Južné až juhozápadné exponované svahy majú často charakter stepí a lesostepí a vznikli v mnohých prípadoch antropogénnou činnosťou. Na týchto lokalitách sa formovali xerotermné biotopy. Vegetácia xerotermných porastov – kavyľových stepí často podľahla rozoraniu (okolie Vrboviec, Žalostinnej, Ostrého vrchu), preto sú druhy ako je kavyľ tenkolistý, kavyľ Ivanov, hlaváčik jarný, hviezdica zlatovláska a iné v súčasnosti na mnohých lokalitách vyhynuté.
K najtypickejším javom vegetácie patria kvetnaté lúky s výskytom vzácnych a ohrozených a kriticky ohrozených druhov, najmä čeľade vstavačovitých. Náhradnými spoločenstvami na miestach bučín sú pastviny s výskytom vstavačovitých (vstavač obyčajný, vemenníček zelený, päťprstnica obyčajná, vemeník dvojlistý,). Pramenné východy a lúčne mokrade sú často spojené s tvorbou travertínov, na ktorých sa vyskytujú ostrica žltá, ostrica vzdialená, páperník úzkolistý, valeriána dvojdomá, kruštík močiarny. Na ekoton lúka – les býva viazaný drieň obyčajný, ruža galská, kocúrnik panónsky. Vo svetlých bučinách sa zriedkavejšie vyskytuje prilbovka biela, prilbovka dlholistá a ľaľia zlatohlavá.
Malé Karpaty, časť prislúchajúca do Trenčianskeho kraja nazvaná Čachtické vrchy má suché podnebie. Botanicky je to veľmi cenné územie, významné výskytom mnohých mediteránnych xerofytných a xerotermných druhov, z nich niektoré dosahujú severnú hranicu rozšírenia na Slovensku (klinček Lumnitzerov, divozel mavočervený a i.). Pôvodné porasty duba plstnatého a jaseňa mannového ustúpili a vplyvom pôdnej erózie zanikli podmienky na regeneráciu pôvodnej vegetácie. Dnes je územie pokryté sekundárnymi spoločenstvami xerotermnej vegetácie pestrého zloženia. V SR len tu rastie ranostaj ľúby (Coronilla latifolia), ďalej sa tu vyskytuje kavyľ stredomorský i Ivanov, sinokvet mäkký, ľan rakúsky a iné.
Považský Inovec je druhovo bohatší ako Biele Karpaty, čo je dôsledkom najmä dolomitového substrátu. Štruktúra lesných porastov najviac zodpovedá potenciálnej vegetácii. Botanicky najzaujímavejším územím sú Temtínske kopce v južnej časti pohoria a hlavne ich druhotne odlesnené svahy s teplomilnými druhmi.
Strážovské vrchy charakterizuje prelínanie teplomilej vegetácie s druhmi dealpínskymi. Severnú hranicu rozšírenia tu majú napr. gypsomilka piesočná, jasenec biely, pyštek kručinkolistý, zvonček sibírsky, cesnak žltý, devätorka rozprestretá. Južnú hranicudosahujú druhy ako je napr. soldanelka karpatská, zvonovec ľaliolistý, zvonček maličký, prvosienka holá, muchovník vajcovitý. Najrozšírenejšou drevinou je buk, v južnej časti vedie severná hranica duba plstnatého. Miestami rastie dub plstnatý spolu s pôvodnou borovicou lesnou. Vyskytuje sa tu aj vzácna škumpa vlasatá. Na viacerých lokalitách sa nachádza tis obyčajný. Bohatosť druhovej skladby dokladajú aj niektoré druhy endemického charakteru.
