- najväčšia krajina sveta, rozlohou takmer dvakrát väčšia než USA. Od západu na východ zaberá Rusko takmer polovicu obvodu zemegule. V Rusku so 147 miliónmi obyvate-ľov žije okolo 75 národností, ale vyše 80 per-cent obyvateľstva tvoria Rusi. Druhou najpo-četnejšou národnosťou sú Tatári vyznávajúci islam. Hlavné mesto Moskva. Petrohrad a takmer všetky ruské vel'komestá ležia na zá-pad od Uralu. Sibír je obývaná len veľmi ried-ko. Ruský Ďaleký sever pokrýva mrazivá tundra, bezlesná pustatina popretkávaná mo-čiarmi a jazerami. Vel'kú časť Ruska, a najmä Sibír pokrývajú hlboké lesy. Takmer v celom Rusku vládnu kruté zimy - januárové teploty klesajú až na - 40 °C. Význam Moskvy vzrástol v 14. až 16. storočí, ked' sa moskovské knieža Ivan Vel'ký stal panovníkom celej Rusi a jeho vnuk Ivan Hrozný (1533 - 84) sa dal vyme-novať za prvého ruského cára. Ten v nasle-dujúcich rokoch pridel'oval šl'achte za sl'ub po-slušnosti pôdu aj so sedliakmi, čo viedlo k zavedeniu nevol'níctva. Peter I. Vel'ký (1682 - 1725) sa zapísal do dejín tým, že sa mno-hými reformami snažil priblížiť Rusko západu a založil Sankt-Peterburg. V reformách potom v r. 1762 - 96 pokračovala cárovná Katarína II. Vel'ká. R. 1861 bolo nevol'níctvo zrušené, ale medzi sedliakmi a nepočetnou bohatou elitou pretrvávali nad'alej obrovské rozdiely. Revo-lúcia v r. 1905 síce priniesla vytvorenie dumy (parlamentu), ale ustavičné nepokoje a útrapy l. svetovej vojny viedli k Októbrovej revolúcii, ktorá zvrhla cára Mikuláša II. Nové bol'ševické Rusko bolo bezkonkurenčne najväčšou re-publikou Sovietskeho zväzu, ktorý vznikol v r. 1922 a zanikol až v decembri 1991. Prvým prezidentom nového Ruska bol Boris Jel'cin, ktorý začiatkom roku 2000 odovzdal funkciu Vladimírovi Putinovi.