- (angl. Canada), po Rusku druhá najrozl'ahlejšia krajina sveta. Zaberá pät ča-sových pásiem a je taká vel'ká, že cesta od At-lantického k Tichému oceánu trvá vlakom štyri a pol dňa. Vel'ká časť Kanady je však ľu-doprázdna. Na polovici kanadského územia rastú lesy, najmä severské, prerušované de-sattisícmi jazier. Skalnaté vrchy na západe dosahujú výšku vyše 3 000 metrov, na severe (napríklad na rozl'ahlom Baffinovom os-trove) vládne bezútešná zamrznutá pustatina. Na prériách v južnej časti kanadského vnút-rozemia sa pestuje pšenica a iné druhy obilia. Väčšina Kanad'anov obýva pás na samom juhu krajiny, na západe sa obyvatel'stvo sú-stred'uje najmä vo Vancouveri a v jeho okolí, na východe zasa v mestách v oblasti Vel'kých kanadských jazier a v doline Rieky svätého Vavrinca. Tam leží aj hlavné mesto Kanady Ottawa i d'alšie vel'ké mestá To-ronto a Montreal. Úradnými jazykmi sú angličtina a francúzština, čo odráža zloženie pôvodných európskych osadníkov. Výsled-kom sedemročnej vojny, ktorá sa skončila v r. 1763, bolo odstúpenie francúzskych ko-lónií Británii. Kanada si dodnes udržiava spo-jenie s Britániou ako člen Spoločenstva ná-rodov.
Mnoho frankofónnych Kanad'anov, žijú-cich v provincii Quebec, žiada pre svoju pro-vinciu nezávislosť. Pôvodné obyvatel'stvo - Inuiti (Eskimáci) a Indiáni - sa na celko-vom počte 30 miliónov obyvatel'ov podiel'a len dvoma percentami.
Kanadská jazdná polícia dnes používa na presun automobily. Kone, tradičné širáky a šarlátové kabáty používajú policajti už iba pri prehliadkach a slávnostných príležitostiach.
V r. 1896 objavili v potoku Bonanza, ktorý je prítokom rieky Klondike v Yukone na vzdialenom severozápade krajiny, zlato. Zlatá horúčka sem v krátkom čase prilákala tisíce zlatokopov.