Územie Javorníkov sa vyznačuje pestrejším zastúpením lesných spoločenstiev (bučiny, jedľové bučiny, bukové javoriny). Nachádzajú sa tu ešte prirodzené, floristicky pestré a zaujímavé trávnaté porasty, najmä horské lúky na hlavnom hrebeni Javorníkov, ale i hodnotné lokality pramenísk, slatinísk a prechodných rašelinísk, ktoré patria medzi najvzácnejšie biotopy. Práve na nich sa nachádza množstvo ohrozených rastlinných druhov. Predmetom ochrany sú aj zachovalé komplexy lesných porastov, medzi ktorými prevládajú jedľové bučiny a bukové javoriny s vyvinutým typickým lesným podrastom. Charakter rastlinstva je ovplyvnený geologickým podložím, ktoré vytvára podmienky najmä pre acidofilnú vegetáciu. Sekundárnymi spoločenstvami, ktoré vznikli v minulosti pričinením človeka sú lúky a pasienky, s mnohými kvitnúcimi druhmi rastlín, vo vyššich polohách sú chudobné horské psicové porasty. V lesoch a na ich okrajoch sa z chránených druhov nachádza snežienka jarná a soldanelka uhorská. Zriedkavo možno nájsť ľaliu zlatohlavú, vemenník dvojlistý, orlíček obyčajný, bežnejší horec luskáčovitý, z orchideí kruštík širokolistý a nenápadný bradáčik vajcovitolistý. Z výtrusných rastlín chvostník jedľovitý, plavúň obyčajný, plavúň pučivý, veľmi vzácne plavúnik sploštený, častejšie rebrovka rôznolistá. V lúčnych spoločenstvách sa z ohrozených druhov nachádza mečík obyčajný, z orchideí najmä vstavač mužský a vstavačovec bazový.
Z karpatských subendemitov sa v území nachádza na jar kvitnúca zubačka žliazkatá, ďalej zvonček hrubokoreňový, soldanelka uhorská, valeriána celistvolistvá, nevädza mäkká a šafran karpatský. Vtáčnik je súčasťou vulkanického Slovenského stredohoria. Pre Vtáčnik sú typické bukové porasty a zmiešané porasty buka a jedle. Vrchol Vtáčnika pokrývajú bukové porasty krovitého vzrastu, tzv. listnatá kosodrevina s pôvodným smrekom, v ktorej sa objavujú horské druhy rastlinstva, ako sú mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky, chlpaňa lesná, iskerník platanolistý, prilbica moldavská a pozoruhodný výskyt má škarda sibírska. Vzácne sa tu vyskytuje aj tis obyčajný. Z územia je známych okolo 120 druhov vyšších rastlín, niektorých chránených a zriedkavých, ako napr. prilbica moldavská, soldanelka uhorská, škarda sibírska a hniezdovka listová.
Tribeč patrí ku starým jadrovým pohoriam, pre ktoré sú typické dubovo - hrabové, dubové a vo vyšších polohách bukové lesy. Vzhľadom na svoju nadmorskú výšku, geologické podložie a expozíciu, Tribeč pokrývajú zväčša teplomilné rastlinné spoločenstvá. Rastú tu vzácne a chránené druhy ako peniažtek slovenský, hrdobárka páchnuca, hrachor benátsky, kosatec nízky, hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý, ľalia zlatohlavá a rad ďalších chránených druhov.
Xerotermné rastlinné spoločenstvá sú ohrozované antropogénnou činnosťou a zavliekaním ruderálnych a inváznych druhov rastlín. K znižovaniu stability ekosystémov dochádza najmä Karpaty majú pestré rastlinné spoločenstvá, horských druhov je menej kvôli relatívne nízkej nadmorskej výške pohoria. Južné až juhozápadné exponované svahy majú často charakter stepí a lesostepí a vznikli v mnohých prípadoch antropogénnou činnosťou. Na týchto lokalitách sa formovali xerotermné biotopy.
Vegetácia xerotermných porastov – kavyľových stepí často podľahla rozoraniu (okolie Vrboviec, Žalostinnej, Ostrého vrchu), preto sú druhy ako je kavyľ ten v poľnohospodársky využívanej krajine, kde sa pôvodné, často veľmi vzácne spoločenstvá neuvážene likvidovali odvodňovaním, zmenou obrábania (jednokosné lúky s bohatou druhovou diverzitou ustúpili intenzívnym, hnojeným, avšak druhovo veľmi monotónnym trávnym spoločenstvám) Z územia sa vytráca kosenie a usmernené pasenie, čo je samozrejme na úkor rozšírenia mnohých ohrozených druhov rastlín i živočíchov.
K najviac ohrozeným nelesným spoločenstvám patria vodné, močiarne a pramenné spoločenstvá, slatiny, vlhké lúky a pasienky, xerotermné travinno – bylinné biotopy, mezofilné lúky, teplomilné stoklasové lúky, spoločenstvá archeofytov a ekotonálne lemové spoločenstvá.
Intenzifikácia lesného hospodárstva, zintenzívnenie ťažby, výsadba monokultúr, introdukcia genofondovo a typologicky nepôvodného sadbového materiálu ohrozuje pôvodné lesné spoločenstvá na území kraja. Existenčne ohrozované výrubmi stromov, znečisťovaním odpadkami a odvodnením okolitých polí sú zvyšky pôvodného tvrdého lužného lesa.
K najviac ohrozeným lesným spoločenstvám patria okrem lužných lesov podhorských a horských, obmedzených v súčasnosti len na brehové porasty, vyvinuté na nivách vodných tokov aj zvyšky teplomilných dubovo – cerových lesov, sutinové javorové horské lesy a ostrovčeky lipovo – javorových lesov. V súčasnosti značný počet rastlinných druhov flóry Slovenska je považovaný za ohrozený.
Kriticky ohrozené druhy rastlín
Anacamptis pyramidalis
Červenohlav ihlanovitý
Dactylorhiza fuchsii
Vstavačovec Fuchsov
Dactylorhiza fuchsiissp.sooiana
Vstavačovec Fuchsov
Dactylorhiza fuchsiissp.sooiana
Vstavačovec Fuchsov Soóov
Dactylorhiza maculata
Vstavačovec škvrnitý
Epipactis placentina
Kruštík piačenský
Gymnadenia conopsea ssp.densiflora
Päťprstnica obyč. hustokvetá
Himantoglossum adriaticum
Jazýčkovec jadranský
Iris graminea
Kosatec trávolistý
Ophrys holubyana
Hmyzovník holubyho
Ophrys sapifera
Hmyzovník včelovitý
Tephroseris longifolia
Starček dlholistý
Kriticky ohrozené živočíšstvo
c - kriticky ohrozené.
Druhy, ktorých sa dotýkajú medzinárodné dohovory sú v zozname označené takto:
B – Bonnský (Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov)
R – Bernský (Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť)
W – Washingtonský (CITES)
Anthus campestris
Ľabtuška poľná
R
Aquila chrysaetos
Orol skalný
W,B,R
Brenthis hecate
Perlovec dvojradý
Tibiccina haematodes
Cikáda viničná
Crex crex
Chriašteľ poľný
B,R
Cygnus olor
Labuť hrubozubá
B,R
Eliomys quercinus
Plch záhradný
R
Falco cherrug
Sokol rároh
W,B,R
Falco peregrinus
Sokol sťahovavý
W,B,R
Lanius minor
Strakoš kolesár
R
Libelloide macaronius
Askalafus škvrnitokrídly
Lynx lynx
Rys ostrovid
W,R
Monticola saxatilis
Skaliar pestrý
B,R
Rhinolophus ferrumequinum
Podkovár štíhlokrídly
B,R
Triturus cristatus
Mlok hrebenatý
R
Prevládajúce druhy živočíchov
V Trenčíne prevažujú listnaté lesy a pre listnaté lesy sú charakteristické: vlha, ďateľ, sýkorka, plch, mačka lesná, diviak.
Najbližšie chránené územia
V okolí sa nachádza Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty, Chránená krajinná oblasť Kysuce, Chránená krajinná oblasť Ponitrie a Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy.
Poľnohospodárstvo-zameranie
Poľnohospodárske družstvá a podniky
Gyron - Hyfa s.r.o. - hydinárska farma, chov a predaj hydiny, predaj krmív, vitamínov, záhradkárskych, chovateľských a gazdovských potrieb, okr. Piešťany
MVL Štefánek s.r.o., Nemšová
- technológie pre živočíšnu výrobu, vetranie do objektov živočíšnej výroby, poradenstvo v chove ošípaných, hovädzieho dobytka a hydiny, ekonomické a finančné poradenstvo pre poľnohospodársku výrobu, vývoj a predaj plánovacieho software
Poľnohospodárske družstvo Trenčín-Zámostie
Poľnohospodárske družstvo Trenčín-Soblahov
Poľnohospodárske družstvo Trenčianska Turná
Poľnohospodárske družstvo Vlára Nemšová - rastlinná, živočíšna, stavebná, potravinárska výroba, kovovýroba, drevovýroba, výroba laminátov, šitie, reštauračné a ubytovacie služby, tyčinky FAN, chlebíky VLÁRAN, VLÁRKA, ovsenné vločky, výrobky zo sóje
Vedúce plodiny
V okolí Trenčína je rozšírené pestovanie chmelu, repky olejnej, kukurice a cukrovej repy.
Kultúra, kultúrne pamiatky a turistický ruch
Galérie:
Galéria Miloša Alexandra Bazovského
Mestská galéria Trenčín
Divadlá:
Trenčianske Hradné divadlo
Hudobné divadlo Trenčín
Divadlo Normálka
Parky:
Lesopark Brezina
Chránený areál Park
Záblatie (4,50 ha)
Výstaviská:
Výstavisko TMM
Knižnice:
Verejná knižnica Martina Rešetku
Ústredná knižnica Slovenskej armády
Univerzitná knižnica Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
Kultúrne pamiatky
Trenčiansky hrad
Trenčiansky hrad stojí na skalnej výšine, pod ktorou pôvodne tiekla rieka Váh, ktorej koryto sa neskôr posunulo ďalej. Vznikol vlastne na mieste staršieho osídlenia, ktoré tu existovalo od doby bronzovej cez Keltov a Germánov až po slovanské osídlenie. Zo staršieho veľkomoravského hradiska sa stal komitátny kráľovský hrad. Najstaršou kamennou stavbou hradu je predrománska rotunda, pravdepodobne ešte z veľkomoravského obdobia. Rozširoval sa od 13. storočia. Hrad bol vo vlastníctve viacerých šľachtických a kráľovských rodov, najznámejším vlastníkom bol Matúš Čák Trenčiansky. V roku 1790 hrad zničil požiar.
Rímsky nápis
Najvýznamnejšia rímska epigrafická pamiatka v strednej Európe na sever od Dunaja, zachovaná in situ. V poslednej tretine 2. storočia rozpútal vpád germánskych kmeňov Markomanov a Kvádov jeden z najnebezpečnejších konfliktov medzi Rímskou ríšou a kmeňmi zadunajského barbarika.
Farské schody
Renesančné Farské schody postavili v roku 1568 ako obrannú komunikáciu, po ktorej nastupovali členovia mestských remeselníckych cechov k obrane mestských hradieb v úseku od Karnera sv. Michala po hrad...
Reliéf Jána Jiskru z Brandýsa
V rokoch 1915-1916 bol v týchto miestach vytesaný podľa návrhu sochára Michala Karu reliéf Víťaznej Hungárie, symbol hrdinstva bývalého Uhorska.
Katov dom
Vidno ho už na najstaršej vedute Trenčína z roku 1580. Podľa ľudovej tradície bol v 17. storočí obydlím mestského kata a mestskou šatlavou. Pravdepodobnejšie je, že za svoj názov vďačí až romantickému 19. storočiu, keď tu vraj býval mestský dráb. Je jediným zachovaným dokladom podoby stredovekého meštianskeho domu v Trenčíne. Renesančný, pôvodne zrejme gotický trojpodlažný objekt s dvojpriestorovou dispozíciou a drevenou obežnou pavlačou, stojí na Ulici Matúša Čáka pri prístupovej ceste na hrad.
Synagóga Trenčianska synagóga patrí k najkrajším a najzaujímavejším dielam svojho druhu na Slovensku. Bola postavená v blízkosti starej synagógy. Postavila ju v roku 1913 podľa projektu berlínskeho architekta Dr. Richarda Scheibnera trenčianska stavebná firma Fuchs a Niegreisz.
Morový stĺp
Bol postavený v strede námestia v roku 1712 na pamäť morovej rany, ktorá postihla Trenčín v roku 1710. Na popud trenčianskeho a liptovského dedičného župana grófa Mikuláša Ilešháziho ho vytvorili v barokovom duchu viedenskí kamenárski majstri, ktorí po roku 1708 pracovali na obnove kostola Piaristov.
Hotel Tatra
Hotel Tatra dal postaviť barón Armin Popper roku 1901 v historizujúcom slohu s prvkami secesie, pravdepodobne podľa projektu E. Bleiera na mieste staršieho hostinca U Červenej hviezdy. Hotel pomenoval po manželke cisára Františka Jozefa Alžbete „ Erzsébet“ (podľa nej má i dnes kaviareň názov Sissi). V roku 1919 odkúpila hotel Tatra banka a v roku 1921 sa zmenil názov hotela Alžbeta na Tatra hotel.
Cestovný ruchTrenčín je v súčasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a veľký počet spoločenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a činí z neho významné centrum cestovného ruchu.
Kultúrne a historické pamiatky: K najväčším a najvýznamnejším hradným komplexom na Slovensku patrí Trenčiansky hrad. Areál hradu je národnou kultúrnou pamiatkou. Väčšina pamiatok mesta sa nachádza na malebnom Mierovom námestí pod hradom.
Ideálna poloha mesta na úpätí Strážovských vrchov a v údolí rieky Váh v klimaticky miernej teplej oblasti vytvára dostatočné predpoklady na rozvoj cestovného ruchu. Bohatá história, množstvo kultúrnych pamiatok, široká ponuka v oblasti služieb a pestrosť spoločenských podujatí sú zárukou aktívneho prežitia voľných dní najmä v oblasti mestského turizmu. Areál Trenčianskeho hradu ponúka okrem možností spoznávania jeho historickej hodnoty v letných mesiacoch aj kultúrne vyžitie: vystúpenia hudobných skupín, folklórnych súborov, vystúpenia skupín historického šermu či nočné prehliadky hradu.
Trenčianske múzeum na Mierovom námestí ponúka prírodovednú expozíciu.
Galéria Miloša Alexandra Bazovského poteší srdce milovníkov umenia.
Priestory synagógy slúžia ako sezónna výstavná sieň.
K atraktivitám blízkeho okolia určite patrí známe pútnické miesto Skalka.
Oblasť Považského Inovca skrýva množstvo krásnych zákutí v prevažne bukových lesoch.
Výstavníctvo: Dlhoročnú tradíciu v Trenčíne majú podujatia, ktoré sa konajú v areáli Výstaviska TMM, a. s.
V okolí sa nachádzajú Trenčianske Teplice ktoré sú popredné slovenské kúpele, v ktorých sa liečia:
•všetky druhy degeneratívnych reumatických chorôb (artrózy, najmä koatrózy)
•chronické zápalové formy reumatických chorôb
•ischias a všetky platiničkové syndrómy
•stavy po úrazoch a ortopedických operáciách pohybového aparátu
Sírnaté termálne pramene v tunajších kúpeľoch majú vynikajúce vlastnosti potrebné na úspešnú liečbu pohybového aparátu, v čom predstihujú mnohé domáce i zahraničné kúpele:
•vyvierajú priamo v kúpeľných bazénoch (piscinách) a umožňujú tak kúpanie v pôvodnej pramenitej vode bez dodatočných úprav
•optimálna teplota termálnej vody pre ľudské telo sa pohybuje medzi 37 až 40,2 ºC
•pre vysokú nasýtenosť voľným sírovodíkom - 5 mg/l, pri celkovej mineralizácii 2900 mg/l, majú termálne pramene výborné liečivé účinky
•vek vody bol uhlíkovou metódou stanovený na 2500 rokov, čo je garancia ekologickej čistoty
Kultúrno - informačné centrum
Sládkovičova ulica
911 01 Trenčín
Kontakty
tel: ++421/032/16186
++421/032/6504294
fax: ++421/032/7433505
email:
[email protected]Otváracie hodiny
15.4. – 15.10.
Pondelok – Piatok 08.00 – 18.00
Sobota 08.00 – 16.00
16.10. – 14.4.
Pondelok – Piatok 09.00 – 17.00
Povesti, história a známe osobnosti
História
Mesto Trenčín vďaka priaznivej geografickej a strategickej polohe v údolí rieky Váh patrilo už v minulosti k v významným mestám na Slovensku. Archeologické nálezy svedčia o osídlení trenčianskej lokality už v staršej dobe kamennej. Na začiatku nášho letopočtu Rimania posunuli hranice svojho impéria až k Dunaju, kde budovali opevnené tábory. Trenčín má originálne svedectvo o ich prítomnosti v podobe nápisu na hradnej skale, ktoré pripomína víťazstvo cisára Marka Aurélia nad Kvádmi v roku 179 n.l. v Laugaríciu.
V časoch rozkvetu Veľkomoravskej ríše patril Trenčín k Nitrianskému kniežatstvu. V prvej polovici 11. stor. sa táto oblasť stala súčasťou Uhorska. Trenčín sa stal sídlom pohraničného županstva a neskôr centrom trenčianskej kráľovskej župy a stavovskej stolice. Po vpáde Tatárov v 13. stor. bol spustošený. V roku 1275 sa hrad dostal do vlastníctva významného veľmoža Petra Čáka. Jeho syn Matúš Čák ovládol takmer celé územie dnešného Slovenska. Na Trenčianskom hrade, ktorý bol jeho hlavným sídlom, mali jeho hodnostári podobné tituly ako na kráľovskom dvore. Obdobie vrcholu jeho slávy bolo zároveň aj najväčším rozkvetom mesta. V roku 1412 Trenčín bol povýšený kráľom Žigmundom na slobodné kráľovské mesto. Podobne ako iným európskym mestám, ani Trenčínu sa nevyhli mnohé katastrofy a vojny.
V polovici 17. stor. muselo mesto odolávať nájazdom Turkov, avšak nepodarilo sa im Trenčín dobyť. Veľké utrpenie mesto zažilo aj v čase kuruckej blokády v 18. stor., kedy mesto zastihol aj mor. Koncom 18. stor. hrad vyhorel a s jeho obnovou sa začalo v 20. stor. V druhej polovici 19. storočia sa Trenčín stal obchodným a priemyselným centrom stredného Považia. Nemalou mierou k tomu prispel vznik mnohých priemyselných podnikov, finančných a peňažných ústavov i dokončené železničné spojenie so Žilinou. V meste sa i počas prvej Československej republiky rozvíjal najmä odevný a potravinársky priemysel. V 60. rokoch sa začalo v meste profilovať významné odvetvie - výstavníctvo. Trenčín je v súčasnosti mestom, ktoré poskytuje návštevníkom bohatú ponuku kultúrnych a historických pamiatok a veľký počet spoločenských podujatí. Táto ponuka prispieva k rozvoju mesta a činí z neho významné centrum cestovného ruchu.
Studňa lásky
K obdobiu panstva rodu Zápoľských na Trenčianskom hrade sa viaže jedna z najstarších, ale i najkrajších slovenských povestí o Omarovi, Fatime a Studni lásky. Rozpráva o láske tureckého pašu Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni Štefana Zápoľského na Trenčianskom hrade.
Za jej slobodu sľúbil Omar vykopať na hrade studňu, aby sa stal skutočne nedobytným. So svojimi 300 druhmi sa vraj po tri roky snažil z tvrdej skaly vykopať vzácnu vodu. To sa mu za cenu smrti takmer všetkých druhov i podarilo. So slovami „Zápoľský, vodu máš, ale srdce nie“ si Fatimu odviedol domov. Pri odchode sa vraj Fatimin závoj zachytil o krovie na zákrute cesty na hrad. Hostinec, ktorý vznikol na tomto mieste asi v 16. storočí niesol preto meno Závoj a dnes sa volá Fatima.
V skutočnosti išlo o pôvodnú budovy fary, prináležiacej ku kostolu Narodenia Panny Márie. Ani so studňou to nebolo tak, ako podáva povesť. V skutočnosti ju asi začiatkom tridsiatych rokov 16. storočia začali kopať vojaci habsburskej posádky hradu a poddaní trenčianskeho panstva. Trvalo im to okolo štyridsať rokov a dostali sa na úroveň takmer 80 metrov pod povrch skaly. Prácu dokončil Alexius Thurzo okolo roku 1570. Na prameň síce nenarazili, ale úroveň stečenej dažďovej vody v tomto umelom rezervoári dosiahla uspokojivú úroveň. Dodnes kolísa v rozmedzí 12 –15 metrov.
Hradnej Studni lásky je venovaná i stála expozícia umiestnená v neďalekej gotickej kaplnke.
Legenda o pustovníkoch Svoradovi a Beňadikovi
Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Benedikta-mučeníka. Najstaršou zachovanou legendou o živote našich svätcov je legenda „Život svätých pustovníkov Svorada-vyznavača a Benedikta-mučeníka“ od päťkostolného biskupa Maurusa z pol.11.stor. Ako novic v zoborskom kláštore sv.Hypolita na vlastné oči videl mnícha Svorada a neskôr sa spriatelil s jeho učeníkom Beňadikom. Po niekoľkých rokoch sa už ako biskup dozvedel od nitrianskeho opáta Filipa o veľmi prísnej askéze pustovníka Svorada, o jeho smrti, o zázrakoch na jeho príhovor, ako aj o zavraždení Beňadika.
Biskup Maurus väčšiu časť legendy venuje sv.Svoradovi. poukazuje na jeho zvláštne mučeníctvo, neobyčajné sebazapieranie a trýznenie tela,, na úžasnú skrúšenosť srdca.
Keď sa tento muž utiahol do pustovníckej samoty na Skalke, na posilnenie svojho duchovného života často zachovával pôst. V čase veľkého 40 dňového pôstu sa uspokojil len so 40 orechmi. V tieto dni ako aj v iné, rovnako sa venoval modlitbám, bral do rúk sekeru a chodil pracovať do lesa.
Raz, keď pri rúbaní dreva v hore zoslabnutý zamdlel, pristúpil k nemu krásny mládenec, na pohľad ako anjel, a naložiac ho na vozík, zaviezol ho do jeho jaskyne. Keď sa pustovník prebral z vytrženia, priznal sa svojmu učeníkovi Beňadikovi, čo zažil a prísahou o zaviazal, aby o tejto udalosti nikomu nepovedal, kým on nezomrie.
Po celodennej ťažkej robote (okrem modlitieb sa pustovníci venovali vyučovaniu okolitého ľudu, obrábaniu pôdy a klčovaniu lesa) ukladal sa Svorad na odpočinok do dubového vydlabaného kláta, ktorý ohradil tŕním. Okrem toho si dal na hlavu drevenú korunu, na ktorú zo štyroch strán zavesil ťažké kamene, takže keď sa ospalá hlava na ktorúkoľvek stranu naklonila, udrela sa o kameň a on sa hneď prebral.
Krátko pred smrťou sa znova utiahlo do zoborského kláštora. V posledných chvíľach života požiadal prítomných mníchov, aby ho – až skoná, nevyzliekli z rúcha, kým nepríde opát Filip. A vtedy sa ukázalo jeho mučeníctvo. Na vyzlečenom tele našli železnú reťaz hlboko vrastenú do mäsa. Keď ju chceli stiahnuť, silne bolo počuť zvuk praskajúcich rebier.
Po smrti svojho učiteľa žil sv.Beňadik na Skalke ešte tri roky. V r.1033 ho prepadli zbojníci a žiadali peniaze. Keďže žiadne peniaze nenašli, vytiahli ho z jaskyne, zabili a mŕtve telo zhodili zo skaly do Váhu. Odvtedy ľudia vídali veľkého orla sedávať na brehu akoby čosi pozoroval. Po roku vytiahli Beňadikovo telo z vody neporušené.
Pltníci plaviaci sa po Váhu okolo Skalky uctievali sv.Beňadika ako svojho patróna a ochrancu. V legende sa spomínajú zázraky, ktoré sa stali po smrti svätcov: raz zbojníci, ktorých tlupy obývali horské samoty, pobili sa tak, až jedného ťažko zranili. Keď zistili, že už nedýcha, odniesli ho do jaskyne, kde kedysi žili pustovníci a chceli ho tam pochovať. On sa však odrazu prebral a začal vstávať. Ostatní sa zľakli a utekali preč. Zbojník ich volal nazad a hovoril, že ho sv.Svorad vzkriesil k životu. Z jaskyne už neodišiel, žil tam ako pustovník.
Ďalší zázrak sa stal v Nitre. Obesili tam jedného zločinca, ktorý bol zázračne vyslobodený a sám prišiel potom za opátom Filipom, aby mu porozprával, čo sa stalo: keď bol odsúdený, vzýval meno pustovníka Andreja, a keď už ho dvíhali na šibenicu, on ho svojimi rukami pridržal. Keď sa všetci okolostojaci vrátili domov v domnienke, že je mŕtvy, on ho odviazal a prepustil.
Známe osobnosti
JUDr. Vojtech Zamarovský ( * 5. október 1919, Trenčín – † 26. júl 2006, Praha) bol slovenský autor literatúry faktu, venujúcej sa najstarším dejinám ľudstva. Ku koncu života žil v Prahe. Pochádzal zo starej zemianskej rodiny pôvodom zo Zamaroviec pri Trenčíne. Vzdelanie získal na gymnáziu v Trenčíne a po maturite v roku 1938 odišiel študovať do Prahy na Vysokú školu obchodnú a o rok neskôr prešiel na právnickú fakultu do Bratislavy (promoval v roku 1943), pričom diaľkovo vyštudoval aj Vysokú školu obchodnú, ktorú navštevoval tak v Bratislave, ako aj v Prahe. Po ukončení štúdia pracoval v Slovenskej národnej banke, na Povereníctve priemyslu v Bratislave, od roku 1946 na Úrade predsedníctva vlády v Prahe a od roku 1951 v Štátnom plánovacom úrade. V roku 1953 z politických dôvodov musel odstúpiť a namiesto toho nastúpil ako administratívny pracovník vo vydavateľstve (Státní nakladatelství krásné literatury) v Prahe, a v tomto čase začal aj prekladať odborné texty a beletriu. Po roku 1956 sa venoval už len prekladateľstvu a neskôr tiež písaniu a vydávaniu vlastných diel. Ku koncu života žil v Prahe. Je nositeľom čestného uznania Veľvyslanec helenizmu za rok 2006, ktoré udeľuje prefektúra Atén. V Bratislave je po ňom pomenované kníhkupectvo. 26. júla 2006 zomrel v Prahe po dvoch mesiacoch v kóme. Na sklonku života trpel Parkinsonovou chorobou.
Štefan Skrúcaný (* 27. marec 1960, Trenčín) je slovenský herec, moderátor, kabaretiér a humorista. Manžel herečky Zuzany Tlučkovej. V roku 1985 ukončil VŠMU, už počas štúdia sa stal populárnym vďaka zábavnému hudobno-slovnému programu Fujarová šou. Nasledovala dlhoročná spolupráca s Mirom Nogom, Jaroslavom Filipom, Stanom Radičom, alebo Rasťom Piškom v rozhlasovej satirickej relácii Apropo, ktorú neskôr preniesli na televízne obrazovky. V televízii Markíza vystriedal relácie Telecvoking, O tri štart, Vox papuli a Knock Out - satiricko-humoristický trojtýždenník autorov Rasťa Piška a Stana Gurku. V divadle Nová scéna účinkoval v muzikáloch Klietka bláznov a Donaha!
Pavol Barabáš (*13. september 1959, Trenčín) je slovenský režisér a cestovateľ. Okrem tvorby TV reklám a propagačných filmov, je Barabáš autor širokej škály horských a dobrodružných filmov o ľuďoch v extrémnych podmienkach. Nakrúcal v neprístupnej divočine, dravých riekach, na ľadových štítoch i hlbokých jaskyniach ďaleko od civilizácie. Rád vyhľadáva príbehy, v ktorých hrdina ide až na hranicu svojich možností. Fascinuje ho každé stretnutie s cudzou kultúrou. Priťahujú ho územia tibetského budhizmu, ale i prírodných ľudí ukrytých hlboko v džungli. Jeho filmy sú o tom, ako by sa človek mal správať k tejto Zemi. Vyžarujú lásku a úctu k prírode, obrovskú duševnú silu a morálne vedomie.
Má za sebou niekoľko objavných expedícií, od nájdenia civilizáciou nedotknutých ľudí doby kamennej v pralesoch v Novej Guiney, cez spoluobjavenia megajaskyne na stolovej hore Chimantá až po absolvovanie prvého prechodu Ellsworthovho pohoria v Antarktíde. Divácky zaujímavé sú aj jeho dokumenty z prostredia slovenských hôr. Je viceprezidentom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie
